tag:blogger.com,1999:blog-78418716044654460642024-02-07T19:25:00.071-08:00हेम..If a man doesn't keep a pace with his companions, perhaps, it is because he hears a different drummer..
-THOREAOहेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.comBlogger19125tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-86454067807506042032017-02-08T05:56:00.000-08:002017-02-13T23:30:25.842-08:00थरारक लिंगाणा<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div dir="ltr" style="text-align: justify;" trbidi="on">
<img alt="रायलिंगवरुन लिंगाणा" height="360" src="https://c1.staticflickr.com/1/600/32768263925_9b23d4c063_z.jpg" width="640" /><br />
<b>रायलिंग पठारावरुन दिसणारा लिंगाणा (उंची 2969 फ़ूट)</b><br />
खिंडीतून माथ्यापर्यंतची उंची अंदाजे 750 ते 800 फ़ूट
<br />
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
१६ वर्षांपुर्वी<a href="tel:2001" target="_blank"> २००१</a>
मध्ये चक्रम हायकर्सच्या आपटेकाकांसोबत सिंहगड- राजगड- तोरणा- रायगड असा
ट्रेक केला, त्यावेळी मोहरीतून बोराट्याच्या नाळेने उतरलो होतो. नाळेत
आदल्या वर्षीच बोल्डर पडल्यामुळे वाट थोडी साहसी झाली होती. त्या पडलेल्या
शिळेवरून उतरून खाली आल्यावर लिंगाण्याचं प्रथम घडलेलं दर्शन भेदक होतं.
इथूनच उजवीकडे रायलिंगचा कडा व लिंगाणा यांच्या खिंडीत जाण्यासाठी
रायलिंगाच्या कड्याला लगटून जाणारी अरुंद वाट आहे. ती ओलांडून पुढे खिंडीत
पोहोचायला होतं. आम्ही थोडं खाली उतरुन डावीकडे लिंगाणामाचीत बबन कडूकडे गेलो
होतो. वरील गुहेकडे जाणारा त्यावेळचा मार्गदेखील दरड कोसळल्यामुळे बंद झाला
होता. वस्तीही उठली होती. बबन हा वस्तीचा शेवटचा शिलेदार होता. काका
म्हणालेही होते की वेळ मिळाल्यास वरील गुहेपर्यंत जाऊन येऊया पण वेळ
नव्हता. लिंगाण्याचं ते अजस्त्र शिवलिंग मनात मात्र तेव्हा कायमचं ठसलेलं.</div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
साडेतीन वर्षांपूर्वी<a href="tel:2013" target="_blank"> २०१३</a>
च्या चक्रम हायकर्सच्याच सह्यांकन मोहिमेवेळी सिंगापूर नाळेतून उतरतांना
पुन्हा हे शिवलिंग सामोरं आलं. याचा माथा कधी गाठायला मिळणार हा प्रश्न
पुन्हा बळावला.</div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
नोव्हेंबर<a href="tel:2016" target="_blank"> २०१६</a> मध्ये
नासिकच्या वैनतेय संस्थेची लिंगाणा मोहिम ठरली. वैनतेय संस्थेची पहिलीच
लिंगाणा मोहिम असल्याने तिला प्रतिसादही दांडगा मिळाला. मला त्यावेळी जाता
आलं नाही म्हणून प्रचंड खट्टू व्हायला झालं पण मोहिमनेता दयानंद कोळीने
शेवटी सुखद निरोप दिला की, डिसेंबरात दुसरी बॅच ठरवतोय. पहिली बॅच
कोकणातल्या पाने गांवातून चढली होती. दुसरी बॅच घाटमाथ्यावरील मोहरी
गांवातून बोराटा नाळेमार्गे लिंगाणा चढाई करणार होती. या सगळ्या मार्गांचा
सगळा आराखडा, स्थानिक संपर्क वगैरे महत्त्वाच्या गोष्टींसाठी नेहमीप्रमाणे
पुण्याच्या ओंकारची चांगली मदत झाली. सह्याद्रीत सध्या भटकणाऱ्या कुणालाही
ओंकार ओक हे नांव माहित नसेल तर त्या व्यक्तीचा कडेलोट करावा. सह्याद्रीत
अडकलेल्यांना मदत असो वा जेवण निवाऱ्याची सोय असो.. योग्य नियम पाळून
भटकणाऱ्यांसाठी ओंकारकडे स्वत:चं आजोळ असल्याप्रमाणे त्या ठिकाणाची माहिती व
संपर्कयंत्रणा तयार असते. <br />
दयानंदाकडे माझं नांव नोंदवून ठेवलं. आणि शेवटी १७ डिसें.,<a href="tel:2016" target="_blank"> २०१६</a> रोजी लिंगाण्याचा मुहूर्त ठरला.<br />
<img alt="DSC00582" height="480" src="https://c1.staticflickr.com/3/2077/32842115376_88c0f1c62b_z.jpg" width="640" /></div>
</div>
</div>
</div>
<script async="" charset="utf-8" src="//embedr.flickr.com/assets/client-code.js"></script><br />
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
दोन दिवस आधी दयाचा फोन आला की तुला आधीची तयारी करायच्या
चमूबरोबर जायचे आहे. आदल्या दिवशी जाऊन बबनच्या मदतीने माथ्यापर्यंत दोर
लावून ठेवायची जबाबदारी होती. दयाला म्हटलं 'अरे ते टेक्निकल लोकांचं काम
आहे. मी जाऊन कांय करु?' त्यावर 'तू त्यांच्यासोबत जातोयस. बाकी माहित
नाही' असं उत्तर आल्यावर मुकाट्याने होकार दिला व बरेच दिवस सुप्तावस्थेत
राहिलेली सॅक भरायला घेतली.</div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
निघायच्या दिवशी योगेश जोशीचा फोन आला. त्याच्या कारने जायचं
होतं. आदल्या दिवशीच त्याने मोहिमेला लागणारी सगळी साधने, दोर वगैरे घेऊन
ठेवलं होतं. चांगली शरीरक्षमता, हिमालय व सह्याद्रीत भरपूर भटकलेला योगेश
लिंगाण्याच्या आधीच्या मोहिमेलाही आतासारखाच आधीच्या चमूत होता. सोबत
भाऊसाहेब कानमहाले व अपूर्व हे दोघे निष्णात प्रस्तरारोहक होते. पैकी
भाऊसाहेब म्हणजे अनुभवी, उत्तम निर्णयक्षमता असलेला, प्रसंग यथोचित
हाताळणारा व याआधी लिंगाणा चढाई केलेला जुना डोंगरभिडू तर अपूर्व हा
दयानंदमास्तरांच्या तालमीत तयार झालेला नवाकोरा, सळसळता पण शांत डोक्याचा
प्रस्तरारोहक. याने आधीच्या मोहिमेत बबनसोबत दोर लावलेला असल्याने लिंगाणा
चढाईचा अनुभव याच्या गाठीशी होता. यांत मीच कांय तो लिंगाणामाथ्यासाठी नवखा
होतो.</div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
दुपारी कारने एकेकाला घेत नासिक सोडलं. पुण्यात ओंकारने मला
भेटून पुढे जा अशी आज्ञा केली होती. वाहतुकगर्दीमुळे पुण्यात पोहोचेपर्यंत
अंधार पडला. ओंकारही त्याच्या कामातून वेळ काढून आम्हांला भेटला पण त्याने
आम्हांला थांबवून एक फार महत्त्वाचे काम केले होते ते म्हणजे नसरापूर ते
मोहरीतील शिवाजी पोटेच्या ठिकाणापर्यंत, रस्त्यावरील सर्व खुणा टाकून
बनवलेला नकाशा, ज्याच्या आधारे आम्ही अचूकपणे रात्री साडेअकरा वाजता
नसरापूर- वेल्हामार्गे मोहरीत मुक्कामी पोहोचलो. शिवाजी व बाळू मोरे आमची
वाटच पहात थांबले होते. जास्त वेळ न काढता, त्यांना आमच्या दुसऱ्या
दिवशीच्या पॅकलंचची तयारी करायला सांगितली व लगेच स्लिपिंग बॅगमधे शिरुन
झोपाधिन झालो.</div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
पहाटे घड्याळाच्या गजराने व बाळूच्या खुडबूडीने जाग आली. बाळूने नाश्त्याला कांदेपोहे बनवले होते. बाकी लोकांचा चहा झाला तेव्हा मी सहज दुधाबद्दल चौकशी केली. या परिसरातली मंडळी गवळी असल्याने दुधदुभते चांगल्यापैकी आहे आणि दुधही चांगले. लिटरभर दुध गरम करुन आणेपर्यंत थोडा वेळ गेला. तोवर सगळ्या साधनांचे बोजे नेण्यासाठी गांवातल्याच तिघांना बोलावून ठेवले होते. शिवाजीच्या या ठिकाणापासून बोराटा नाळ गाठायला अर्धा तास व ती उतरून पुढे खिंडीत पोहोचायला साधारण पाऊण तास लागतो. अर्धी नाळ उतरल्यावर उजवीकडे रायलिंग कड्याला लगटून जाणार्या वाटेने खिंडीत जाता येतं. त्या वळशाआधीच तो बोल्डर जपून उतरावा लागतो. सराईतांना दोराची गरज नाही.<br />
<img alt="." height="480" src="https://c1.staticflickr.com/4/3890/32883149425_90601da039_z.jpg" width="640" /></div>
<script async="" charset="utf-8" src="//embedr.flickr.com/assets/client-code.js"></script> <br />
<b>बोल्डरचा टप्पा</b><br />
<br />
खिंडीत उतरलो की उजवीकडे उतरणारी वाट लिंगाणामाचीकडे व पुढे पाने गांवात जाते. आता समोर उभी असते तो अजस्त्र लिंगाणा चढाईसाठी असलेली एकमेव पूर्व दिशेकडील धार.<br />
<br />
<img alt="." height="480" src="https://c1.staticflickr.com/3/2199/32883193795_f9d7a47a63_z.jpg" width="640" /><br />
<script async="" charset="utf-8" src="//embedr.flickr.com/assets/client-code.js"></script> <br />
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
काल बबनला पुण्यातूनच फोन करुन सकाळी सात वाजता यायला सांगितले होते. तो साडेआठांस आला. बाकी बोजे आणणार्या तिघांना परत पाठवले होते. खिंडीतून लिंगाण्याच्या साधारण मध्यावर असलेल्या पूर्वेकडील मुक्कामाच्या गुहेपर्यंतची चढाई तीन टप्प्यांत होते. या सुरुवातीच्या टप्प्यांत खडक व ढासळलेली माती आहे. मात्र चढायला व्यवस्थित खोबण्या आहेत. हल्लीच SCI (Safe Climbing Initiative) संस्थेने योग्य जागी नव्या चांगल्या प्रतीच्या मेखा ठोकलेल्या आहेत, त्यामुळे दोर लावायला अडचण येत नाही. गुहेच्या टप्प्यावर येईपर्यंत दंड, खांदे चांगलेच भरुन आले होते. कारण प्रत्येक टप्प्यावर सामानाचे बोजे अधिक आमच्या सॅक्स वर खेचल्या होत्या. इथे वर आल्यावरही साहस पाठ सोडत नव्हतं.<br />
<br />
<br />
<img alt="IMG_20161216_100407442_HDR" height="320" src="https://c1.staticflickr.com/1/552/31937061384_525fd97588_z.jpg" width="180" /></div>
<script async="" charset="utf-8" src="//embedr.flickr.com/assets/client-code.js"></script><br />
<b> सुरुवातीचा टप्पा.
</b><br />
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
वर आल्यावर समोर जाणारी वाट वर जाणार्या टप्प्याकडे जाते. तिथेच पुढे कडा उजवीकडे ठेवत गेलं की कड्यात खोदलेली पाण्याची तीन खांबटाकी लागतात. चारजण बसू शकतील एवढी गुहाही कड्यात आहे. हीच वाट पुढे अधिक साहसी होत लिंगाण्याच्या पश्चिम टोकाकडे जाते. गुहेत मुक्काम करायचा झाल्यास या टाक्यातील पाणी चांगले आहे. पण डाव्या बाजूला सरळ खाली झेपावणारा हजारेक फुटाचा कडा असल्याने जपून जायला हवे.<br />
<br />
लिंगाण्याला सुरुवातीच्या चढाया लिंगाणामाचीवरुन पश्चिमेकडून होत असत. लिंगाण्याचे दुर्गावशेष त्याच बाजूस जास्त आहेत. लिंगाण्याच्या दुर्गदेवता जननी व सोमजाई यांचं मूळ ठाणंही वरच्या टप्प्यावर व नंतर लिंगाणामाचीवरच होतं. आता त्या खाली गांवात नेल्या आहेत. सतराएक वर्षांपूर्वी मोठी दरड कोसळल्यामुळे माचीवरील जुनी वस्ती खाली हलवण्यात आली. त्या बाजूने आता फार कमी लोक चढाई करतात. पायर्या ढासळलेली वाट, पाण्याची टाकी, चार खिडक्या असलेली मुक्कामाची गुहा, शिवलिंग, भग्न बांधकाम, दिवा लावण्याची जागा, रायगडास इशारा देण्याची जागा वगैरे गोष्टी त्या बाजूने पहाता येतात.</div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
वर आल्यावर उजव्या बाजुला कड्यातच खोदलेली छोटी जागा आहे. इथे बसून दुपारचे जेवण उरकले तेव्हा एक वाजला होता. तिथून पुढे 75 फुटांवर असलेल्या गुहेत जाण्यासाठीही सरळपणे वाट नाही. डावीकडे पुढे आलेली शिळा व उजवीकडे सगळंच खोल खोल अशी वाटेची सुरुवात. मग सरळ सुरक्षेसाठी तिथून थेट गुहेपर्यंत आडवा दोर लावला.<br />
<br />
<img alt="IMG_20161216_131759564" height="360" src="https://c1.staticflickr.com/1/681/32626880002_9926ba8443_z.jpg" width="640" /></div>
<div style="text-align: justify;">
<script async="" charset="utf-8" src="//embedr.flickr.com/assets/client-code.js"></script></div>
<div style="text-align: justify;">
<b> बबन बसलेला गुहेचा टप्पा. मागे बोराटा नाळ. </b></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
जेवणं झाल्याबरोबर भाऊसाहेब म्हणाला की, आपल्यालाही आताच माथा गाठायचा आहे कारण उद्या दयानंदसोबत 19 जणांची बॅच असणार. आपली त्यांच्यात भर नको. आपल्याला बिले द्यायला दिवसभर उभं रहायचं आहे. एकदम पटलं. सॅक्स गुहेत नीट लावून लगेच निघालो. आता हा चौथा टप्पा मात्र पूर्ण खडकांत व संपूर्ण चढाईत उंच असलेला 70 फुटांचा आहे. दोर, बबनच प्रथम चढून लावत चालला होत. त्याला मदतीला अपूर्व त्याच्यामागे होताच. त्यानंतर लगेच येणारा 5 वा उभा टप्पा चढायला थोडा ट्रिकी आहे. मध्येच थोडी चिमणी पद्धत वापरुन मी चढलो. या पुढील टप्पे तुलनेने सोपे आहेत पण आता वर चढतांना माथा अरुंद होतोय व दोन्ही बाजूंचं खोल खोल आणखी मेगा होत चाललंय हे जाणवायला लागतं. पुढील टप्पा थोडा चढल्यावर एकदम खोदीव पायर्या लागतात. पुढचा आणखी एक छोटा टप्पा चढला की माथ्याकडे जाणारी अरुंद वाट दिसते. या वाटेवरुन माथ्याकडे चालत जाणं हा एक अपूर्व अनुभव आहे. द रॉयल समिट..</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<img alt="IMG_20161216_141354739" height="320" src="https://c1.staticflickr.com/1/662/32780207405_a188c632fe_z.jpg" width="180" /><script async="" charset="utf-8" src="//embedr.flickr.com/assets/client-code.js"></script></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>गुहेनंतरचा मोठा कातळटप्पा. </b></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
माथ्यावर येतांच समोर दिसणारा दुर्गेश्वर रायगड, उजवीकडे कोकणदिवा, घाटमाथ्यावरुन सरसरत कोकणात उतरणार्या बोचेघळ- निसणी- गायनाळ या घाटवाटा. मागे रायलिंग पठार व बोराटा नाळ, उजवीकडे सिंगापूर- फडताड नाळ या घाटवाटा असा राजेशाही आसमंत न्याहाळत, बबनला माहिती विचारत होतो.
</div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
'लिंगाणा कितीदा चढला असशील रे...!'</div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
'शेकडो वेळा असेल.... फिक्स नाय सांगता यायाचा'</div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
'तरी वर्षातून कितीदा?'</div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
'तीस- पस्तीस वेळा तरी असंल'</div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
मग दहाबारा वर्षांपूर्वी अरुण सावंतांनी घेतलेलं रायलिंग ते लिंगाणा व्हॅलीक्रॉसिंग, लोकांचे बरेवाईट अनुभव, अपघात झालेल्यांना, चुकलेल्यांना केलेली मदत वगैरे गोष्टींवर तो बोलत होता पण एक डोळा मावळतीकडे कलणार्या सूर्याकडे ठेवून..! कारण अंधार व्हायच्या आत त्याला घराकडे पोहोचायला हवं होतं. मग सगळेच झपझप रॅपलिंग करत खाली आलो. उद्या येणार्या चमूसाठी माथ्यापर्यंत दोर लागला होता.</div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div dir="ltr" style="text-align: justify;">
बबनने निघतांनाही आवर्जून काही सूचना दिल्या त्यापैकी महत्त्वाची म्हणजे, स्वयंपाकाला चूल पेटवाल, ती या धोंड्यांमागेच पेटवा. किटाळं/ ठिणग्या इकडेतिकडे उडणार नाहीत याची काळजी तुम्ही घ्या. अख्ख्या गडावरलं गवत सुकलेलं आहे. वणवा पेटला तर लावलेले दोरही जळून जातील....! आता आम्ही अधिकच काळजीवाहक झालो. गुहेत भितींवर भरपूर बोल्ट्स ठोकलेले आहेत, ते सॅक्स वगैरे अडकवायला कामाला येतात. कारण साधारण सहा ते सात जण आरामात झोपू शकतील एवढीच गुहेत जागा आहे. वाळलेल्या गवताच्या मदतीनेच चूल पेटवून, पनीर माखनवाला, मेथीमसाला, खिचडी आणि शिवाजीकडून आणलेल्या पोळ्या असा दांडगा बेत हाणून लिंगाणा समिट साजरं झालं. पौर्णिमेच्या जवळची रात्र असल्याने चंद्रप्रकाशात बाहेर पॅचजवळ येऊन बोलत बसलो. इथे फोनला रेंज मिळत असल्याने फोनाफोनीही झाली. शेवटी भाऊसाहेबने, आपल्याला सात वाजता पॅचकडे दिवसभरासाठी तयार होऊन बसावं लागणार आहे तेव्हा लवकर झोपलेलं बरं...! असा हुकूम सोडल्याने गुहेत येऊन झोपलो. पाठ टेकल्याबरोब्बर सगळेच झोपेच्या अधिन झालो. स्वप्नांतही लिंगाणा धिंगाणा घालत होता.<br />
<img alt="." height="480" src="https://c1.staticflickr.com/3/2552/32502101150_8768920f38_z.jpg" width="640" /></div>
<script async="" charset="utf-8" src="//embedr.flickr.com/assets/client-code.js"></script> <br />
<b>रायलिंग डोंगर</b><br />
लिंगाण्यावरील खोदीव पायर्यांवरुन हा किल्ला जुना असला पाहिजे पण इतिहासात फारशी नोंद नाही. जावळीच्या मोर्यांचा पराभव केल्यावर हा किल्ला महाराजांनी आपल्या ताब्यात घेतला असावा. शिवकालांत या दुर्गाचा वापर तुरुंग म्हणून करत असावेत. पेशवेकालांत या किल्ल्यावर असलेल्या अधिकार्यांची नांवे व जुजबी माहिती मिळते. 1818 मध्ये कर्नल प्रॉथरने हा किल्ला ताब्यात घेतला. या सुळकादुर्गाच्या माथ्यावर कुणी गेल्याचे इतिहास किंवा दंतकथेतही स्पष्ट उल्लेख नाहीत.<br />
परंतू 25 डिसेंबर 1978 रोजी मुंबईच्या हॉलिडे हायकर्सच्या 14 जणांनी इतिहास घडवला. श्री. तु वि जाधव, हिरा पंडीत, अनिल पटवर्धन, संतोष गुजर, अजित गोखले, विवेक गोर्हे, एस के मूर्ती, विलास जोशी, नंदू भावे, शाम जांबोटकर, श्रीकांत फणसळकर, विनय दवे, संदीप तळपदे व किरण समर्थ हे ते साहसवीर! <br />
30 डिसेंबर 1979. संतोष गुजर या प्रस्तरारोहकाचा लिंगाणा एकट्याने चढाई करुन परततांना खाली पडून मृत्यू झाला. खिडक्या असलेल्या गुहेजवळ यांच्या नांवाची स्मृतीशिळा लावलेली आहे. या दुर्दैवी घटनेनंतर लिंगाणा चढाईच्या मोहिमा काही काळ थंडावल्या होत्या.<br />
1980 च्या सुमारास खिंडीतून गुहेपर्यंतच्या मार्गाची प्रथम चढाई यशवंत
साधलेंच्या चमूने (BOBP, पुणे) केली व नविन मार्ग गिर्यारोहकांना खुला
झाला. <br />
1981 मध्ये पुणे व्हेंचरर्स संस्थेने लिंगाणा सर केला व आरोहकांची पावले पुन्हा लिंगाण्याकडे वळू लागली.<br />
10 एप्रिल 1983 रोजी मुंबईच्या गिरीविराज हायकर्सच्या श्री. किरण अडफडकर, सुनील लोकरे व संजय लोकरे यांनी कृत्रिम साधनांशिवाय केवळ 70 मिनिटात लिंगाणा माथा गाठण्याचा पराक्रम केला.<br />
2006 मध्ये अरुण सावंत व अनेक मान्यवर गिर्यारोकांनी एकत्र येत लिंगाणा ते रायलिंग पठार अशी व्हॅली क्रॉसिंग मोहिम यशस्वी केली.<br />
2013 मध्ये दिलिप झुंजारराव व त्यानंतर त्यांच्याच मार्गदर्शनाखाली पल्लवी वर्तक हिने लिंगाणा सोलो कृत्रिम साधनांशिवाय सर केला.<br />
<br />
<img alt="लिंगाणा गुहेतून रायलिंग" height="360" src="https://c1.staticflickr.com/1/712/32526810262_8009205245_z.jpg" width="640" /><br />
<div style="text-align: justify;">
<script async="" charset="utf-8" src="//embedr.flickr.com/assets/client-code.js"></script> </div>
<div style="text-align: justify;">
<b> गुहेतून दिसणारा रायलिंगाचा डोंगर.</b></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
पहाटे गजर झाला तरी सगळे तसेच आळसावून पडून राहिलेलो तेवढ्यात एकदम जवळून जोरात हाक ऐकू आली तसे सारे ताडदिशी उठले. म्हटलं हे आले की कांय खिंडीत! नंतर लक्षात आलं की समोरच्या रायलिंग पठारावर ज्ञानेश्वर उभा रहून हाका मारीत होता. तो रायलिंग पठारावरुन मोहिमेचे छायाचित्रण करणार होता. आम्ही भराभरा आवरुन मॅगी बनवली व खाऊन निघालो. गुहेच्या टप्प्यावरुन बोराटा नाळ उतरुन येणारी मंडळी दिसत होती. थोड्या वेळाने लक्षात आलं की आणखीही एक मोठा ग्रुप वर चढण्यासाठी आला आहे. बोंबला आता! लिंगाण्यावर चढाईचा हा एकच मार्ग असल्याने, संख्या वाढली तर चढाई व उतराई दोन्हींचा वेळ वाढतो. दयानंदासोबत संजय खत्री हा वैनतेय संस्थेचा आणखी एक जुना अनुभवी प्रस्तरारोहक होता. त्याने सरळ घाई व वाद न करता दुसर्या मंडळींना चढाई करु द्या म्हणून शहाणपणाचा सल्ला दिला. सुदैवाने ती इंदापूर बारामतीकडची मालोजीराव भोसले प्रतिष्ठानची सगळी मंडळी खणखणीत असल्याने आमचा तसा कमी वेळ वाया गेला. म्हणजे संध्याकाळ होणार होती ती रात्र झाली वाईंड अप करायला!</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
आता सगळ्यांना वर घ्यायचं म्हणून योगेश खालच्या टप्प्यात गेला. मी मधल्या टप्प्यांत राहिलो. दोन जण वर येईपर्यंत तेवढ्यात बबनही आला झपाझप वर, आणि आमची गुहेपर्यंत गेलेली मंडळी पुढे चढवायच्या कामाला लागलासुद्धा! प्रत्येकाकडे हार्नेस, डिसेंडर, कॅरॅबिनर, हेल्मेट, ग्लोव्हज दिलेले होते. पॅकलंचदेखील दिले होते. ज्या पॅचवर आपल्याकडे थोडा वेळ आहे असे वाटले की, त्याने तिथेच जेऊन घ्यावे अशा सूचना होत्या त्यामुळे वेगळी जेवणाची सुट्टी न होता मोहिम सुरु राहिली. गुहेच्या टप्प्यावर आम्ही आधीच पिण्याचे पाणी टाक्यांतून कॅनमध्ये भरुन ठेवले होते. त्यामुळे पाण्यासाठी टाक्यांकडे त्या अवघड वाटेने जाण्याचीही कुणावर वेळ आली नाही.<br />
<img alt="." height="480" src="https://c1.staticflickr.com/3/2799/32502392850_ee2cd32196_z.jpg" width="640" /></div>
<script async="" charset="utf-8" src="//embedr.flickr.com/assets/client-code.js"></script><br />
<b>याच वाटेने माथ्याकडे यायचंय.. मागे बोराटा नाळ.</b><br />
<br />
सुरक्षितपणे माथ्यावर गेल्यावर ग्रुपमधीलच समीर बोंदार्डे यांनी ड्रोन आणला होता, त्याच्या सहाय्याने चित्रण केलं. तोवर दुसरा ग्रुप गुहेच्या टप्प्यावर उतरलाही होता. एकेक करुन सगळे खाली आल्यावर भाऊसाहेब, अपूर्व व दयानंद या तिघांनी वाईंड अप केलं तोवर अंधार पडला होता. खिंडीत आधी जाऊन पोहोचलेल्या मंडळींची एकेक झोप झाली होती. ग्रुपमधील सगळ्यांत लहान असलेल्या दयानंदच्या सातवीतल्या मुलीनेही लिंगाणा माथा व्यवस्थित गाठला होता. साधने गोळा करुन नीट बांधून सगळे निघालो. बोराटा नाळेतल्या वळसा असलेल्या ठिकाणी व बोल्डरवर सुरक्षिततेसाठी दोर लावला होता. बोराटा नाळेत पुण्याच्या रॉ अॅड्व्हेंचरचा साताठ जणांचा चमू भेटला. ते रात्रीच गुहेत चढणार होते. त्यांना शुभेच्छा देऊन बोराटा नाळ चढून आलो तेव्हा चंद्र बर्यापैकी वर आला होता. घाटमाथ्यावरील गारवा सुखावत होता. शिवाजीकडे जेवण तयार होतेच. आम्हांला उशीर झाल्याने तोही काळजीत पडला होता. वांग्याची भाजी, पोळी, कढी, खिचडी असा भक्कम बेत ओरपून सगळी मंडळी लगेच परतीच्या प्रवासाला लागली. आमच्यातल्या अपूर्वला महत्त्वाचे काम आसल्याने तोही त्यांच्या बसमध्ये सामिल झाला. आता आम्ही तिघांनी रात्री ड्राईव्ह करीत जाण्याऐवजी पहाटे निघून दुपारपर्यंत नासिकला पोहोचायचं ठरवलं.<br />
<div style="text-align: justify;">
सकाळी सामुदायिक कार्यक्रमाला गेलेलो असतांना सहज भाऊसाहेबाला म्हटलं की तू रायलिंगावरुन लिंगाणादर्शन केलं नसशील तर जाऊया कां? कारण मी व योगेशने याआधी सह्यांकनवेळी व त्याआधीही रायलिंग टोकावरुन लिंगाणा पाहिला होता. काल ते दुसरे लोक आले नसते तर, सुर्यास्तापूर्वी आमच्या सगळ्या लोकांनाही रायलिंगवर नेण्याचा आमचा विचार झाला होता. भाऊसाहेब अशा प्रश्नाला नाही म्हणणं शक्यच नव्हतं. शिवाजीने गांवातल्याच दोघां छोट्यांना आमच्यासोबत पाठवलं व येतांना दुसर्या वाटेने म्हणजे जवळजवळ रायलिंगास प्रदक्षिणा घालत येणार्या वाटेने घेऊन यायला सांगितलं. रायलिंग टोकावर अर्ध्या तासात पोहोचलो तेव्हा काल बोराटा नाळेत भेटलेला ग्रुप गुहेच्या वरचा टप्पा चढूनही आले होते. त्यांची चढाई टोकावरून स्पष्ट दिसत होती. रायगडावरुन येणारा भरारता राजवारा घेत थोडा वेळ थांबल्यावर निघालो. आवरुन मोहरीतून निघालो तोवर सकाळ कलली होती. परततांनाही एकलदर्याजवळ गाडी थांबवून रायलिंगामागचं लिंगाण्याचं टोक आम्हांला आग्या- फडताड नाळेचं आमंत्रण देत होतं. गेले दोन दिवस गुंतून असलेल्या या लिंगाण्याच्या कातळचुंबकातून बाहेर पडायची वेळ झाली होती.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
-हेमंत पोखरणकर<br />
<br />
माहिती स्त्रोतः<br />
* गिरीदुर्ग आम्हां सगे सोयरे- श्री. तु. वि. जाधव<br />
* साद सह्याद्रीची भटकंती किल्ल्यांची- श्री. प्र. के. घाणेकर<br />
* श्री. राजेश गाडगीळ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<img alt="IMG_20161218_083250929" height="360" src="https://c1.staticflickr.com/1/508/32400024180_4abb0a96a7_z.jpg" width="640" /><script async="" charset="utf-8" src="//embedr.flickr.com/assets/client-code.js"></script> </div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<img alt="blog" height="333" src="https://c1.staticflickr.com/3/2064/32822663615_45ff717dcf_z.jpg" width="640" /></div>
<script async="" charset="utf-8" src="//embedr.flickr.com/assets/client-code.js"></script></div>
हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com16tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-31352383473743080842017-01-26T09:42:00.000-08:002017-01-26T09:47:09.779-08:00पुस्तक परिचय- पारधः आईशमनचा चित्तथरारक पाठलाग.. लेखकः अशोक जैन<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>EN-US</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Table Normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0in 5.4pt 0in 5.4pt;
mso-para-margin-top:0in;
mso-para-margin-right:0in;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0in;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "mangal";">दुसर्</span><span style="font-family: "arial" , "sans-serif";"></span><span style="font-family: "mangal";">या</span>
<span style="font-family: "mangal";">महायुद्धाच्या</span> <span style="font-family: "mangal";">काळांत</span> <span style="font-family: "mangal";">हिटलरच्या</span> <span style="font-family: "mangal";">नाझी</span> <span style="font-family: "mangal";">राजवटीत</span>
<span style="font-family: "mangal";">युरोपमधील</span> <span style="font-family: "mangal";">६०</span> <span style="font-family: "mangal";">लाख</span> <span style="font-family: "mangal";">निरपराध</span> <span style="font-family: "mangal";">ज्यू</span>
<span style="font-family: "mangal";">धर्मियांची</span> <span style="font-family: "mangal";">कत्तल</span> <span style="font-family: "mangal";">करण्यात</span> <span style="font-family: "mangal";">आली</span>. <span style="font-family: "mangal";">जर्मनीत</span>
<span style="font-family: "mangal";">व</span> <span style="font-family: "mangal";">जर्मनीने</span>
<span style="font-family: "mangal";">व्यापलेल्या</span> <span style="font-family: "mangal";">भूभागांत</span> <span style="font-family: "mangal";">उभारण्यात</span> <span style="font-family: "mangal";">आलेल्या</span> <span style="font-family: "mangal";">ऑख्शविट्श</span>,
<span style="font-family: "mangal";">कुल्पहाफ</span>, <span style="font-family: "mangal";">लुब्लिन</span>, <span style="font-family: "mangal";">बेल्झिक</span>, <span style="font-family: "mangal";">स्पेबिबोर</span> <span style="font-family: "mangal";">आणि</span>
<span style="font-family: "mangal";">ट्रेबालिन्का</span> <span style="font-family: "mangal";">या</span> <span style="font-family: "mangal";">सहा</span> <span style="font-family: "mangal";">छळछावण्यांमध्ये</span> <span style="font-family: "mangal";">बेल्जिअम</span>, <span style="font-family: "mangal";">फ्रान्स</span>, <span style="font-family: "mangal";">हॉलंड</span> <span style="font-family: "mangal";">व</span>
<span style="font-family: "mangal";">ग्रिस</span> <span style="font-family: "mangal";">येथून</span>
<span style="font-family: "mangal";">आगगाड्या</span> <span style="font-family: "mangal";">भरभरून</span>
<span style="font-family: "mangal";">ज्यू</span> <span style="font-family: "mangal";">आणले</span>
<span style="font-family: "mangal";">जात</span>. <span style="font-family: "mangal";">गाडी</span>
<span style="font-family: "mangal";">एका</span> <span style="font-family: "mangal";">खास</span>
<span style="font-family: "mangal";">फलाटावर</span> <span style="font-family: "mangal";">उभी</span>
<span style="font-family: "mangal";">केली</span> <span style="font-family: "mangal";">जाई</span>.
<span style="font-family: "mangal";">प्रवाशांचं</span> <span style="font-family: "mangal";">सामान</span> <span style="font-family: "mangal";">काढून</span> <span style="font-family: "mangal";">घेतलं</span> <span style="font-family: "mangal";">जाई</span>.
<span style="font-family: "mangal";">जे</span> <span style="font-family: "mangal";">कैदी</span>
<span style="font-family: "mangal";">काम</span> <span style="font-family: "mangal";">करण्यास</span>
<span style="font-family: "mangal";">लायक</span> <span style="font-family: "mangal";">असतील</span>
<span style="font-family: "mangal";">अशा</span> <span style="font-family: "mangal";">कैद्यांना</span>
<span style="font-family: "mangal";">विविध</span> <span style="font-family: "mangal";">छावण्यांत</span>
<span style="font-family: "mangal";">पाठवलं</span> <span style="font-family: "mangal";">जाई</span>
<span style="font-family: "mangal";">आणि</span> <span style="font-family: "mangal";">ज्यांना</span>
<span style="font-family: "mangal";">ठार</span> <span style="font-family: "mangal";">मारायचं</span>
<span style="font-family: "mangal";">त्यांना</span> <span style="font-family: "mangal";">विषारी</span>
<span style="font-family: "mangal";">वायूच्या</span> <span style="font-family: "mangal";">नव्या</span>
<span style="font-family: "mangal";">स्मशानगृहांत</span> <span style="font-family: "mangal";">पाठवलं</span> <span style="font-family: "mangal";">जाई</span>. <span style="font-family: "mangal";">ऑख्शविट्श</span> <span style="font-family: "mangal";">येथे</span>
<span style="font-family: "mangal";">भूमिगत</span> <span style="font-family: "mangal";">मोठं</span>
<span style="font-family: "mangal";">न्हाणीघर</span> <span style="font-family: "mangal";">होतं</span>.
<span style="font-family: "mangal";">त्याला</span> <span style="font-family: "mangal";">लागूनच</span>
<span style="font-family: "mangal";">गॅसचेंबर्स</span> <span style="font-family: "mangal";">होत्या</span>. <span style="font-family: "mangal";">न्हाणीघरांत</span> <span style="font-family: "mangal";">सर्वांना</span> <span style="font-family: "mangal";">आपापले</span>
<span style="font-family: "mangal";">कपडे</span> <span style="font-family: "mangal";">कुठे</span>
<span style="font-family: "mangal";">टांगून</span> <span style="font-family: "mangal";">ठेवले</span>
<span style="font-family: "mangal";">आहेत</span> <span style="font-family: "mangal";">हे</span>
<span style="font-family: "mangal";">नीट</span> <span style="font-family: "mangal";">लक्षात</span>
<span style="font-family: "mangal";">ठेवा</span> <span style="font-family: "mangal";">असं</span>
<span style="font-family: "mangal";">सांगितलं</span> <span style="font-family: "mangal";">जाई</span>.
<span style="font-family: "mangal";">अर्थात</span> <span style="font-family: "mangal";">ते</span>
<span style="font-family: "mangal";">दिशाभूल</span> <span style="font-family: "mangal";">करण्यासाठीच</span>
<span style="font-family: "mangal";">असे</span>. <span style="font-family: "mangal";">कारण</span>
<span style="font-family: "mangal";">ते</span> <span style="font-family: "mangal";">पुन्हा</span>
<span style="font-family: "mangal";">त्या</span> <span style="font-family: "mangal";">दालनांत</span>
<span style="font-family: "mangal";">आणले</span> <span style="font-family: "mangal";">जाणारच</span>
<span style="font-family: "mangal";">नव्हते</span>. <span style="font-family: "mangal";">मग</span>
<span style="font-family: "mangal";">त्यांची</span> <span style="font-family: "mangal";">रवानगी</span>
<span style="font-family: "mangal";">गॅसचेंबरमध्ये</span> <span style="font-family: "mangal";">केली</span> <span style="font-family: "mangal";">जाई</span>. <span style="font-family: "mangal";">बायका</span> <span style="font-family: "mangal";">आपल्या</span>
<span style="font-family: "mangal";">चिमुकल्या</span> <span style="font-family: "mangal";">बाळांना</span> <span style="font-family: "mangal";">झग्याच्या</span> <span style="font-family: "mangal";">आड</span> <span style="font-family: "mangal";">लपवत</span>
<span style="font-family: "mangal";">पण</span> <span style="font-family: "mangal";">सुरक्षा</span>
<span style="font-family: "mangal";">पोलीस</span> <span style="font-family: "mangal";">बायकांचे</span>
<span style="font-family: "mangal";">कपडेही</span> <span style="font-family: "mangal";">तपासत</span>
<span style="font-family: "mangal";">व</span> <span style="font-family: "mangal";">लपवलेल्या</span>
<span style="font-family: "mangal";">बाळांना</span> <span style="font-family: "mangal";">बाहेर</span>
<span style="font-family: "mangal";">खेचून</span> <span style="font-family: "mangal";">अलग</span>
<span style="font-family: "mangal";">करीत</span> <span style="font-family: "mangal";">व</span>
<span style="font-family: "mangal";">कैद्यांबरोबर</span> <span style="font-family: "mangal";">त्यांनाही</span> <span style="font-family: "mangal";">गॅसचेंबरमध्ये</span> <span style="font-family: "mangal";">कोंबत</span>. <span style="font-family: "mangal";">तिथं</span>
<span style="font-family: "mangal";">नव्यानं</span> <span style="font-family: "mangal";">सुधारित</span>
<span style="font-family: "mangal";">गॅस</span> <span style="font-family: "mangal";">चेंबर्स</span>
<span style="font-family: "mangal";">होत्या</span>. <span style="font-family: "mangal";">चेंबरचं</span>
<span style="font-family: "mangal";">दार</span> <span style="font-family: "mangal";">घट्ट</span>
<span style="font-family: "mangal";">लावून</span> <span style="font-family: "mangal";">विषारी</span>
<span style="font-family: "mangal";">वायू</span> <span style="font-family: "mangal";">आत</span>
<span style="font-family: "mangal";">सोडला</span> <span style="font-family: "mangal";">जाई</span>.
<span style="font-family: "mangal";">अर्ध्या</span> <span style="font-family: "mangal";">तासांत</span>
<span style="font-family: "mangal";">सारा</span> <span style="font-family: "mangal";">खेळ</span>
<span style="font-family: "mangal";">संपे</span>. <span style="font-family: "mangal";">प्रेतं</span>
<span style="font-family: "mangal";">बाहेर</span> <span style="font-family: "mangal";">काढतांना</span>
<span style="font-family: "mangal";">त्यांची</span> <span style="font-family: "mangal";">तपासणी</span>
<span style="font-family: "mangal";">होई</span>. <span style="font-family: "mangal";">प्रत्येकाचं</span>
<span style="font-family: "mangal";">तोंड</span> <span style="font-family: "mangal";">उचकटलं</span>
<span style="font-family: "mangal";">जाई</span> <span style="font-family: "mangal";">व</span>
<span style="font-family: "mangal";">जर</span> <span style="font-family: "mangal";">कोणी</span>
<span style="font-family: "mangal";">सोन्याचा</span> <span style="font-family: "mangal";">दात</span>
<span style="font-family: "mangal";">बसवला</span> <span style="font-family: "mangal";">असेल</span>
<span style="font-family: "mangal";">तर</span> <span style="font-family: "mangal";">तो</span>
<span style="font-family: "mangal";">उपटून</span> <span style="font-family: "mangal";">काढला</span>
<span style="font-family: "mangal";">जाई</span>. <span style="font-family: "mangal";">बायकांच्या</span>
<span style="font-family: "mangal";">कानातील</span> <span style="font-family: "mangal";">ईअररिंग</span>
<span style="font-family: "mangal";">कानाची</span> <span style="font-family: "mangal";">पाळी</span>
<span style="font-family: "mangal";">कापून</span> <span style="font-family: "mangal";">काढली</span>
<span style="font-family: "mangal";">जाई</span>, <span style="font-family: "mangal";">नंतर</span>
<span style="font-family: "mangal";">प्रेतं</span> <span style="font-family: "mangal";">विद्युतदाहिनींमध्ये</span>
<span style="font-family: "mangal";">फेकली</span> <span style="font-family: "mangal";">जात</span>.</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "mangal";">नंतर</span> <span style="font-family: "mangal";">कैद्यांच्या</span> <span style="font-family: "mangal";">सामानसुमानाची</span>
<span style="font-family: "mangal";">वर्गवारी</span> <span style="font-family: "mangal";">केली</span>
<span style="font-family: "mangal";">जाई</span>. <span style="font-family: "mangal";">मौल्यवान</span>
<span style="font-family: "mangal";">वस्तू</span> <span style="font-family: "mangal";">दरमहा</span>
<span style="font-family: "mangal";">बर्लिनच्या</span> <span style="font-family: "mangal";">राईश</span> <span style="font-family: "mangal";">बँकेकडे</span> <span style="font-family: "mangal";">पाठवल्या</span> <span style="font-family: "mangal";">जात</span>,
<span style="font-family: "mangal";">सोन्याचे</span> <span style="font-family: "mangal";">दात</span>
<span style="font-family: "mangal";">वितळवून</span> <span style="font-family: "mangal";">ते</span>
<span style="font-family: "mangal";">एसएसच्या</span> <span style="font-family: "mangal";">मेडिकल</span>
<span style="font-family: "mangal";">विभागाकडे</span> <span style="font-family: "mangal";">रवाना</span> <span style="font-family: "mangal";">केले</span> <span style="font-family: "mangal";">जात</span>. <span style="font-family: "mangal";">कैद्यांचे</span>
<span style="font-family: "mangal";">कपडे</span> <span style="font-family: "mangal";">स्वच्छ</span>
<span style="font-family: "mangal";">करून</span> <span style="font-family: "mangal";">लष्करी</span>
<span style="font-family: "mangal";">कारखान्यांकडे</span> <span style="font-family: "mangal";">गुलाम</span> <span style="font-family: "mangal";">म्हणून</span> <span style="font-family: "mangal";">असलेल्या</span> <span style="font-family: "mangal";">कामगारांना</span>
<span style="font-family: "mangal";">वापरण्यासाठी</span> <span style="font-family: "mangal";">पाठवले</span> <span style="font-family: "mangal";">जात</span>.</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "mangal";">ऑख्शविट्श</span> <span style="font-family: "mangal";">येथील</span> <span style="font-family: "mangal";">छळछावणीत</span>
<span style="font-family: "mangal";">डिसेंबर</span> <span style="font-family: "mangal";">१९४३</span>
<span style="font-family: "mangal";">मध्येदेखील</span> <span style="font-family: "mangal";">हा</span> <span style="font-family: "mangal";">भयंकर</span> <span style="font-family: "mangal";">नरसंहार</span> <span style="font-family: "mangal";">सुरु</span>
<span style="font-family: "mangal";">होता</span>. <span style="font-family: "mangal";">तिथे</span>
<span style="font-family: "mangal";">एकूण</span> <span style="font-family: "mangal";">३०</span>
<span style="font-family: "mangal";">लाख</span> <span style="font-family: "mangal";">ज्यूंना</span>
<span style="font-family: "mangal";">ठार</span> <span style="font-family: "mangal";">करण्यात</span>
<span style="font-family: "mangal";">आलं</span>. <span style="font-family: "mangal";">पैकी</span>
<span style="font-family: "mangal";">२५</span> <span style="font-family: "mangal";">लाख</span>
<span style="font-family: "mangal";">जण</span> <span style="font-family: "mangal";">गॅसचेंबरमध्ये</span>
<span style="font-family: "mangal";">कोंबून</span> <span style="font-family: "mangal";">मारले</span>
<span style="font-family: "mangal";">गेले</span>. <span style="font-family: "mangal";">या</span>
<span style="font-family: "mangal";">छावणीला</span> <span style="font-family: "mangal";">मृत्यूची</span>
<span style="font-family: "mangal";">छावणी</span> <span style="font-family: "mangal";">असंच</span>
<span style="font-family: "mangal";">नांव</span> <span style="font-family: "mangal";">पडलं</span>....</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
---- <span style="font-family: "mangal";">या</span> <span style="font-family: "mangal";">भिषण</span> <span style="font-family: "mangal";">संहाराला</span>
<span style="font-family: "mangal";">हिटलरच्या</span> <span style="font-family: "mangal";">बरोबरीने</span> <span style="font-family: "mangal";">जबाबदार</span> <span style="font-family: "mangal";">होता</span> <span style="font-family: "mangal";">तो</span>
<span style="font-family: "mangal";">नाझी</span> <span style="font-family: "mangal";">नेता</span>
<span style="font-family: "mangal";">अ</span><span style="font-family: "arial" , "sans-serif";"></span><span style="font-family: "mangal";">ॅडॉल्फ</span> <span style="font-family: "mangal";">आईशमन</span>
<span style="font-family: "mangal";">व</span> <span style="font-family: "mangal";">त्याचे</span>
<span style="font-family: "mangal";">साथीदार</span>. <span style="font-family: "mangal";">आईशमान</span>
<span style="font-family: "mangal";">हा</span> <span style="font-family: "mangal";">क्रूरकर्माच</span>
<span style="font-family: "mangal";">होता</span>. <span style="font-family: "mangal";">नाझी</span>
<span style="font-family: "mangal";">तर</span> <span style="font-family: "mangal";">त्याला</span>
' <span style="font-family: "mangal";">फायनल</span> <span style="font-family: "mangal";">सोल्युशन</span>
<span style="font-family: "mangal";">ऑफ</span> <span style="font-family: "mangal";">ज्युईश</span>
<span style="font-family: "mangal";">प्रॉब्लेम</span>' <span style="font-family: "mangal";">म्हणत</span>. </div>
<div class="MsoNormal">
<img alt="http://japanfocus.org/data/adolf_eichmann.png" src="http://japanfocus.org/data/adolf_eichmann.png" height="373" style="cursor: -moz-zoom-in;" width="267" /><span style="font-family: "mangal";"> </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "mangal";">हाच तो अॅडॉल्फ आईशमन: ज्यूंच्या नरसंहारातील क्रूरकर्मा</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "mangal";"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "mangal";">महायुद्धानंतर</span> <span style="font-family: "mangal";">आईशमान</span> <span style="font-family: "mangal";">पळून</span>
<span style="font-family: "mangal";">गेला</span> <span style="font-family: "mangal";">आणि</span>
<span style="font-family: "mangal";">अर्जेंटिनामध्ये</span> <span style="font-family: "mangal";">नांव</span> <span style="font-family: "mangal";">बदलून</span> <span style="font-family: "mangal";">लपून</span> <span style="font-family: "mangal";">राहिला</span>.
<span style="font-family: "mangal";">परंतू</span> <span style="font-family: "mangal";">तब्बल</span>
<span style="font-family: "mangal";">१४</span> <span style="font-family: "mangal";">वर्षांनंतर</span>
<span style="font-family: "mangal";">इस्त्रायलच्या</span> '<span style="font-family: "mangal";">मोसाद</span>' <span style="font-family: "mangal";">या</span> <span style="font-family: "mangal";">गुप्तहेर</span> <span style="font-family: "mangal";">संघटनेने</span>
<span style="font-family: "mangal";">महत्प्रयासाने</span> <span style="font-family: "mangal";">त्याला</span> <span style="font-family: "mangal";">शोधून</span> <span style="font-family: "mangal";">काढले</span> <span style="font-family: "mangal";">व</span>
<span style="font-family: "mangal";">त्याला</span> <span style="font-family: "mangal";">विमानांत</span>
<span style="font-family: "mangal";">बसवून</span> <span style="font-family: "mangal";">मोठ्या</span>
<span style="font-family: "mangal";">शिताफीने</span>, <span style="font-family: "mangal";">इस्त्रायलला</span> <span style="font-family: "mangal";">पळवून</span> <span style="font-family: "mangal";">आणलं</span>. <span style="font-family: "mangal";">त्याच्यावर</span>
<span style="font-family: "mangal";">इस्त्रायलमध्ये</span> <span style="font-family: "mangal";">खटला</span> <span style="font-family: "mangal";">भरण्यात</span> <span style="font-family: "mangal";">आला</span> <span style="font-family: "mangal";">व</span>
<span style="font-family: "mangal";">त्याला</span> <span style="font-family: "mangal";">त्याच्या</span>
<span style="font-family: "mangal";">५६</span> <span style="font-family: "mangal";">व्या</span>
<span style="font-family: "mangal";">वर्षी</span>, <span style="font-family: "mangal";">३१</span>
<span style="font-family: "mangal";">मे</span> <span style="font-family: "mangal";">१९६२</span>
<span style="font-family: "mangal";">रोजी</span> <span style="font-family: "mangal";">रामलेह</span>
<span style="font-family: "mangal";">तुरुंगात</span> <span style="font-family: "mangal";">फाशी</span>
<span style="font-family: "mangal";">देण्यात</span> <span style="font-family: "mangal";">आली</span>.
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "mangal";">हा</span> <span style="font-family: "mangal";">सर्व</span> <span style="font-family: "mangal";">अपहरणाचा</span>
<span style="font-family: "mangal";">इतिहास</span> <span style="font-family: "mangal";">अत्यंत</span>
<span style="font-family: "mangal";">चित्तथरारक</span> <span style="font-family: "mangal";">व</span> <span style="font-family: "mangal";">नाट्यपूर्ण</span> <span style="font-family: "mangal";">आहे</span>. <span style="font-family: "mangal";">आईशमनला पकडण्याच्या या मोहिमेचे नेतृत्व त्यावेळचा 'मोसाद' गुप्तहेर संघटनेचा प्रमुख इस्सेर हॅरेल याने केले. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<img alt="http://www.eilatgordinlevitan.com/dvinsk/dv_pix/stories/102408_05_b.gif" src="http://www.eilatgordinlevitan.com/dvinsk/dv_pix/stories/102408_05_b.gif" height="357" style="cursor: -moz-zoom-in;" width="315" /><span style="font-family: "mangal";"> </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "mangal";"> </span><span style="font-family: "mangal";">'मोसाद' गुप्तहेर संघटनेचा प्रमुख इस्सेर हॅरेल.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "mangal";">त्याने ' द हाऊस ऑन गॅरिबाल्डी स्ट्रीट' या पुस्तकांत संपूर्ण शोध मोहिमेचा तपशीलवार वृत्तांत लिहिलेला आहे. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "mangal";">हॅरेलच्या या पुस्तकातील अधिकृत वृत्तांताचा आधार घेऊनच श्री. अशोक जैन यांनी 'पारधः क्रूरकर्मा आईशमनचा चित्तथरारक पाठलाग..' हे पुस्तक लिहिलं आहे. राजहंस प्रकाशनाने प्रकाशीत केलेलं हे पुस्तक अत्यंत गतिमान, रोमांचकारी व खिळवून ठेवणारं आहे.<br />.. . मी परवाच हे पुस्तक वाचून संपवलं तेव्हा एक विचित्र योग लक्षात आला, की पुस्तक संपवलं त्या दिवशी ३१ मे तारीख होती आणि क्रूरकर्मा आईशमनला फाशी देण्याला परवा बरोब्बर ५० वर्षे पूर्ण झाली. <br />'मोसाद' च्या चलाख, चतूर आणि चपळ गुप्तहेरांना हॅटस् ऑफ..!!</span><br />
<br />
<span style="font-family: "mangal";">छायाचित्रे आंतरजालावरुन साभार. </span><br />
<br />
<span style="font-family: "mangal";">-हेमंत पोखरणकर. 02.06.2012 </span></div>
</div>
हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-57971843746057794452016-08-04T11:42:00.001-07:002017-01-22T10:19:09.672-08:00दुर्ग खांदेरी<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h1 style="text-align: justify;">
<div class="MsoNoSpacing">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small; font-weight: normal;">खांदेरी..! मराठ्यांच्या आरमारी इतिहासातील एक महत्त्वाचा साक्षीदार!! .. खांदेरीच्या कवेत असलेल्या धक्क्यावर आमची नांव लागली. पायउतार होतांना अंगावर रोमांच उभे रहात होते. समोरच कान्होजी आंग्रे द्विप असं नांव असलेली पाटी होती. माझं खूप वर्षांपासून असलेलं स्वप्न आज साकारत होतं. या खांदेरीचा निर्मितीपासूनचा इतिहासच मुळी, केवळ मराठी माणूसच नव्हे तर प्रत्येक भारतीयाची छाती गर्वाने तट्ट फुगावी असा ज्वलंत आहे. </span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><img height="480" span="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgPtW1DbGsQC2B7PahQErYPHaGqXqmOQzPHGL1j4hhDFcVseW1I0-4DhBNa8CHoVjJ6aHcGY8QMYpYfkS-XIyCnWHQm4wtUi-SK4SVNGJIl_0Mlf4GIo_w1hIUQwXQl4pYObt-vEqjoMhGs/s640/DSCN1715.JPG" width="640" /></span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">मराठे आणि सिद्दी यांच्यातील युद्धांत सिद्दीला इंग्रजांच्या ताब्यातील मुंबई बंदराचा आश्रय मिळत असे. राजांच्या मनांतून इंग्रजांनाही घालवून देण्याचे येत असे पण मुंबईच्या उत्तरेस असलेले पोर्तुगिज इंग्रजांच्या मदतीस येत असत. अनेक प्रयत्न करुनही महाराजांची जंजिर्यावर मात्रा चालत नव्हती आणि सिद्दी शिरजोर होत चालला होता. मुंबईकर इंग्रज आणि जंजिरा यांच्यात पाचर बसावी म्हणून महाराजांनी जंजिर्याच्या उत्तरेला ३० मैलांवर आणि मुंबई दक्षिणेला १५ मैलांवर असलेल्या खांदेरी बेटावर जलदुर्ग बांधण्याचे निश्चित केलं. इ.स. १६७९ च्या पावसाळ्यात आरमार अधिकारी मायनाक भंडारी यांनी खांदेरी बेटावर दिडशे मावळ्यांसोबत दुर्गबांधणीचे काम सुरु केलं. या सगळ्यांनी दुर्गबांधणीवेळी कामकरी आणि इंग्रज/ सिद्दी यांचा हल्ला झाल्यावर तो परतवून लावण्यासाठी धारकरी अशा दुहेरी भुमिका बजावल्या. पुढील सहा महिने इंग्रजांनी या कामात खो घालण्याचे सगळ्या तर्हेचे प्रयत्न केले पण प्रत्येक वेळी त्यांना मायनाक व सहकार्यांच्या प्रतिकारामुळे हात हलवत फिरावे लागले. थळच्या किनार्यावरुन खांदेरी बेटावर रसद पोहोचवली जात असे. या परिसरात गस्त घालणार्या इंग्रज आरमाराला चकवून कशा तर्हेने छोट्या होड्यांतून खांदेरीवर रसद पोहोच होई याची त्या काळातील इंग्रजांच्या पत्रांतून थोडीफार कल्पना येते. खांदेरी युद्धाच्या आधी इंग्रजांना त्यांच्या आरमाराचा मोठा गर्व होता. खांदेरी बेटाच्या परिसरात खूप खडक आहेत त्यामुळे मोठी आरमारी जहाजे नेणे अवघड जाई, पण मराठ्यांच्या लहान होड्या मात्र आरामात ये जा करीत असत. इंग्रजांनी पुढे या युद्धांत सिद्दीचीही मदत घेतली पण खांदेरीवरुन मायनाक यांनी तर थळवरुन दर्यासारंग दौलतखानाने इंग्रज आणि सिद्दी या दोघांनाही जेरीस आणले. शेवटी इंग्रजांना महाराजांबरोबर तह करणे भाग पडले व त्यांनी खांदेरी परिसरातून आपले आरमार काढून घेतले. </span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">पुढे इ.स. १७०१ मध्ये सिद्दी याकूतखानाने खांदेरीवर हल्ला केला पण तोही मराठ्यांनी परतवून लावला. </span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">इ.स. १७१८ च्या सुमारास कान्होजी आंग्रेंच्या ताब्यात खांदेरी असतांना मुंबईचा गव्हर्नर बून याने -</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">व्हिक्टरी- २४ तोफा</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">ब्रिटानिया- १८ तोफा</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">रिव्हेंज, फेम, ईगल, प्रिन्सेस, अॅकमिलिया - प्रत्येकी १६ तोफा</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">हॉक, डिफायन्स - प्रत्येकी १४ तोफा</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">हाऊंड अँटीलॉप, टायगर, फ्लाय, फेरेट, स्विफ्ट- प्रत्येकी ८ तोफा</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">ट्रेक, विझल, लेपर्ड, स्क्विरल- प्रत्येकी ६ तोफा</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">अशा एकूण १८ मातब्बर युद्धनौका, बॉम्ब फेकणार्या हंटर व बॉम्ब या दोन स्वतंत्र युद्धनौका, सालमँडर नावाचे आधुनिक अग्निक्षेपक जहाज, या सगळ्या जहाजांवर काम करणारे ३००० खलाशी ..</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">.. एवढा जामानिमा घेऊन १ नोव्हेंबर १७१८ रोजी खांदेरीवर हल्ला चढवला. २५ दिवस नुसता धूर व आवाज काढून २४ नोव्हेंबरला हे पराभूत इंग्रज आरमार मुंबई बेटावर परत फिरलं. यावेळी खांदेरीचा किल्लेदार होता माणकोजी सूर्यवंशी आणि त्याचे सैनिक होते फक्त ५००. माणकोजींनी या युद्धावेळी शत्रूची नाकेबंदी करणे, शत्रुवर रात्रीच्या वेळी हल्ला करणे, बेटावर उतरलेल्या शत्रुवर दगडांचा मारा करणे या युक्त्या वापरल्याच पण त्यांनी तोफखानाही जरुरीपुरताच वापरला. </span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">इ.स. १८१४ मध्ये खांदेरी पेशव्यांच्या ताब्यात आला पण तिनच वर्षात तो पुन्हा आंग्र्यांकडे गेला. शेवटी इ.स. १८१८ मध्ये इंग्रजांच्या ताब्यात हा दुर्ग गेला.</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">इतिहासाचा तास व जेवण एकत्रच आटोपल्यावर आपटेकाकांनी सगळ्यांना प्रथम दीपगृहाला भेट देऊया सांगितलं. तिकडे जातांना वाटेत तटबंदीशेजारी एक श्वानमुख म्हणजे कुत्र्याचं तोंड असलेली तोफ त्यांनी दाखवली.</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><img height="400" span="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9gl6xhz8k6BKopGYe6Ey_UX8V88l_D2yJTsDj3D5iKN0H8raL2YdQq70rrIee2m5xCpdVNEvsgl3k8g4DutwtB_GoczMibal5ORMuSzDAxho6fsGj3vJ94L7lRI2sKkiEofHNgPIIquqb/s400/DSCN1728.JPG" width="300" /></span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span><span style="font-size: small;">
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> दिपगृह असलेली टेकडी पायर्यानी चढून गेल्यावर एक तोफ रंगवून ठेवलेली दिसली. दिपगृह पाहता येईल काय ते विचारून पाहू म्हटल्यावर तेथील कर्मचारी तयार झाला व आम्हाला दिपगृह पाहण्याचा बोनस मिळाला.</span></span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><img height="480" span="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZ0HzFCL1j2nK643gm9x-3lbOMUJ0MIDmMfOpLbKX0j2GQxuowC4hzHvAKoi6RkawcY69ojwToTzAWyt4u_VhLba6-JANAw2-LcbDN0QDVyC8e4pT_-XYC8PHId_WXmYggf-7wAwe3NNDA/s640/DSCN1762.JPG" width="640" /></span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span><span style="font-size: small;">
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> हा कर्मचारी नगर जिल्ह्यातील एका गावातला होता. आम्ही नासिकचे ऐकल्यावर एकदम माहेरचं माणूस भेटल्यागत त्याला आनंद झाला. हे दिपगृह इंग्रजांनी इ.स. जून १८६७ मध्ये बांधलं. त्यावेळी त्याला केनरी लाईटहाउस नांव दिलं होतं. (इंग्रज उंदेरी खांदेरी बेटांचा उल्लेख हेनरी केनरी करीत असत) १७ ऑक्टो. १९९३ या दीपगृहाचे नांव कान्होजी आंग्रे दिपगृह असे केले गेले. </span></span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">दिपगृह बघून झाल्यावर जवळच असलेल्या एका निसर्गनवलाकडे निघालो. या बेटावरील हे एक आकर्षण आहे. इथे एका झाडाखाली एक मोठी शिळा आहे. तिच्यावर दगडाने आघात केल्यावर धातूप्रमाणे आवाज येतो. या बेटावर येणारा प्रत्येक जण या शिळेला ठोकत असतो. तरीही शिळेवर असणारे गोल उथळ सुबक खळगे कसले हा प्रश्नभुंगा उरलाच.</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><img height="480" span="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixXRK-Kxce0f74OLyGnJAy7pAZSgMW0HeDxreo_IbP4Ytk-E9iQ4iuTSXRinnxfZiqTCkFQXUXURlc_xSByHV32ZjxtFxyBtAUwbB45ITHUB9Ue7ldN03wIhyphenhyphen9yVfmPBXjSIhrARQ7OavX/s640/P1300670.JPG" width="640" /></span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"> </span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">टेकडी उतरून वेताळमंदिरापासून तटबंदीकडेने दुर्गफेरी करायचं ठरलं. वेताळाच्या मंदिरात तांदळा आहे. मंदिरात एका माशाच्या सांगाड्याचा भाग रंगवून टांगलेला आहे. </span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><img height="480" span="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjL-zx0CNCdYS8DsfTAcv_zDmewiYgBZMtEAdE8Yac2q-RAmMPpgCp9ExKKJINRshKxWuXHyU9ekKekfjbm2eW4EOp2Fzx5HT1vAm1jNJCjCvTSdA88K_G-qsIaFA1SO2QCmEhB1TYErY-5/s640/P1300673.JPG" width="640" /></span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">हा वेताळदेव म्हणजे कोळी लोकांचा देव आहे. होळीच्या दिवशी इथे मोठी यात्रा भरते. बोकडबळी दिले जातात. आम्ही गेलो तेव्हाही एक बोकड नुकताच हुतात्मा झालेला होता.</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">तटावरून फेरी मारताना भक्कम बांधकामाची कल्पना येत होती. सागराच्या अजस्त्र लाटा थेट तटबंदीवर येऊन धडकून इजा पोहोचवू नयेत यासाठी तटाच्या बाहेरील बाजूस दगडांच्या राशी रचलेल्या दिसत होत्या.</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><img height="480" span="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgfxa_T7FiGyEHOM5Uan5ALmRZD1bOg1fr86bmZakqA57wZHLoI1sg6fx-Mr8SKSH882nCC41X51ufnwllt4NzJ2tJxbv1nYs8eRHcXb9d5OejoICd56VtXVLNBKOEwKEg3tKPCN2NYJWCi/s640/DSCN1752.JPG" width="640" /></span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span><span style="font-size: small;">
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> बुरुजांवरील तोफा न्याहाळत दिपगृहाच्या बाजूला आलो देखील. वाटेत तटबंदीतच एक चोरवाट केलेली दिसली. </span></span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><img height="300" span="" src="https://lh3.googleusercontent.com/-p72m8VO726g/V6N5HgCrhMI/AAAAAAAAEU4/F9eAarGNMT8psQkDwYAjwG7dRLl5fMnYwCCo/s400/DSCN1764.JPG" width="400" /></span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">दिपगृह टेकडीच्या पायथ्याकडे एक छोटा तलाव आहे. इथून आणखी पुढे आल्यावर चाकाच्या तोफा आहेत. </span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><img height="480" span="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgC9k1nBPyzGwqubxpKhgnp8BZDVc0ctxF5SfDGSmuTIA-7PoexONtgUJ1JinqbkFdYpp952djkYKrthrni-V26oqGVwwOaKuG8ZyJ9SCSpMHSy1ZRSYEJigb3psnEjFieB42TpQDao-MWB/s640/P1300686.JPG" width="640" /></span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">पैकी एका तोफेवर १८१३ की १८१८ साल कोरलेलं आढळलं.</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><img height="300" span="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgAe3hxbrgX0ynOBUH2iBR0sl1VVHanM-qPi2cg4d79yAMjx6L3dI6NgkhAflRTDN4Oo58lkk1JkfAAFnrRGL4cP3McIwqSxFR2AX2rJkyZmVumfPaZ7a_unDS0qthKf0-Oj4OboVOdfn8p/s400/P1300688.JPG" width="400" /></span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">उंदेरी दुर्गापेक्षा खांदेरी दुर्गावर पर्यटक जास्त येत असल्याने विद्रुपीकरणही यथेच्छ आहे. सगळ्या जागांवर लोकांनी बापजाद्याची मालमत्ता असल्यासारखी नावे कोरलेली आहेत. तटाचे दगड, तोफा, बुरुज, चोरदरवाजाच्या आत, तो धातूचा दगड... सगळीकडे कुलेखनाचे कोलाज आहेत. केवळ नाईलाज म्हणून लाईटहाउसच्या लाईटवर काही कोरलेलं नाहीये.</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">बेटाची फेरी पूर्ण झाल्यावरही काही राहिलंय का या विचाराने हुरहुरत होतो. बोटवाल्याचीही आता घाई सुरु झाली होती. बोट किनार्याकडे जातांनाही खांदेरी उंदेरी बेटांकडेच चित्त स्थिरावलं होतं. परतीच्या प्रवासाच्या आठवणीही धूसर होत जातील इतकं या दुर्गबेटांचे गारुड मनावर कायम आहे.</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">-हेम.</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">संदर्भ:</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">श्री. ग.भा. मेहेंदळे यांचं 'शिवछ्त्रपतींचे आरमार'</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"> श्री. सतिश अक्कलकोटांचे 'दुर्ग'</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"> श्री. भगवान चिले यांचे 'वेध जलदुर्गांचा'</span></span><br />
<span style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"> डॉ. बी. के. आपटे यांचं ' हिस्टरी ऑफ मराठा नेव्ही अँड मर्चंटशिप' </span></span></div>
</div>
</h1>
</div>
हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-3546584816335380882013-07-22T04:37:00.001-07:002013-08-21T12:23:38.633-07:00दुर्ग चंदेरी<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="content">
गेल्या ४-५ वर्षांपासून माथेरान डोंगररांगेत असलेल्या चंदेरी
माथ्याचा ट्रेक मला करायचा होता. बर्याच जणांना मी विचारलंही होतं, पण
सगळे चंदेरीच्या खालच्या गुहेपर्यंत जाऊन येणार म्हटल्यावर माझी नकारघंटाच
वाजत असे. नियमितपणे ट्रेक्स करणार्यांकडूनदेखील दुर्लक्षित असलेल्या या
चंदेरीच्या प्रेमात पडण्याचं कारण म्हणजे कुठेतरी चंदेरीच्या वाटेचं
वाचलेलं वर्णन.. गांवापासून ते गुहेपर्यंत कुठेही पाणी नाही. वर गुहेजवळील
टाक्याचे पाणीही घाणेरडे, त्यामुळे पाण्याचं रेशनिंग करणार्यांनाच हा
अंगावर घेणार!.. <br />
पावसाळ्यात मात्र चंदेरी- म्हैसमाळ खिंडीतून खाली वाहणार्या ओढ्याला
पाणी व छोटे धबधबे असल्याने इथे बर्यापैकी जनता जमते पण खालच्या
गुहेपर्यंतच! .. पावसाळ्यांत चंदेरीच्या या गोपूरावर धुकं व ढग विहरत
असतात. खिंडीतून सरळसोट कातळभिंत आव्हान देत असल्यागत खुणावत असते.<br />
जितके शारिरीक - मानसिक श्रम चंदेरी पायथ्यापासून ते मुक्कामाच्या
गुहेपर्यंत करावे लागतात, माझ्या मते तितकेच श्रम गुहेपासून चंदेरी माथा
गाठायला लागतात यांवर तिथे जाऊन आलेल्या मंडळींचेही दुमत नसावे!<br />
प्रचि १ - पेब दुर्गाच्या बाजूने भेदक चंदेरी..<br />
श्री.संजय अमृतकर यांच्या पोतडीतून साभार..<br />
<img height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgv7lbxSqarjrMaXCH1_jz7rO7r0NWbMVe9SHVOHvBo6VuoNw2OUpmnUIxLzGgqpso2-qa2Sqt2KjWipFPkrtZOcPAVzE0zOK43L0Tdgeb3_Qyc0VyB5TWSiEiDrO4CWAaybIk6PN6WOObY/s640/chanderi%2520from%2520peb.jpg" width="450" /><br />
<br />
ऑफबीट सह्याद्रीच्या ट्रेक शेड्युलमध्ये हा ट्रेक बघितला आणि लगेच जायचं
निश्चित केलं. नाशिकहून अजून कोण येतंय कां याची चाचपणी केली तर माझा
नेहमीचा भिडू चिन्मय आणि ॠषिकेश तयार झाले. नंतर प्रितीने (ऑफबीट सह्याद्री
लिडर) श्री. संजय अमृतकर आणि ४ जण नासिकहून आहेत असं सांगितलं, म्हणजे
आम्ही एकूण ८ जण नासिकहून होतो. लिडरीणमॅम प्रितीलासुद्धा प्रश्न पडला की
या ट्रेकला नासिकहून एकदम गर्दी कशी उगवली?????<br />
आमच्याकडेही उत्तर नव्हतं. नासिकचे बाकी ५ जण आदल्या दिवशी पेब किल्ला करुन
पनवेलला ठरल्या वेळी येणार होते.. हा ट्रेक रात्रीच सुरु होणार होता आणि
दुसरं म्हणजे चंदेरीला सगळेजण बदलापूर- वांगणीच्या बाजूने चिंचवली गांवातून
चढतात पण ऑफबीटने दुसर्या बाजूने म्हणजे पनवेल बाजूने तामसई गांवातून
ट्रेक आखला होता. <br />
पनवेलहून आधीच ठरवलेल्या २ वडापमधून भरुन मंडळी पाऊण तासांत तामसईत
पावली. पाठोपाठ उरलेली मंडळी व नासिककर ५ जण प्रायव्हेट कारने पाठोपाठ
पोहोचली. रात्रीचे पावणेबारा वाजले होते. ऑफबीटच्या नेत्यांनी त्यांच्या
पोतड्यांतून एकेक साधने बाहेर काढली. प्रत्येक हार्नेसला (हार्नेस म्हणजे
संरक्षक दोर अडकवण्यासाठी नॉयलॉनच्या पट्ट्या शिवून तयार केलेला कंबरपट्टा)
एक कॅरॅबिनर (दोर अडकवण्यासाठी असलेली कडी) व एक डिसेंडर (इंग्रजी 8
आकाराची कडी. रॅपलिंग करतांना दोर सरकवण्यासाठी या कडीचा उपयोग होतो) असे
सेट्स तयार करुन प्रत्येक सहभागीकडे देण्यात आले. दुसर्या दिवशी
प्रत्येकाने हा सेट पुन्हा परत करायचा आहे. हार्नेसही नविन दिसत होती.
डिसेंडर्स तर पेटीपॅक होते. (नायतर जल्ला आमकां कधी एवडया चकाक कड्या
मिरवूक गांवल्या असत्या! <img alt="स्मित" class="smiley-content" src="http://cdn1.maayboli.com/sites/all/modules/smileys/packs/hitguj/happy.gif" title="स्मित" /> ) ओळख, सुचना वगैरे सोपस्कार पार पडले आणि रात्री १२.३० वाजता ट्रेक सुरु झाला. <br />
सुरुवातीला शेताडीतून असलेली वाट काही वेळातच जंगलात घुसली आणि एकदम उभी
चढण सुरु झाली. अंधार असला तरी साधारण अंदाज आला होता की आपण म्हैसमाळ
डोंगराच्या सोंडेला भिडलो आहोत. वारा सपशेल पडला होता. सुरुवातीला आणि
खिंडीच्या अलिकडे असे दोन वेळा ओढे पार केल्याचं आठवतंय! (आठवतंय अशासाठी
की दुसर्या दिवशी उतराईदेखील अंधारातच झाली) जवळ्पास २ तासांनी खिंड
गाठली. खिंडीत थोडं टेकून सगळ्यात मागच्या गँगचा आवाज येऊ लागल्याबरोबर
उठलो आणि खिंडीतुन उजवीकडे असलेल्या चंदेरीच्या धारेची चढण चढू लागलो.
खिंडीतूनही चंदेरीच्या मुक्कामाची गुहा गाठायला अर्धा- पाऊण तास लागतो.
पुढे असलेल्या ग्रुपबरोबर गेल्याने झोपायच्या जागेचा चॉईस मिळाला आणि सपाट
जागा बघून वळकटी टाकली. आमच्या आधीही तिथे आणखी ५-६ जणांचा वेगळा ग्रुप
आलेला होता. काही वेळातच सगळी मंडळी आली, त्यांची व्यवस्था लागेपर्यंत मी
आडवा होऊन निद्राधिन झालो होतो कारण पहाटे कामावर जाऊन दुपारी घरी येऊन,
आवरून, पावणेदोनशे किमी. कार चालवून, संध्याकाळच्या कल्याणच्या ट्रॅफिकमधून
गाडी काढून पनवेल गाठून ...^^&&&***(((@@@###!!! <br />
सक्काळी जाग आली ती दुसर्या ग्रुपच्या चहाच्या स्वयंपाकाच्या गडबडीने!!
चहा बनवतांनाही त्यांची गडबड स्वयंपाकाएवढी मोठ्याने सुरु होती. मी उठून
सॅक आवरेपर्यंत बाकी मंडळीदेखील उठली. <br />
प्रचि २<br />
<img height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikY1wJWIRElNqY0k8jn7F-fp9ZUfExPc3Fd_Ct475ownggFlBGtRpJh1wiUOXEwB8SwXLUbnNC1wQsBtVyu_CQnEsWFg_huvhzFE71VlH0qf_8cnsMT39gZES5zr_l3_1IbHDduX6wVhVO/s640/IMG_2209.JPG" width="600" /><br />
<br />
आदल्या रात्री लिडर्सनी, सकाळी चंदेरीला कुठल्या बाजूने सोनेरी करायचे याबद्दल सूचना देऊन ठेवल्या होत्या. <img alt="स्मित" class="smiley-content" src="http://cdn1.maayboli.com/sites/all/modules/smileys/packs/hitguj/happy.gif" title="स्मित" />
त्याबरहुकूम आम्ही बाटल्या घेऊन नंतर होणारा हल्लाबोल लक्षात घेऊन
म्हैसमाळच्या बाजूला धावलो. गुहेनंतर लगेच एक खोदीव टाके आहे. पाणी खरं तर
लोकांनी खराब केलं आहे. सकाळची कोवळी उन्हे अंगावर घेत भोवतालचे सगळे डोंगर
पहुडलेले होते. या बाजूला म्हणजे चंदेरीच्या पश्चिमेला म्हैसमाळ, त्याच्या
मागे मलंगगड आणि तावली, वर्हाड्याचे सुळके आणि गणेश- कार्तिक सुळके दिसत
होते. <br />
प्रचि ३<br />
<img height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiSe2xyCJm_pe1aiJJE8N0UC3JiZSeHHScbhPnzFJ_CZ0lhymbiQZsaSvQRD2Mgh80evYnpwa8-apECtL8m4oM-nDZMIi4Q2QA7W58FxRoFb80bkQlVb7dqXs57-vtFzY5JKL-Xtrp7mWOz/s640/IMG_2202.JPG" width="600" /><br />
चंदेरी सोनेरी करुन परत गुहेकडे आलो तोवर तिथे तांदळाची भाकरी व खर्ड्याचा नाश्ता तयार होता. <br />
प्रचि ४<br />
<img height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg9vUIs1kiaNv5grxa6dV_poGRyR23OOiDo5eQ7jiTW4Bo9Jemio19clyIvo-FqGrYKZxI4-n4s0RxALPf69cc7HFQc3kSMHMKXnVvMtaYLdhfKXWjrnco0yuQPgrTOz29HNkJ68lS6a3j9/s400/IMG_2208.JPG" width="150" /><br />
<br />
सॅक्स गुहेतच ठेवायच्या होत्या. एक ऑफबीट राखणदार गुहेतच रहाणार होता.
प्रत्येकाने काल दिलेले हार्नेस लिडर्सच्या मदतीने कंबरेला बांधले. एका
छोट्या सॅकमध्ये दोघातिघांच्या पाण्याच्या बाटल्या व घरुन आणलेले चॅवमॅव
त्यासोबत घेऊन पुढे निघायचं होतं. गुहेकडून पूर्वेकडे निघालो. ५
मिनिटांनंतर घसार्याचा उतार आला. या ठिकाणी रोप लावला गेला. इथे काही
खोदीव पायर्या आहेत पण घसारा आणि लगतच खोल दरी यामुळे सावधगिरीसाठी रोप
लावला होता. प्रत्येकाला काळजीपुर्वक उतरवले गेले. <br />
प्रचि ५<br />
<img height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEholcLEXmdW5Cuiv8fkxFkfQf-f4ooyRsozewYyA38sa_o4GVP4B5OlKMDmVA0jOhMGBEFDYgCzof9gb6XHoECXSS4TXAYXgHBOXpWndX4ZhX9LBnadPdLfEh6Y_xzT-qO1RJhDj9k2NBJC/s400/IMG_2214.JPG" width="400" /><br />
<br />
पुढे पूर्व टोकाकडे एक चांगल्या पाण्याचे टाके आहे. या ठिकाणी बाटल्या
भरुन घेतल्या. इथून आता खरी चढाई सुरु होणार होती चंदेरीच्या अजस्त्र
भितीचा माथा गाठण्याची...! <br />
प्रचि ६<br />
<img height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjqwzd4tUX71XRLoLF-hsozHEseOiloS3Xnk_7bMdk9BqYtG5Rqtt1bVnNkexm2V7iU-GhnAin0ppiPmup2y2G0X59V9hNp7iu-_EOLpXV7wJomCPsDzFSXYhENmhkNyNo5Fjw6KuZm2p1l/s640/IMG_2254.JPG" width="600" /><br />
<br />
साधारणपणे पाऊण तासात माथा गाठता येतो पण प्रचंड घसारा, मध्ये मध्ये
पायर्या आहेत पण अरुंद आणि खोल दरी!! .. या सगळ्यामुळे हळूहळू प्रत्येकजण
काळजीपूर्वक वर चढत होता. <br />
प्रचि ७<br />
<img height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEip_ln5MLuepheLWvNIxZAYwqvq5oyuyzZTnJuZw9j9yVzhT9mSp5nVN_3MXOatU3VyjSo-QwIItvqESWl0JutkVWWZSXQdvObnnXygXVOe8bPyMB-gnawp7T7WzRHC9Whn6coWs0_5noEu/s400/IMG_2219.JPG" width="400" /><br />
<br />
एका घळीतुन वाट वर सरकते तिथेही मातीचा घसारा आहे.<br />
प्रचि ८<br />
<img height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-mz68uZJqTCsNGv_VJQF4xoS3mELnFeiS_xxyJXXAqzdxLwiKKIHZ3X0daGYDzbRWUIKJTN0coHHKgCGFBnlqj5pdnHzXRXEbA5PyNC9HzPvJcW92NqTMzukArEGDFbSRmw_UI3q-hLop/s400/IMG_2230.JPG" width="300" /><br />
<br />
या घळीच्या शेवटी मात्र उजवीकडे पाण्याचं टाकं आहे. या ठिकाणाहून वळ्यावळ्यांचा नाखिंड डोंगर एकदम झक्कास दिसत होता. <br />
प्रचि ९<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxo8Q3ZNVsyZHHyMPB1EVxXFmaatkeCyc-YWZKjQj0-sw9w4imh5sX3HqsV8_RcPUpCK7PZ5rmhwTzWJ-4w6E3KT-ckNXJuaWYsuOX_AjvcYRB74LimicaGvTfDRuVTXU0uf_wyeIVYT_Q/s640/IMG_2232.JPG" width="640" /><br />
<br />
अखेर एकदाचे माथ्यावर आलो. ओबडधोबड दगडांचा अरुंद माथा आहे. वर अवशेष
काहीही नाहीत. हल्लीच कुणीतरी बसवलेला श्रीशिवरायांचा पुतळा आणि ध्वज आहे. <br />
प्रचि १० <br />
<img height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinVs6Ir1QS-oswSH9p_O8jLXUyN_8MzJ-r_Ey-w-HEtjZS8Dd2IjSU_iUD9emyphZtdzQLtwsMNVBgcUNG7goDhnre7Ut7UPu7Cl1NblF6BlPasnkm_ef5kqtArTb2DOgRb7LIGt97hyphenhyphenBc/s400/IMG_2241.JPG" width="300" /><br />
<br />
इथून शेवटच्या टोकाकडे जातांना प्रितीने 'तुम्हाला सुसाईड पॉईंट दाखवते'
असं सांगून पुढे व्हायला सांगितलं. अरुंद माथ्यावरुन नीटपणे जात असतांना
एके ठिकाणी गाडी अडली ती एका मोठ्ठ्या बोल्डरला वळसा घालतांना.. छातीकडे तो
एकदम पुढे आलेला असल्याने प्रत्येकाला मागे झुकून नीट खाचा पकडून पुढे
जावे लागत होते. पाठी थेट खोल खोल खोल... !!! <br />
प्रचि ११<br />
<img height="480" src="https://lh3.googleusercontent.com/-E4q9sM-OrwY/UQAouG7qnsI/AAAAAAAACYg/K3pTcQ20Avg/s640/IMG_2250.JPG" width="640" /><br />
<br />
खरं तर खाली बसुन आलं तर त्या पुढे आलेल्या बोल्डरचा काही त्रास झाला
नसता पण ही आयडीया परत येतांना निखिलने दाखवली. प्रिती पलिकडून हसत सांगत
होती..'यही है वो सुसाईड पॉईंट' ! एकदम टोकाला जाऊन सगळ्यांचे धम्माल
फोटोसेशन झाले. माथ्यावरून दक्षिणेला गाढेश्वर तलाव, प्रबळगडाचे लांबलचक
पठार व त्याच्यामागे इर्शाळ गड दिसत होता, तसेच लांबवर अंधुकसा कर्नाळा
दुर्ग खुणावत होता. <br />
प्रचि १२ .. समोर आडवा पसरलेला प्रबळगड, त्याला लागून उजवीकडे कलावंतीण दुर्ग आणि डावीकडे अंधुकसा इर्शा़ळ दुर्ग..<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi_DvN9cNYSAyfvMhpmZAQb5Z4LSJKSet8F_BuNYcGyO05GKJou5wD2wieNqhLrOgA0eiXkTukRATGu2GzOcDKtcxMys8LEJU3OD66_hQKLimgPP-io-VcZKtt0i8elVNBp02exi0wpyNp0/s640/IMG_2203.JPG" width="640" /><br />
<br />
पूर्वेला माथेरानचे पठार, पेबचा किल्ला तसेच नाखिंड डोंगर दिसत होता.
पायथ्याचं जंगल दाट दिसत होतं. खोदीव पायर्या, टाकी व गुहा यांवरुन हा
दुर्ग प्राचिन असणार पण टेहळणी चौकी म्हणूनच याचा उपयोग होत असेल. डोळे
निवल्यावर खाली उतरायला सुरुवात केली. <br />
प्रचि १३ <br />
<img height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgP18v092i5WOh_GnQqJz22Cc2cxAtFEhfUmtF5ye63R_m1yunB0VkMI6ZonMqCs47nWCLn8iQLtsP6tSPMIYDjB-ByIfKyv3ZSH2kpKwOsNO3gbMH7l6u4ROqULs1hhTdlNBUSW45bDoaB/s640/IMG_2237.JPG" width="480" /><br />
<br />
घळ पार केल्यावर आता खाली उतरायला जास्त वेळ नाही लागणार अशा विचारात
असतांनाच लिडर्सनी घोषणा केली की कुणीही वाटेवरून खाली उतरायचे नाहीये,
आपल्याला रॅपलिंग करुन उतरायचे आहे. झाले! त्या उतारावर ऐन माध्यान्हीच्या
टळटळीत उन्हांत सगळी ट्रॅफीक जाम होऊन जागेवरच बसली. वाटेतच असलेल्या एका
मजबूत झाडाला अँकरींग केले गेले आणि एकेक भिडू रॅपल करत खाली जाऊ लागले.
सगळ्यांत हैराण करणारी गोष्ट ही होती की खालचे गारेगार पाण्याचे टाके नुसते
दिसत होते आणि आमच्याकडील पाणी संपले होते. <br />
प्रचि १४<br />
<img height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgS1oyAMmqfChDQ1d6sxuPrdgIfzBxp2sf2lGDEVXjYa1m_wtIQm7W13ySumHnjEePKm5XM-iXDgejTKXq4b0R9SAHruYsg8ZKJ5zU67bjkBQtoIuVZbElVTVmnvSRacV7KX43wKI7RjLHq/s400/IMG_2221.JPG" width="400" /><br />
वरुन ऊन, खालून ऊनऊन, जवळ पाणी नाही... खाली नुसते दिसणारे गार
पाण्याचे टाके...आणि आपला नंबर कधी येतोय याची वाट पहात तापणारे आम्ही!!
वरच्या टाक्यातूनच पाणी भरुन घ्यायला हवे होते. ऋषी म्हणाला होता तेव्हा पण
खाली जायला एवढा वेळ लागेल याची तेव्हा कल्पना आली नाही.. त्यामुळे तो
मागून मला शिव्या देत बसून राहिलेला...!! <br />
प्रचि १५<br />
<img height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiUD5aM22VYucNTC_LHpcN2C1IvX-iG16XnLKGxfK0Bz3o2T1zkc0b8vF28RXthWJjbj-4Wy0Ypo15Ev5BvXc7gD2REt7GkDj2FfV4stmaWdFWqN6677DEdTSSIgT8WWkOrjLEqTQom_l1N/s400/IMG_2218.JPG" width="300" /><br />
<br />
आणखी एक दोर लावला गेला आणि एकाच वेळी दोन जण खाली जायला सुरुवात झाली..
मला मागून चिन्मय आणि ऋषी मागून ओरडत होते की खाली गेलास की पाणी पाठव
वर... !! माझा नंबर लागल्यावर मी त्या पाण्याच्या ओढीने एवढा झपाझप खाली
आलो की खाली असलेला निखिल माझे रॅपल होत असतांना माझ्यावर किंचाळत होता.. <img alt="स्मित" class="smiley-content" src="http://cdn1.maayboli.com/sites/all/modules/smileys/packs/hitguj/happy.gif" title="स्मित" />
रोप फ्री करुन आधी पाण्याकडे धावलो. आमची कॉमन सॅक माझ्याकडेच होती.
तिच्यातील बाटल्या भरल्या आणि पुन्हा वर पाठवल्या तोवर चिन्मय खाली आला
होता पण वर उरलेल्यांना तरी पाणी मिळालं. शेवटचा भिडू खाली आला तेव्हा
साडेपाच वाजत आले होते. निखिलने वाईंडअप केले आणि झपाझप गुहेकडे निघालो.
वडापवाल्यांचा मध्ये फोन येऊन गेला होता, त्यांना रात्री ८.३० ची वेळ दिली
गेली होती. सकाळच्या भाकरी- खर्ड्यानंतर पोटात काहीही घातलेलं नव्हतं..
(मध्येच लाडू- चिक्क्या वगैरे चालू होतं पण कावळे त्याने थोडेच गप्प
बसतात??) <br />
गुहेत येऊन डबे उघडले तोवर भूक अर्धमेली झाली होती. दही- पराठा वगैरे
चापलं आणि साडेसहाला परतीची उतरंड सुरु केली. खिंडीत येईपर्यंत अंधार पडला
होता. गप्पा मारत झपाट्याने निघालो. एकदम ठळक वाट असल्याने चुकण्याचा
प्रश्न नव्हता. साडेआठला तामसईत आलो तर वडाप उभी होती पण डायवर दुसर्या
वडापला भाडं मिळाल्याने त्याच्याबरोबर पुन्हा पनवेलात गेला होता. सगळी
साधने जमा केली गेली. नासिकची दुसरी टीम पुढे येऊन आधीच निघाली होती कारण
ते रात्रीच नासिक गाठणार होते. आम्ही पनवेललाच माझ्या नातेवाईकांकडे थांबून
पहाटे निघण्याचे ठरवले होते. ९.३० ला वडाप आली. साडेदहाला पनवेल.
पावणेअकराला घरी.. काहीही न बोलता तिघांकडून जेवणाच्या सगळ्या पातेल्या
साफ. मस्त झोप घेऊन सकाळी ६ ला निघून ९ ला परत नासिक. <br />
चंदेरी चंदेरी चंदेरी!!! उत्तम रीतीने एकदाचा पार पडला तो केवळ
ऑफबीटर्समुळे. .. आम्हां दोघांनाही (ऑफबीट आणि मी) नविन वर्षातील नवनविन
ट्रेकरुट्ससाठी अनेक शुभेच्छा! <img alt="स्मित" class="smiley-content" src="http://cdn1.maayboli.com/sites/all/modules/smileys/packs/hitguj/happy.gif" title="स्मित" /><br />
..... आणि तुम्हांलासुद्धा !! <img alt="स्मित" class="smiley-content" src="http://cdn1.maayboli.com/sites/all/modules/smileys/packs/hitguj/happy.gif" title="स्मित" /><br />
प्रचि १६<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEilC0zwFVMxjovAULAr9WNIYQlhYJF7JKwsROY2hfLQbgeoFgRioVQwKCQlZS0vZN69fyswXngYNoVP4iYYeeV6Dk9GuSu7-8WBwJnIDoRx1_zfQY_TwHMGZ8KxMi5k36SvgXgGRU0CNXMm/s640/IMG_2260.JPG" width="640" /></div>
</div>
हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-26565326097517061692012-03-10T10:13:00.003-08:002013-07-22T04:18:22.095-07:00दुर्ग उंदेरी<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
बर्याच वर्षांपूर्वी समीर कर्वेंचा खांदेरी दुर्गावरील मटा मधला लेख आणि फोटो पाहून खांदेरी-उंदेरीसाठी तगमग बराच काळ सुरु होती. तीनेक वर्षांपूर्वी चक्रम हायकर्सच्या विनय आणि आशुतोषने सहसा न होणार्या सागरी दुर्गांच्या सफरीचा घाट घातला. खांदेरी- उंदेरी- सुवर्णदुर्ग- पद्मदुर्ग हे ४ दुर्ग तर 'करायचेच' कॅटेगरीत होते. या सर्व किल्ल्यांवर जाण्यासाठी सगळ्यांत महत्त्वाची गोष्ट जमवावी लागणार होती ती म्हणजे परवानगी आणि स्थानिक नावाड्यांशी संपर्क. हे काम विनयने इतर सोबत्यांच्या मदतीने उत्तमपैकी हाताळलं. खांदेरी- उंदेरीला जायला पोर्ट ट्रस्टची परवानगी लागते, तिथे नावाडी मिळत नाहीत वगैरे अडचणींमुळे ही दुर्गजोडी राहिलीच होती. त्यामुळे विनयचा कासोटा घट्ट पकडून ठेवायला हवा होता. <img class="transl_class" click="" correct="" id="97" src="http://cdn1.maayboli.com/sites/all/modules/smileys/packs/hitguj/happy.gif" title="<span title=" to="" /><br />
<div class="content">
तारीख समजल्यावर सगळी बाकीची कामे बाजूला सारून मी आणि नाशिकहून आणखी दोघेजण मोहिमेच्या आदल्या दिवशी नोकरीनिमित्ताने डोंबिवलीला असणार्या चिन्मयकडे डेरेदाखल झालो. तोही येणार होताच. पहाटे चौघेही मुलुंडला ठरल्या वेळी पोहोचलो.<br />
खांदेरी- उंदेरीला जाण्यासाठी अलिबागच्या पुढे ६ किमी. वर असलेल्या थळ गांवांत पायउतार झालो.<br />
प्रचि १<br />
<img height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjO0pZa9f5u4Igh7X2EV_3kgOsCve-hmQ7nf0NUmNYVwV5PfWfr7ucGq4c4YPjYSK1Gd1x5Oa-rXEVbKEEhBXmsERfCOWYrGRPxT7Er5w08En9qLVbhQOYxGO04qj5IOfw2VFD6jIvUsmFK/s640/DSCN1573.JPG" width="480" /><br />
वातावरण धुकट होतं. ओहोटी असल्याने उंदेरी अगदी जवळ दिसत होता व लांबवरील खांदेरी काहीसा अंधुक अंधुक! या थळलादेखील एक छोटा किल्ला आहे.<br />
थळचा हा खूबलढा कोट जंजिरेकर सिद्दीने इ.स. १७४९ मध्ये घेतल्याचा उल्लेख आहे, पण पुढच्याच वर्षी तो मराठ्यांनी घेतला. त्या लढाईसंबंधी राणोजी बलकवडेंच्या पत्रात माहिती आहे..<br />
<i>' शामलाने (सिद्दी) सुरतेहून आरमार व लोक आणून न शोकी (मग्रुरी) करुन खुशकीस (जमिनीवर) उतरुन थलचे खुबलढियास मोर्चेबंदी केली. मानाजी आंगरे व शामलाचे युद्ध बरेच जाले. मानाजी आंगरे यांस मांडीवर गोलीची जखम लागली. गनीम भारी. मोराजी शिंदे, रामाजी महादेव सारे मिळून येलगार केला. गनीम मारुन काढिला. मोर्चे सोडविले. शामलाचे से दोनसे माणूस ठार मारिले व से दीडसे दस्त केले.</i><br />
हा थळ गांवातून दिसणारा अंधुक उंदेरी. प्रचि मध्ये दिसणारे निशाण भरतीच्या वेळी खडक असल्याचे सूचित करते.<br />
प्रचि २<br />
<img height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDHShYE-X6Aiabyx6WN01WhoF45DIK4ckl54sJdyCIAktCzy9rwB-D7Se8YusU2j5tsfSKBhb291QSQ0fIi_AAoPnAm-ztjAtSa1UxbmeDCJAXLpZfDzUoDts5YYoaZdlJNES8QPronWol/s640/DSCN1588.JPG" width="480" /><br />
आमच्या समोरच जोत्याच्या उंचवट्यावर मासळी वाळत घातलेली होती. आम्ही होडीची वाट पहात उभे असतांना बाजूच्या ओसरीच्या खांबांवर व भिंतीवर ही काव्यफुले दिसली.<br />
प्रचि ३<br />
<img height="320" src="https://lh4.googleusercontent.com/-x9CtzC1_8rQ/T0xnnHojruI/AAAAAAAAB3g/0YM9s1kHMjA/s640/DSCN1578.JPG" width="480" /><br />
प्रचि ४<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhU6YQ-TGGCu_CBXJ851PVH3a65ByT1pE8NL3n66yNdRZBL8Hbcv2bf61XUHTCJkJi_DsDGTT8R4AvOrr3tNsVA4QMsbwQSHi8hu-Ecs5DRqhQzoXBIyLsbMDsuQtrPz2lMscBA6_qRxjIY/s640/DSCN1579.JPG" width="320" /><br />
होडीसाठी जेटीच्या भिंतीवरुन जातांना ..<br />
प्रचि ५<br />
<img height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjs-vUqIzYF53sd1lKAUwpTdFGNZhCjRpXOh0OSTSR8SxplZvCTdqukVhqWVStg3xPlEsFD-LIEhizBPY1jsoWl4rCngC7WKApaSwmajYaAZLeqBO0BrosNeePoNyWmwdfPVmMV9MhJOZYf/s640/P1300635.JPG" width="480" /><br />
आमच्याबरोबर काही बैलगाड्याही बाजूच्या पाण्यातून आतल्या बाजूस येतांना दिसत होत्या. होडयांमधली मासोळी या बैलगाड्यांत भरून किनार्यावर आणली जाते. हे बैलही पाण्याला चांगलेच सरावलेले होते..<br />
प्रचि ६<br />
<img height="320" src="https://lh4.googleusercontent.com/-lee4fYSzbk4/T0xnsmw54_I/AAAAAAAAB3g/5T52leFDxtI/s640/DSCN1585.JPG" width="480" /><br />
प्रचि ७<br />
<img height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiAJOhepJqC2lTpyZ9xu6N0HSd5OcOMtHsvQ1Dbi-QyPUpbeBJf9Iee4wmkc9zNVrbMuar0rofBn-59mI6oelmuvqAV-Y4b9x17UINlWEk7tKYEVXvU_vUQami7W42rj8o0NTHtt1k1IlYF/s640/P1300641.JPG" width="480" /><br />
इथून पुढील कार्यक्रम नावाड्यांच्या हातात होता. आधी उंदेरी करुन मग खांदेरी करायचा असे ठरले. आमच्या मोठ्या नांवेबरोबर एक छोटी होडीदेखील होती. लाटांच्या हेलकाव्यांनी आमच्यातल्या एकदोन घाटी लोकांना अशा प्रवासाची सवय नसल्यानं त्यांचं पोट रिकामं करायला लावलं. <img class="transl_class" click="" correct="" id="366" src="http://cdn1.maayboli.com/sites/all/modules/smileys/packs/hitguj/happy.gif" title="<span title=" to="" /><br />
प्रचि ८<br />
<img height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBp1GzfSOu08Af92NbXYA2CoKZyz2eqTdUXcDg84_2aF2ccJp1jD9IyEmFefO1Ai-nwK5v19hJN4JuHh9dsVo21ap-lnuJroEp-XNDz0tESHLGAwNSIpXHPE7PMDfGdJkVKslZT6VAYXpl/s640/DSCN1608.JPG" width="480" /><br />
उंदेरीच्या जवळ मोठ्या बोटी जाऊ शकत नाहीत, त्यामुळे एका ठराविक अंतरावर मोठी बोट थांबली व ह्या छोट्या होडीने आम्हांला गटागटाने उंदेरीवर नेऊन सोडले.<br />
प्रचि ९<br />
<img height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGQezIQ0qePCQ_DzMNWUJ66VL52KRt6zlT1qN3DK6OXicZyZdmczOOzbsn1fppmlC7iMQ0sSXqn9tGlDeU7HWRUBMAWHrLdOiNB5y96cODOWZO5zIAdZiNcTU38DjVnJiv0cf8pWo0IKk0/s640/DSCN1668.JPG" width="480" /><br />
उंदेरी दुर्गाला खांदेरी दुर्गासारखी होडी लावायला जागा नाही. त्यामुळे ओहोटी असूनही होडीच्या हेलकाव्यात सर्कस करीतच उंदेरीवर पायउतार झालो.<br />
प्रचि १०<br />
<img height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEif7msyuAO9O1H4K1KKmkVvqWkJXLWC2ROu5E4pN6uwVdiBs8vyRe9lBYXtOu6jS5cMz6MCOO7BbJ6rQryjR5qRRTWUvNp55leAJ2r76Xhf7lojzrkscC-oTBa6B0TSl2-yWwnGcGiOtUgx/s640/P1300650.JPG" width="480" /><br />
खांदेरी बेटाच्या मानाने उंदेरी बेट छोटे आहे. प्रवेशद्वाराची चौकट शाबूत आहे. या चौकटीच्या बीमच्या दगडांची रचना पहाण्यासारखी..<br />
प्रचि ११<br />
<img height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj7Afod2m2_1cM_FN_u2DJGwWj9n5_W20Cq_iNe8WQ3_o5ZuUcbz3xMshSptczZyLg4gwaBskkRJQF2jOZBOCsu7AuHY7T-ksBI7pSRcl1KobR94FXPevEbtKkpoKI5MVmTd-ErhRIylYs6/s640/P1300651.JPG" width="480" /><br />
प्रवेशद्वारातून आत आल्यावर डावीकडे वळून पुढे आल्यावर पाण्याची ३ मोठ्ठी टाकी दिसली. आता सगळं शेवाळलेलं पाणी आहे आणि झाडोराही भरपूर माजला आहे.<br />
प्रचि १२<br />
<img height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEipmYWFu3jzSlfsQGq0S4gQV9wEaaBbs3MvlCHkJ189cF_TjNCdzjBhvUiq_QnM3Zm6Oveyn4i6ytZR_vXibdZwvqzd3cmsF2kN62fc59H9XTzzulb5wHzoOkrSbg3nm-Af0Kj5JLRn2zZA/s640/DSCN1629.JPG" width="480" /><br />
<br />
प्रचि १३<br />
<img height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjEavzSQdVkY82BEsAYwhc_KE8C5aBV5NJQOdhRzjQZgbH2bSt6J1PtUwsxrB_7v299Odx5sCrRvLGstniL5I1IZodoIVNVXzXG0SmxUuwn6dAaYvHt00YogKuwBF9-hSyclY4vQifGjZWb/s640/DSCN1634.JPG" width="480" /><br />
आश्चर्य म्हणजे मोठमोठ्या शिळा एकमेकांवर ठेवून तटबंदीची बांधणी केली असली तरीदेखील ती बर्यापैकी सलगपणे शाबूत आहे.<br />
प्रचि १४<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjVlCvArIh8FdVoOfs9Lk6M-LrxIFbkhSpysysOPFQ4AG72GJIjPUWU5u6uB73SqNf4x0FXrpSg62TjC0VPKczpQ3H1_WQE5jntrRxinPXRJCLw6_GgDsjFqHewV1uVZ2cEMVwoYjX0Q0SA/s640/DSCN1653.JPG" width="320" /><br />
उंदेरी किल्ल्याला ४ कोपर्यांवर चार भक्कम बुरुज असून पूर्व- पश्चिम बाजूच्या तटात प्रत्येकी ४ असे एकूण १२ बुरुज आहेत.<br />
प्रचि १५<br />
<img height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0bTO54tOHtWArtLGrFjk44PkTO1oAT5JLujVrwOgVcQksx3DLqBsaIg1ovOc2Rd9TzNjHhqWenkpo2p7EkpzwBavz_2b_7otBDMLo4FvkMXeYTVGoZL8KcfJmM6Qu2QoW7Bpor76UXzKV/s640/DSCN1638.JPG" width="480" /><br />
आतमध्ये अवशेष बरेच आहेत पण बर्यापैकी ढासळलेले..<br />
प्रचि १६<br />
<img height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi4GRsiJ5o9WcjXQd5gA4Ps7VDGrlRZMXNQygqB4hgPfiWQ9ufXxbPLTbmi4TOdwgUuvmNp5ehlR_dC9jRkq2_rBKKyBQRIoBBRwfhHGxb2KnzMD7AKtR0hcx8zR6yq5TpOIDJzZYJkv6kL/s640/DSCN1635.JPG" width="480" /><br />
काही थडगीदेखील दिसतात, ती कुणाची याचा काही उल्लेख आढळत नाही.<br />
प्रचि १७<br />
<img height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhrnTJHAZvbe4LRYWSdeLkHhyAriT06q9kb7v9SZa9m_2onHddjJm6o88unIiZEaOvqT45IArEWgC3bD65QoVF81Io157pX3lOmTBDVwuyUaa0sVAVU7TLyl7gbgElyt-yfm9-ddbqVdyxs/s640/P1300660.JPG" width="480" /><br />
तटातील चोरदरवाजा..<br />
प्रचि १८<br />
<img height="480" src="https://lh6.googleusercontent.com/-4idEdo9Ayb8/T0xqIRC4JOI/AAAAAAAAB3g/f4Se7DpVjaY/s640/P1300656.JPG" width="320" /><br />
दुर्गावर तोफा भरपूर आहेत. सगळ्या इतस्ततः पसरलेल्या दिसतात.<br />
प्रचि १९<br />
<img height="320" src="https://lh4.googleusercontent.com/-Gk_-p1vdBpE/T0xn-lvp5qI/AAAAAAAAB3g/vjkQni46cHA/s640/DSCN1647.JPG" width="480" /><br />
प्रचि २०<br />
<img height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg6iFv6K_qqzRhykQQOuUP7hlnj4BAVjP32eMJz3QWmzXAdL0Np17ncA8O4N77utwGSX5nuuqW5nMqgsdMdF0Y3dF5pSfJJxb9onxnYhJiwXWaQqVh7D6pIxWejEJq8lt_1uJ4ZQrtK1vsz/s640/DSCN1663.JPG" width="480" /><br />
गडफेरीला दिड तास पुरतो. या दुर्गावर एक तळघर असल्याचा उल्लेखही आहे. मिळाला तेवढा वेळ आम्ही शोधाशोध केली पण मिळालं नाही. उंदेरीला पुन्हा उंडारण्यासाठी हे निमित्त पुरेल.<br />
चौलचा सुभेदार कॅस्ट्रो याने खांदेरी- उंदेरी या दोन्ही दुर्गांचं बांधकाम व्हायच्या आधी उंदेरी बेटाबद्दल एक नोंद केलेली आहे..<br />
<i>'१५३८ च्या सुमारास त्याला एक पोकळ दगड उंदेरी बेटावर मिळाला. तो दगड होकायंत्राजवळ नेताच त्यांतील सुई फिरु लागली. मात्र तो दगड फोडल्यावर सुईचं फिरणं कमी झालं. बेटावरील इतर दगडांमुळे मात्र असा परिणाम झालेला आढळला नाही. मात्र ज्या दगडाने हा गुणधर्म दाखवला त्यांत लोहाचा अंशही नव्हता.'</i><br />
सिद्दी कासमने खांदेरी किल्ल्यावरील मराठ्यांना शह देण्यासाठी ९ जानेवारी १६८० मध्ये उंदेरी बेट ताब्यात घेतले व दुर्गाचे बांधकामही सुरु केले.<br />
अँडर्टन हा अधिकारी मुंबईला कळवतो की,' <i>२७ जाने. - काल पहाटे शिवाजीच्या आरमाराने उंदेरी काबीज करण्याचा प्रयत्न केला. सिद्दीने फारच चांगले तोंड दिले. शिवाजीचे सुमारे ३० तरांडी आली होती. पुष्कळ गोळागोळी झाली. दौलतखानाचे बरेच नुकसान झाले असावे. कारण भरतीच्या वेळी फुटक्या होड्यांचे तुकडे व ८ प्रेते तरंगतांना पाहिली. सिद्दीचे ३ शिपाई मेले व ७ जखमी झाले. </i><br />
पुढे संभाजीराजांच्या काळांत १८ ऑगस्ट १६८० रोजी मायनाक भंडारीच्या मुलाच्या हाताखाली २०० लोक देऊन उंदेरी जिंकण्याचा प्रयत्न करण्यात आला पण सिद्दीला आधीच चाहूल लागल्याने मराठ्यांचा पराभव झाला. यावेळी मायनाक भंडारीचा मुलगा व ८० मराठे कामी आले.<br />
सन १८८१ च्या जुलै मध्येही मराठ्यांनी पुन्हा उंदेरीवर हल्ला केला. सिद्दीचं नुकसान झालं पण किल्ला काही हाती लागला नाही. अशा प्रकारे शिवाजीराजे व संभाजीराजे या दोघांच्याही कारकिर्दीत मराठ्यांना उंदेरी दुर्ग जिंकता आलेला नाही.<br />
पुढे सन १७३२ मध्ये छत्रपती शाहूंनी सिद्दीविरुद्ध मोहिम उघडली. त्यावेळी बाजीराव पेशवे अंबाजीपंत पुरंदरे यांना २६ मे १७३३ च्या पत्रांत लिहितात..<i>' परंतू याचे (सिद्दीचे) दोन हात जबरदस्त आहेत. येक आंजनवेल (गोपाळगड) व येक उंदेरी. सरखेल उंदेरीस खटपट करतील व ते दोन्ही स्थळे हातांस आलियावर याची हिंमत कम होईल व आसराही तुटेल'</i> यावेळीही उंदेरी अजिंक्यच राहिला.<br />
शेवटी २८ जाने. १७६० रोजी नारो त्रिंबकनी उंदेरी दुर्ग जिंकला व त्याचे नांव जयदुर्ग ठेवले. सिद्दीने वारंवार हल्ले करूनही त्याला शेवटपर्यंत हा किल्ला जिंकता आला नाही. सन १८१८ मध्ये इंग्रजांनी या दुर्गाचा ताबा घेतला. सन १८२४ मध्ये तो आंग्रेंना दिला. पुढे आंग्रे संस्थान खालसा झाल्यावर १८४० नंतर हा किल्ला इंग्रजांकडेच राहिला.<br />
या दुर्गाचा हा आतापर्यंतचा इतिहास..<br />
आम्ही उंदेरीला वळसा मारून खांदेरीकडे निघालो खरे पण आम्हांला न सापडलेलं लेणं व ते तळघराचं गुढ बाळगून असलेलं उंदेरीचं बेट मान वळवून पहायला लावत होतं..<br />
<br />
<img height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJzClmTEci2HdGRPCNBRbwKG7tEWUkT0zkhznYojqMqbzxGoHtoxXzjhqahenBHJjl2EDjAbUthZrIBMsCUb6gtwA8aHDN_7X_WR42gurUzgA9XXOv3cjjhvr8NTFiNmLArRx9LO5mTIHt/s640/DSCN1689.JPG" width="480" /><br />
क्रमशः..</div>
</div>
हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-25070309718741735052011-06-27T08:18:00.000-07:002011-06-27T10:21:07.592-07:00सामराजगड आणि रेवदंडा<!--[if gte mso 9]><xml> <w:worddocument> <w:view>Normal</w:View> <w:zoom>0</w:Zoom> <w:punctuationkerning/> <w:validateagainstschemas/> <w:saveifxmlinvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid> <w:ignoremixedcontent>false</w:IgnoreMixedContent> <w:alwaysshowplaceholdertext>false</w:AlwaysShowPlaceholderText> <w:compatibility> <w:breakwrappedtables/> <w:snaptogridincell/> <w:wraptextwithpunct/> <w:useasianbreakrules/> <w:dontgrowautofit/> </w:Compatibility> <w:browserlevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel> </w:WordDocument> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> <w:latentstyles deflockedstate="false" latentstylecount="156"> </w:LatentStyles> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]> <style> /* Style Definitions */ table.MsoNormalTable {mso-style-name:"Table Normal"; mso-tstyle-rowband-size:0; mso-tstyle-colband-size:0; mso-style-noshow:yes; mso-style-parent:""; mso-padding-alt:0in 5.4pt 0in 5.4pt; mso-para-margin:0in; mso-para-margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:10.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-ansi-language:#0400; mso-fareast-language:#0400; mso-bidi-language:#0400;} </style> <![endif]--> <p class="MsoNormal"><span style="font-family:Mangal;"><span></span></span><span class="translclass"><span style="font-family:Mangal;">पद्मदुर्ग</span></span> <span style="font-family:Mangal;">आटोपून</span> <span style="font-family:Mangal;">११</span> <span style="font-family:Mangal;">च्या</span> <span style="font-family:Mangal;">सुमारास</span> <span style="font-family:Mangal;">राजपुरीतून</span> <span style="font-family:Mangal;">निघालो</span>. <span style="font-family:Mangal;">आता</span> <span style="font-family:Mangal;">लक्ष्य</span> <span style="font-family:Mangal;">सामराजगड</span> <span style="font-family:Mangal;">होते</span>. <span style="font-family:Mangal;">सामराजगड</span> <span style="font-family:Mangal;">हा</span> <span style="font-family:Mangal;">छोटासा</span> <span style="font-family:Mangal;">दुर्ग</span> <span style="font-family:Mangal;">मुरुड</span> <span style="font-family:Mangal;">आणि</span> <span style="font-family:Mangal;">राजपुरी</span> <span style="font-family:Mangal;">यांच्यामध्ये</span> <span style="font-family:Mangal;">असलेल्या</span> <span style="font-family:Mangal;">एकदरा</span> <span style="font-family:Mangal;">गांवाजवळ</span> <span style="font-family:Mangal;">आहे</span>. <span style="font-family:Mangal;">एकदरा</span> <span style="font-family:Mangal;">गांवातले</span> <span style="font-family:Mangal;">लोक</span> <span style="font-family:Mangal;">किल्ला</span> <span style="font-family:Mangal;">म्हटल्यावर</span> <span style="font-family:Mangal;">नीट</span> <span style="font-family:Mangal;">माहिती</span> <span style="font-family:Mangal;">देईनात</span>. <span style="font-family:Mangal;">शेवटी</span> <span style="font-family:Mangal;">भगवान</span> <span style="font-family:Mangal;">चिलेंच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">पुस्तकांत</span> <span style="font-family:Mangal;">वाटेची</span> <span style="font-family:Mangal;">माहिती</span> <span style="font-family:Mangal;">मिळाली</span>. <span class="translclass"><span style="font-family:Mangal;">एकदरा</span></span> <span style="font-family:Mangal;">गांवातल्या</span> <span style="font-family:Mangal;">शिव</span> <span style="font-family:Mangal;">मंदिराजवळ</span> <span style="font-family:Mangal;">गेल्यावर</span> <span style="font-family:Mangal;">मुरुड</span> <span style="font-family:Mangal;">समुद्रकिनार्</span><span style="font-family:Mangal;">याचा</span> <span style="font-family:Mangal;">सुंदर</span> <span style="font-family:Mangal;">देखावा</span> <span style="font-family:Mangal;">दिसतो</span>.<br /><br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0g5IXVEmsf4v12QpPmaSi_Z4646lPQcRAap9GdigS-2vrYruITK2KgG1VLjw2_VrDJUV6mPFgoKnvRjUFmLoJgY9-F8to3cgyHYPyA7vlkudnBqxnyPGsqEjFVltvif8zudxYMU6Pzgnc/s640/Padmadurg%252520Samraj%252520gad%2525201%252520066.jpg" width="560" height="400" /><br /><br /><span style="font-family:Mangal;">इथुनच</span> <span style="font-family:Mangal;">चढाईला</span> <span style="font-family:Mangal;">सुरुवात</span> <span style="font-family:Mangal;">करायची</span>. <span style="font-family:Mangal;">वर</span> <span style="font-family:Mangal;">चढतांना</span> <span style="font-family:Mangal;">वाटेत</span> <span style="font-family:Mangal;">काही</span> <span style="font-family:Mangal;">शिल्पावशेष</span> <span style="font-family:Mangal;">दिसतात</span>.<br /><br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjr4wB-BsJGDsYpBIc-2wrGGaf7mNT5mE40qLjaGcggjn44pZP-vALKfrPuffLljtbP0ZP5UEhezZVORYSTj-2RNPC27ge03pj_lznw0Hjv__BCK_gTk_QyFmTTMT6MiVRDltlQOK9ydDp6/s640/Padmadurg%252520Samraj%252520gad%2525201%252520065.jpg" width="560" height="400" /><br /><br /><span style="font-family:Mangal;">गडावर</span> <span style="font-family:Mangal;">रचीव</span> <span style="font-family:Mangal;">तटबंदी</span> <span style="font-family:Mangal;">दिसते</span>.<br /><br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhXyfnJtIJZMS0myJtvmH-lOOfdCe9x_hhS-3RBfd8SNaiheDeIdNhsnvodN5dtHEGOkunN4NIC_8zlG4ZDNQHFvnKt95pAk2IYWzjulX8zZ6snKha6gCUsaajAwtqTBdMNIAfTR-kcSxbD/s640/Padmadurg%252520Samraj%252520gad%2525201%252520067.jpg" width="560" height="400" /><br /><br /><span style="font-family:Mangal;">बाकी</span> <span style="font-family:Mangal;">जास्त</span> <span style="font-family:Mangal;">अवशेष</span> <span style="font-family:Mangal;">नसले</span> <span style="font-family:Mangal;">तरी</span> <span style="font-family:Mangal;">सामराजगडाची</span> <span style="font-family:Mangal;">इतिहासाने</span> <span style="font-family:Mangal;">मात्र</span> <span style="font-family:Mangal;">छोटीशी</span> <span style="font-family:Mangal;">नोंद</span> <span style="font-family:Mangal;">घेतलेली</span> <span style="font-family:Mangal;">आहे</span>. <span style="font-family:Mangal;">हा</span> <span style="font-family:Mangal;">किल्ला</span> <span style="font-family:Mangal;">१६७१</span> <span style="font-family:Mangal;">च्या</span> <span style="font-family:Mangal;">होळीच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">रात्री</span> <span style="font-family:Mangal;">सिद्दीने</span> <span style="font-family:Mangal;">गडावर</span> <span style="font-family:Mangal;">हल्ला</span> <span style="font-family:Mangal;">केला</span>. <span style="font-family:Mangal;">दुर्दैवाने</span> <span style="font-family:Mangal;">दारुकोठाराचा</span> <span style="font-family:Mangal;">स्फोट</span> <span style="font-family:Mangal;">झाला</span>. <span style="font-family:Mangal;">महाराज</span> <span style="font-family:Mangal;">त्यावेळी</span> <span style="font-family:Mangal;">जंजिर्</span><span style="font-family:Mangal;">यापासून</span> <span style="font-family:Mangal;">२०</span> <span style="font-family:Mangal;">कोस</span> <span style="font-family:Mangal;">अंतरावरील</span> <span style="font-family:Mangal;">एक</span> <span style="font-family:Mangal;">गांवी</span> <span style="font-family:Mangal;">झोपलेले</span> <span style="font-family:Mangal;">होते</span>. <span style="font-family:Mangal;">ज्यावेळी</span> <span style="font-family:Mangal;">राजपुरीला</span> <span style="font-family:Mangal;">दारूचा</span> <span style="font-family:Mangal;">स्फोट</span> <span style="font-family:Mangal;">झाला</span> <span style="font-family:Mangal;">त्याच</span> <span style="font-family:Mangal;">वेळी</span> <span style="font-family:Mangal;">निद्रिस्त</span> <span style="font-family:Mangal;">असलेले</span> <span style="font-family:Mangal;">महाराज</span> <span style="font-family:Mangal;">दचकून</span> <span style="font-family:Mangal;">जागे</span> <span style="font-family:Mangal;">झाले</span> <span style="font-family:Mangal;">व</span> ' <span style="font-family:Mangal;">दंडा</span> <span style="font-family:Mangal;">राजपुरीवर</span> <span style="font-family:Mangal;">काहीतरी</span> <span style="font-family:Mangal;">संकट</span> <span style="font-family:Mangal;">कोसळले</span> <span style="font-family:Mangal;">आहे</span>' <span style="font-family:Mangal;">असे</span> <span style="font-family:Mangal;">उद्गार</span> <span style="font-family:Mangal;">त्यांनी</span> <span style="font-family:Mangal;">निकटच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">लोकांजवळ</span> <span style="font-family:Mangal;">काढले</span>. <span style="font-family:Mangal;">त्वरित</span> <span style="font-family:Mangal;">जासूद</span> <span style="font-family:Mangal;">रवाना</span> <span style="font-family:Mangal;">केले</span> <span style="font-family:Mangal;">गेले</span>, <span style="font-family:Mangal;">तोवर</span> <span style="font-family:Mangal;">दंडा</span> <span style="font-family:Mangal;">राजपुरी</span> <span style="font-family:Mangal;">म्हणजे</span> <span style="font-family:Mangal;">सामराजगड</span> <span style="font-family:Mangal;">हातातून</span> <span style="font-family:Mangal;">गेला</span> <span style="font-family:Mangal;">होता</span>.<br /><span style="font-family:Mangal;">गडावरून</span> <span style="font-family:Mangal;">जंजिरा</span> <span style="font-family:Mangal;">व</span> <span style="font-family:Mangal;">पद्मदुर्गाचा</span> <span style="font-family:Mangal;">मस्त</span> <span style="font-family:Mangal;">देखावा</span> <span style="font-family:Mangal;">दिसतो</span>.<br /><br /><span style="font-family:Mangal;">जंजिरा</span><br /><br /><img src="https://lh5.googleusercontent.com/-UgmCxwtTKvw/TepznZpZBwI/AAAAAAAABc8/NyU_1Tq2r2c/s640/Padmadurg%252520Samraj%252520gad%2525201%252520068.jpg" width="560" height="400" /><br /><br /><span style="font-family:Mangal;">पद्मदुर्ग</span><br /><br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgzP_q6T8ZaR6v4t5JsuheI6AXzBDOUy2nE4xMGLHvOtLXEYe6lpanI7O0gNnkK9F_1jcqM-_B2e1H7g577zrQM3xytR5Og6DXDDJbqO7tImamUArEgWnTR7SFP03hcx-9ohfT22Njz2us3/s640/Padmadurg%252520Samraj%252520gad%252520151.jpg" width="560" height="400" /><br /><br /><span style="font-family:Mangal;">सामराजगड</span> <span style="font-family:Mangal;">उतरून</span> <span style="font-family:Mangal;">खाली</span> <span style="font-family:Mangal;">आलो</span> <span style="font-family:Mangal;">तोवर</span> <span style="font-family:Mangal;">जेवणाची</span> <span style="font-family:Mangal;">वेळ</span> <span style="font-family:Mangal;">झाली</span> <span style="font-family:Mangal;">होती</span>. <span style="font-family:Mangal;">मुरूडच्या</span> '<span style="font-family:Mangal;">पाटील</span> <span style="font-family:Mangal;">खानावळी</span>' <span style="font-family:Mangal;">त</span> <span style="font-family:Mangal;">पोटपूजा</span> <span style="font-family:Mangal;">झाली</span>. <span class="translclass"><span style="font-family:Mangal;">मुरुड</span></span> <span style="font-family:Mangal;">बीचवर</span> <span style="font-family:Mangal;">हे</span> <span style="font-family:Mangal;">लांब</span> <span style="font-family:Mangal;">मान</span> <span style="font-family:Mangal;">काढून</span> <span style="font-family:Mangal;">डोकावणारे</span> <span style="font-family:Mangal;">नारळाचे</span> <span style="font-family:Mangal;">झाड</span>, <span style="font-family:Mangal;">दैनिक</span> <span style="font-family:Mangal;">लोकसत्ताचे</span> <span style="font-family:Mangal;">छायाचित्रकार</span> <span style="font-family:Mangal;">सुधीर</span> <span style="font-family:Mangal;">नाझरेंमुळे</span> <span style="font-family:Mangal;">अनेकांना</span> <span style="font-family:Mangal;">माहिती</span> <span style="font-family:Mangal;">असेल</span>. <span style="font-family:Mangal;">मागे</span> <span style="font-family:Mangal;">दिसतोय</span> <span style="font-family:Mangal;">तो</span> <span style="font-family:Mangal;">सामराजगड</span>...!!<br /><br /><img src="https://lh5.googleusercontent.com/-zTZSjw3pm60/TepzvMmO22I/AAAAAAAABdA/EEJ229B8ZXE/s640/Padmadurg%252520Samraj%252520gad%2525201%252520069.jpg" width="560" height="400" /><br /><br /><span style="font-family:Mangal;">परतीच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">प्रवासांत</span> <span style="font-family:Mangal;">रेवदंडा</span> <span style="font-family:Mangal;">दुर्गाची</span> <span style="font-family:Mangal;">तटबंदी</span> <span style="font-family:Mangal;">फोडून</span> <span style="font-family:Mangal;">केलेल्या</span> <span style="font-family:Mangal;">रस्त्यावर</span> <span style="font-family:Mangal;">आलो</span> <span style="font-family:Mangal;">तेव्हा</span> <span style="font-family:Mangal;">३</span> <span style="font-family:Mangal;">वाजले</span> <span style="font-family:Mangal;">होते</span>. <span style="font-family:Mangal;">रेवदंडा</span> <span style="font-family:Mangal;">किल्ला</span> <span style="font-family:Mangal;">पूर्ण</span> <span style="font-family:Mangal;">पहायचा</span> <span style="font-family:Mangal;">झाला</span> <span style="font-family:Mangal;">तर</span> <span style="font-family:Mangal;">खूप</span> <span style="font-family:Mangal;">वेळ</span> <span style="font-family:Mangal;">मोडणार</span> <span style="font-family:Mangal;">होता</span> <span style="font-family:Mangal;">त्यामुळे</span> <span style="font-family:Mangal;">मला</span> <span style="font-family:Mangal;">पुढे</span> <span style="font-family:Mangal;">उशीर</span> <span style="font-family:Mangal;">होण्याची</span> <span style="font-family:Mangal;">शक्यता</span> <span style="font-family:Mangal;">वाढायला</span> <span style="font-family:Mangal;">लागली</span> <span style="font-family:Mangal;">होती</span>. <span style="font-family:Mangal;">पण</span> <span style="font-family:Mangal;">सुदैवाने</span> <span style="font-family:Mangal;">आपटेकाकांनी</span> <span style="font-family:Mangal;">काही</span> <span style="font-family:Mangal;">मुख्य</span> <span style="font-family:Mangal;">अवशेष</span> <span style="font-family:Mangal;">पाहून</span> <span style="font-family:Mangal;">लगेच</span> <span style="font-family:Mangal;">निघायचा</span> <span style="font-family:Mangal;">निर्णय</span> <span style="font-family:Mangal;">घेतला</span>.<br /><span style="font-family:Mangal;">इतिहासाकडे</span> <span style="font-family:Mangal;">पाहू</span> <span style="font-family:Mangal;">जाता</span>, <span style="font-family:Mangal;">इ</span>.<span style="font-family:Mangal;">स</span>. <span style="font-family:Mangal;">१५५८</span> <span style="font-family:Mangal;">मध्ये</span> <span style="font-family:Mangal;">पोर्तुगीज</span> <span style="font-family:Mangal;">कॅप्टन</span> <span style="font-family:Mangal;">सोज</span> <span style="font-family:Mangal;">याने</span> <span style="font-family:Mangal;">हा</span> <span style="font-family:Mangal;">किल्ला</span> <span style="font-family:Mangal;">बांधला</span>. <span style="font-family:Mangal;">इ</span>.<span style="font-family:Mangal;">स</span>. <span style="font-family:Mangal;">१६३६</span> <span style="font-family:Mangal;">मध्ये</span> <span style="font-family:Mangal;">निजामशाही</span> <span style="font-family:Mangal;">वाचवण्यासाठी</span> <span style="font-family:Mangal;">प्रयत्न</span> <span style="font-family:Mangal;">करीत</span> <span style="font-family:Mangal;">असलेल्या</span> <span style="font-family:Mangal;">शहाजीराजांनी</span> <span style="font-family:Mangal;">रेवदंड्याच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">कॅप्टनकडे</span> <span style="font-family:Mangal;">कुटुंबकबिला</span> <span style="font-family:Mangal;">किल्ल्यांत</span> <span style="font-family:Mangal;">ठेवण्याबाबत</span> <span style="font-family:Mangal;">केलेली</span> <span style="font-family:Mangal;">विनंती</span> <span style="font-family:Mangal;">त्याने</span> <span style="font-family:Mangal;">मान्य</span> <span style="font-family:Mangal;">केली</span> <span style="font-family:Mangal;">नव्हती</span>. <span style="font-family:Mangal;">संभाजीराजांच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">काळांत</span> <span style="font-family:Mangal;">मराठ्यांनी</span> <span style="font-family:Mangal;">६</span> <span style="font-family:Mangal;">हजार</span> <span style="font-family:Mangal;">शिपाई</span> <span style="font-family:Mangal;">व</span> <span style="font-family:Mangal;">२</span> <span style="font-family:Mangal;">हजार</span> <span style="font-family:Mangal;">घोडेस्वारांसह</span> <span style="font-family:Mangal;">रेवदंड्यास</span> <span style="font-family:Mangal;">वेढा</span> <span style="font-family:Mangal;">घालून</span> <span style="font-family:Mangal;">२२</span>-<span style="font-family:Mangal;">२३</span> <span style="font-family:Mangal;">जुलै</span> <span style="font-family:Mangal;">१६८३</span> <span style="font-family:Mangal;">च्या</span> <span style="font-family:Mangal;">रात्री</span> <span style="font-family:Mangal;">हल्ला</span> <span style="font-family:Mangal;">केला</span>, <span style="font-family:Mangal;">पण</span> <span style="font-family:Mangal;">पोर्तुगीजांनी</span> <span style="font-family:Mangal;">सिद्दींच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">मदतीने</span> <span style="font-family:Mangal;">तो</span> <span style="font-family:Mangal;">उधळून</span> <span style="font-family:Mangal;">लावला</span>. <span class="translclass"><span style="font-family:Mangal;">पोर्तुगिज</span></span> <span style="font-family:Mangal;">शैलीत</span> <span style="font-family:Mangal;">असलेलं</span> <span class="translclass"><span style="font-family:Mangal;">किल्ल्याचं</span></span> <span style="font-family:Mangal;">बांधकाम</span> <span class="translclass"><span style="font-family:Mangal;">सध्या</span></span> <span style="font-family:Mangal;">खूपसं</span> <span style="font-family:Mangal;">पडीकावस्थेत</span> <span style="font-family:Mangal;">आहे</span>. <span style="font-family:Mangal;">पोर्तुगिज</span> <span style="font-family:Mangal;">धाटणीच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">प्रचंड</span> <span style="font-family:Mangal;">भिंती</span>, <span style="font-family:Mangal;">काही</span> <span style="font-family:Mangal;">तोफा</span> <span style="font-family:Mangal;">आढळतात</span>.<br /><br /><img src="https://lh5.googleusercontent.com/-oxvwrRXi2v4/Tep1aTbpZhI/AAAAAAAABdg/at3d3A92ko0/s640/Padmadurg%252520Samraj%252520gad%252520161.jpg" width="560" height="400" /><br /><br /><span style="font-family:Mangal;">पण</span> <span style="font-family:Mangal;">बघायलाच</span> <span style="font-family:Mangal;">हवं</span> <span style="font-family:Mangal;">ते</span> <span style="font-family:Mangal;">५</span> <span style="font-family:Mangal;">मजली</span> <span style="font-family:Mangal;">उंच</span> <span style="font-family:Mangal;">घंटाघर</span> <span style="font-family:Mangal;">किंवा</span> <span style="font-family:Mangal;">सातखणीच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">मनोर्</span><span style="font-family:Mangal;">याची</span> <span style="font-family:Mangal;">इमारत</span>. <span style="font-family:Mangal;">याचा</span> <span style="font-family:Mangal;">उपयोग</span> <span style="font-family:Mangal;">वॉचटॉवर</span> <span style="font-family:Mangal;">म्हणून</span> <span style="font-family:Mangal;">होत</span> <span style="font-family:Mangal;">असणार</span>.<br /><br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgDvYOAwF1G1qSbZHQ94Mg2FsyKF9uLY4AhYRYWrgbN08Tt_cX6Y3fD71IHeq7fno58ezlLw7hX2am_iTcsFzT4qkNt3ESDo9DKM77PPYKYW5ato9Sfhmp9CZq0n4f9G-xVJIVD35Y08daj/s640/Padmadurg%252520Samraj%252520gad%2525201%252520070.jpg" width="400" height="560" /><br /><br /><span style="font-family:Mangal;">इथेच</span> <span style="font-family:Mangal;">खाली</span> <span style="font-family:Mangal;">२</span> <span style="font-family:Mangal;">फोर्ज</span> <span style="font-family:Mangal;">वेल्डेड</span> <span style="font-family:Mangal;">तोफा</span> <span style="font-family:Mangal;">व</span> <span style="font-family:Mangal;">६</span> <span style="font-family:Mangal;">ओतीव</span> <span style="font-family:Mangal;">तोफा</span> <span style="font-family:Mangal;">दिसतात्</span>.<span style="font-family:Mangal;">या</span> <span style="font-family:Mangal;">मनोर्</span><span style="font-family:Mangal;">याच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">मागील</span> <span style="font-family:Mangal;">बाजूच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">तटातून</span> <span style="font-family:Mangal;">एका</span> <span style="font-family:Mangal;">दरवाजाने</span> <span style="font-family:Mangal;">समुद्राकडे</span> <span style="font-family:Mangal;">बाहेर</span> <span style="font-family:Mangal;">जाणारी</span> <span style="font-family:Mangal;">वाट</span> <span style="font-family:Mangal;">आहे</span>. <span style="font-family:Mangal;">इथून</span> <span style="font-family:Mangal;">रेवदंड्याच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">तटाच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">प्रचंड</span> <span style="font-family:Mangal;">बांधकामाची</span> <span style="font-family:Mangal;">कल्पना</span> <span style="font-family:Mangal;">येते</span>.<br /><br /><img src="https://lh5.googleusercontent.com/-_RaRcCXmEyY/Tep0B8r_pzI/AAAAAAAABdM/6XM99-tyXME/s640/Padmadurg%252520Samraj%252520gad%2525201%252520072.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />..<span style="font-family:Mangal;">आणि</span> <span style="font-family:Mangal;">समोरच</span> <span style="font-family:Mangal;">दिसणारा</span> <span style="font-family:Mangal;">कोरलई</span> <span style="font-family:Mangal;">दुर्ग</span>..<br /><br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGh_Kefpz1mwygS_sFK0JFqglzXqHXFiZCSqXS2GVVhyphenhyphenilUA-opdJd0AWhP30T3gQzjWL8NQgIA0XfT-jUYh9dcgFfc3mFavTPYhjdoQzf_CitCnzSL_FHLEqbeMpc8VjsdT5iq5C9LVxn/s640/Padmadurg%252520Samraj%252520gad%252520164.jpg" width="560" height="400" /><br /><br /><span style="font-family:Mangal;">रेवदंड्याच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">तटबंदीचा</span> <span style="font-family:Mangal;">परीघ</span> <span style="font-family:Mangal;">५</span> <span style="font-family:Mangal;">किमी</span>. <span style="font-family:Mangal;">चा</span> <span style="font-family:Mangal;">होता</span>. <span style="font-family:Mangal;">या</span> <span style="font-family:Mangal;">तटबंदीमध्ये</span> <span style="font-family:Mangal;">६</span> <span style="font-family:Mangal;">भुयारे</span> <span style="font-family:Mangal;">आहेत</span>. <span style="font-family:Mangal;">जुलै</span> <span style="font-family:Mangal;">१९८२</span> <span style="font-family:Mangal;">मध्ये</span> '<span style="font-family:Mangal;">केव्ह</span> <span style="font-family:Mangal;">एक्स्प्लोरर्स</span>' <span style="font-family:Mangal;">संस्थेच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">सभासदांनी</span> <span style="font-family:Mangal;">या</span> <span style="font-family:Mangal;">भुयारांचा</span> <span style="font-family:Mangal;">शोध</span> <span style="font-family:Mangal;">घेतला</span> <span style="font-family:Mangal;">आहे</span>. <span style="font-family:Mangal;">भुयारांआतील</span> <span style="font-family:Mangal;">बांधकाम</span> <span style="font-family:Mangal;">दगडविटांनी</span> <span style="font-family:Mangal;">केलं</span> <span style="font-family:Mangal;">आहे</span>. <span style="font-family:Mangal;">आज</span> <span style="font-family:Mangal;">वाढलेल्या</span> <span style="font-family:Mangal;">झुडपांमुळे</span> <span style="font-family:Mangal;">आत</span> <span style="font-family:Mangal;">जाता</span> <span style="font-family:Mangal;">येत</span> <span style="font-family:Mangal;">नाही</span>. <span style="font-family:Mangal;">किल्ल्यात</span> <span style="font-family:Mangal;">आता</span> <span style="font-family:Mangal;">बरीच</span> <span style="font-family:Mangal;">खाजगी</span> <span style="font-family:Mangal;">वस्ती</span> <span style="font-family:Mangal;">झाली</span> <span style="font-family:Mangal;">आहे</span>. <span style="font-family:Mangal;">बर्</span><span style="font-family:Mangal;">याच</span> <span style="font-family:Mangal;">ठिकाणी</span> <span style="font-family:Mangal;">तटावरून</span> <span style="font-family:Mangal;">फिरता</span> <span style="font-family:Mangal;">येते</span>, <span style="font-family:Mangal;">पण</span> <span style="font-family:Mangal;">झाडोरा</span> <span style="font-family:Mangal;">खूप</span> <span style="font-family:Mangal;">माजला</span> <span style="font-family:Mangal;">आहे</span>. <span style="font-family:Mangal;">एका</span> <span style="font-family:Mangal;">दरवाजावर</span> <span style="font-family:Mangal;">मोठा</span> <span style="font-family:Mangal;">दगडी</span> <span style="font-family:Mangal;">मुकूट</span> <span style="font-family:Mangal;">व</span> <span style="font-family:Mangal;">राजचिन्ह</span> <span style="font-family:Mangal;">कोरलेले</span> <span style="font-family:Mangal;">दिसते</span><br /><br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh8DWigKEnvfyj1XUJQzAlNpnTGqo9C7Mw0489g9Q_iXPZCNyO2NjrpQCLUvoGg-kY1q6aDlZ-CVVwWwnwRbFI5W3M3RHpwjx6st9iRrm0PsPmU-Gh6cfnv67YrZTQZj0PKbNPwWTSbDPLo/s640/Padmadurg%252520Samraj%252520gad%2525201%252520073.jpg" width="400" height="560" /><br /><br />... <span style="font-family:Mangal;">पण</span> <span style="font-family:Mangal;">भिंतीवरील</span> <span style="font-family:Mangal;">झाडांची</span> <span style="font-family:Mangal;">मुळ्यांनी</span> <span style="font-family:Mangal;">या</span> <span style="font-family:Mangal;">ऐतिहासिक</span> <span style="font-family:Mangal;">ठेव्याला</span> <span style="font-family:Mangal;">इजा</span> <span style="font-family:Mangal;">होत</span> <span style="font-family:Mangal;">आहे</span>.<br /><br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhNYHFYVRsL-hHXYFYm2mcYzBiPIjuqo5VZMJU0hDAeUch1a4_XQhigybAb3UZI1zWtlkoqtyIhddwz6uNbpjYL2BIeP3c6nR_2G7q9WWj-K02sjpPGLqzPBVXyxFhflBoEaTqcT9su1w6h/s640/Padmadurg%252520Samraj%252520gad%2525201%252520074.jpg" width="400" height="560" /><br /><br /><span style="font-family:Mangal;">आतल्या</span> <span style="font-family:Mangal;">वस्तीत</span> <span style="font-family:Mangal;">सिद्धेश्वर</span> <span style="font-family:Mangal;">मंदिराची</span> <span style="font-family:Mangal;">चौकशी</span> <span style="font-family:Mangal;">करत</span> <span style="font-family:Mangal;">तिथे</span> <span style="font-family:Mangal;">गेलो</span>. <span style="font-family:Mangal;">या</span> <span style="font-family:Mangal;">मंदिरामध्ये</span> <span style="font-family:Mangal;">पोर्तुगीज</span> <span style="font-family:Mangal;">काष्ठशिल्पाचा</span> <span style="font-family:Mangal;">उत्तमपैकी</span> <span style="font-family:Mangal;">नमुना</span> <span style="font-family:Mangal;">असलेला</span> <span style="font-family:Mangal;">एक</span> <span style="font-family:Mangal;">वासा</span> <span style="font-family:Mangal;">दिसला</span>. <span style="font-family:Mangal;">त्यांवर</span> <span style="font-family:Mangal;">शिकारीचा</span> <span style="font-family:Mangal;">प्रसंग</span> <span style="font-family:Mangal;">कोरलेला</span> <span style="font-family:Mangal;">दिसतो</span>.<br /><br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKIPrsHfo5ruggFQ3xijtdIfSwbs4hVXZ6cDrePAYKfTcavCa0KqNycbFpHR2uYrOXV23LbR6DrTUgeJt-aSSLGNUFZ8-23FYmBZ6eRTm2GzoBELn-OQkPIehScnvaLt79CavqvUC3DcCT/s640/Padmadurg%252520Samraj%252520gad%2525201%252520076.jpg" width="560" height="400" /><br /><br /><span style="font-family:Mangal;">उन्हांत</span> <span style="font-family:Mangal;">भटकल्याने</span> <span style="font-family:Mangal;">लागलेली</span> <span style="font-family:Mangal;">तहान</span> <span style="font-family:Mangal;">मंदिरात</span> <span style="font-family:Mangal;">गार</span> <span style="font-family:Mangal;">पाण्याने</span> <span style="font-family:Mangal;">भागवली</span>. <span style="font-family:Mangal;">माहितगार</span> <span style="font-family:Mangal;">घेतला</span> <span style="font-family:Mangal;">तरी</span> <span style="font-family:Mangal;">किल्ला</span> <span style="font-family:Mangal;">पहायला</span> <span style="font-family:Mangal;">दोनेक</span> <span style="font-family:Mangal;">तास</span> <span style="font-family:Mangal;">तरी</span> <span style="font-family:Mangal;">हवेत</span>. <span style="font-family:Mangal;">तिथून</span> <span style="font-family:Mangal;">लगेच</span> <span style="font-family:Mangal;">निघाल्याने</span> <span style="font-family:Mangal;">वेळेत</span> <span style="font-family:Mangal;">घरी</span> <span style="font-family:Mangal;">पोहोचलो</span> <span style="font-family:Mangal;">हे</span> <span style="font-family:Mangal;">महत्त्वाचे</span>. <span style="font-family:Mangal;">नाहीतर</span> <span style="font-family:Mangal;">डोळे</span> <span style="font-family:Mangal;">वटारलेली</span> <span style="font-family:Mangal;">घरची</span> <span style="font-family:Mangal;">आघाडी</span> <span style="font-family:Mangal;">सांभाळणे</span> <span style="font-family:Mangal;">किल्ल्यांच्या</span> <span style="font-family:Mangal;">चढाईपेक्षा</span> <span style="font-family:Mangal;">कठीण</span> <span style="font-family:Mangal;">असते</span>. <span style="font-family:Mangal;">रेवदंडा</span> <span style="font-family:Mangal;">मनाजोगा</span> <span style="font-family:Mangal;">पाहून</span> <span style="font-family:Mangal;">झालेला</span> <span style="font-family:Mangal;">नाहीये</span>, <span style="font-family:Mangal;">त्याची</span> <span style="font-family:Mangal;">डिट्टेल</span> <span style="font-family:Mangal;">भटकंती</span> <span style="font-family:Mangal;">पुन्हा</span> <span style="font-family:Mangal;">केव्हातरी</span>...</p><p class="MsoNormal"><span style="font-family:Mangal;">याआधीचा</span> <span style="font-family:Mangal;">भाग</span> <a href="http://bornphd.blogspot.com/2011/06/blog-post_21.html"><span class="translclass"><span style=";font-family:Mangal;color:red;" >कांसा</span></span><span style="color:red;"> </span><span style=";font-family:Mangal;color:red;" >बेटावरचा</span><span style="color:red;"> </span><span style=";font-family:Mangal;color:red;" >पद्मदुर्ग</span><span style="color:red;">..</span></a></p><p class="MsoNormal"><br /></p><p class="MsoNormal"><br /></p>हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-44093585070666231822011-06-21T11:53:00.000-07:002011-06-21T12:17:46.376-07:00कांसा बेटावरचा पद्मदुर्ग..२- ३ वर्षांपूर्वी कुठल्यातरी ट्रेकवेळी विनयने खटकी पडल्यागत एक भन्नाट ऑफर दिली. मोजक्या मंडळींना घेऊन सहसा न होणारे सागरी किल्ले करायचे आहेत. खांदेरी-उंदेरी, पद्मदुर्ग उर्फ कांसा आणि सुवर्णदुर्ग. या सर्व किल्ल्यांवर जाण्यासाठी सगळ्यांत महत्त्वाची गोष्ट जमवावी लागणार होती ती म्हणजे स्थानिक नावाड्यांशी संपर्क नि परवानगी. हे काम विनयने इतर सोबत्यांच्या मदतीने उत्तमपैकी हाताळलं. इतर किल्ल्यांप्रमाणे हे किल्ले सहजपणे होणारे नव्हेत त्यामुळे कितीही महत्त्वाची कामे असली तरी ती बाजूला सारायला हवी होती. सगळ्यांच्या सोयीसाठी पद्मदुर्गाच्या तारखा ३-४ वेळा बदलल्या तरी शेवटी तारीख पक्की ठरली ती माझ्यासाठी अत्यंत गैरसोयीची निघाली, ....:अओ:, कारण ट्रेकच्या दुसर्या दिवशी चुलतभावाचं लग्न कोल्हापूरला होतं. मजबरोबर बायको नि मुलेही !!. टांगारुपणा करण्यासाठी यापेक्षा आणखी सोयीचं कारण कांय हवं होतं!! ...पण पद्मदुर्ग या चुंबकाने घट्ट धरून ठेवलं होतं.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjMR4yFfERkzN7RK8rgvpmBoG-rgm3WACg_RE3rzYCv3RSQQ57y1YCL-P7l2qM3RtaLxR9l9iuLCqjaJHXVX4l9nhRpOSDgxorz1LQfpZBfprnfwfdw6hQjr1AVzDgn6eqB7_fPWJ_BMG1O/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20061.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />वडील लगीनघाईमुळे कोल्हापुरातच होते, त्यांना फोन करुन सांगितलं की मी आदल्या दिवशीच्या कार्यक्रमाला हजर राहू शकणार नाही. त्यांनी कारण विचारण्याआधीच फोन कट झाला. बाबांपासून मला वाचवण्याची सगळी जबाबदारी बायकोवर आली. तिला आधीच शरण गेलो होतो. माझा नेहमीचा डोंगरसोबती चिन्मय त्यावेळी डोंबिवलीतच होता आणि तोही पद्मदुर्गला येणार होता. मी ट्रेकच्या आदल्या दिवशी सगळा कबिला घेऊन त्याच्याकडे गेलो. २ ट्रेकरांच्या बायका एकत्र आल्यावर अत्यंत धोकादायक वातावरण निर्माण होतं. प्रत्येक शब्द जपून वापरावा आणि निमूट ऐकावा लागतो. चिन्मयने माझं दुसर्या दिवशी ट्रेक आटोपल्यानंतर, कोल्हापुरसाठी रात्रीच्या खाजगी बसचं आरक्षण करून ठेवलं होतं, त्यामुळे लग्नालाही कोल्हापुरात पहाटे मी हजर असणार होतो. हुश्श्श!!!<br />रात्रीचं जेवण आटोपून दोघेही ठरल्या वेळी+ ठिकाणी गेलो. रात्रीचा प्रवास करून पहाटे राजपुरीला पोहोचलो. तिथे एक मोठं बालगणेशाचं मंदिर आहे. जवळच एक भैरोबाचंही देऊळ आहे, तिथेच थोड्या वेळासाठी पथार्या पसरल्या.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgULXryenxbO3PrbyqXIjl8iyHZo8ngSzXhb-SC3z1GnS1eMAeMKOUVjIA_iSg-dee_cowQGr5NbaXdXeGUEui0W6-J4dPijAjzLgQCzAZvn5-88N4YwzMIjRvdcv3LV96_wVjoMN3R7dZm/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20002.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />फटफटल्यावर आमच्या नावाड्याच्या, गोपाळच्या घरी गेलो. तिथे प्रत्येकाच्या पोतडीतून निघालेले च्यॅवम्याव हादडले.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEivbDG70Z6p0m-TorS2TyApig1Igy0pXdRcNm73-M9ZB43FsOMnMpXfwR3D8LtzWGt0psQhuj85UhnDxnnyrNl8PPWCyI_bT6oHHA7XAxeBevwR8O8f1Dlf0oOrUrsGzhwxsYIVEZ8X-pBj/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%20016.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />ज्यांच्यामुळे पद्मदुर्गाची सफर आम्हांला घडली ते हे २ प्रमुख म्होरके... विनय कुलकर्णी - राजन महाजन. राजनची आणि टोमू उर्फ संदिपची या लेखासाठी मला मोठी मदत झाली.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJS5XzUn9eBYz9S__rSHegiKvMwdapJ0wugNz-siO5aCt9rYhbDBTcK28xgoIRYITo3l1cqlDI_F2vvV5OD7CeIL0xkCUkBJ89D4F2y_qe-3OhoaeHuXJj8rMGYQxIxOithfRhowLSiq0y/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%20020.jpg" width="640" height="480" /><br /><br />बर्याच वेळाने घरातून चहा आला. उशीर होत होता तसतशी चुळबुळ वाढत होती. चहा घेऊन जेटीकडे निघालो. <img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKTtHi5aNQ907qcuB9GoXAbP68dDnsDcuENosD_uE_bpTOo6VMPaohBiHu2584qbt0w7DpQ6Eh0VR2ZkZp2Kf8xG-gjjTWQ-EFzGyQQoqAD9MqusKv-ZZl5wpPFds-j7YvsLRx6XkWgZ4y/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20003.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />वाटेत कॅमेर्याचीही चुळबुळ वाढली होती<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQch1ZHRVbXk6U8UOYYO3_92pCMb3aOq9Onf6iY6DSdUW_l9BafriqkBPWnNfo2WO9nwvvmdPmPXs0HJIFwz67XHJ7x7kVD0LhGfEo39B2czpXV1CwPLh6IGmFn-EjKKM2N9jbRFEb9hCv/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%20004.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />डावीकडे बलदंड जंजिरा डोकावत होता.<br /><img src="https://lh6.googleusercontent.com/_F0_bs-g0cKE/TduFsJYSgBI/AAAAAAAABZQ/bNiUBfOeC8U/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20005.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />राजपुरीच्या धक्क्यावर गोपाळची बोट उभी होतीच. जंजिर्याला जाणार्या पर्यटकांचीही लगबग सुरु होती.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjRUnjjgne0ELS3huDtV8ieTgnM78TZZ782lF9Kkd4fVysxWjp0T5Y_DjThYoNnx9DwXIi3c3K1VqtarQOlmRw7ITcRPPxwQblCOHPs1cnL5NfjfmQO2fkZ4idQnCXpER1s_nSZ555XGQhE/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20006.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />गोपाळची ३ मुलं आणि त्यांचे २ मित्रही मदतीसाठी सोबत येणार होते. धक्क्यावरून बोट निघेपर्यंत ८ वाजले होते. समोर बलदंड जंजिर्याचं प्रवेशद्वार, त्याचे बुरुज, तटातून डोकावणार्या तोफांची तोंडे कॅमेर्याला कामाला लावत होती.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEir62CmdZydEahiETfOWtfImM1sdR3jHh-cFrohRCEvu1JSAhuoSldkd4FpL7ALE6BeHs2b6Qf4izPWjk8dErFOkduDqo_dptkIajf6e5MYw_JIhwiONAUA4Fx5I42syeAuuHnsEpZSsJ2J/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20007.jpg" width="560" height="400" /><br /><br /><img src="https://lh5.googleusercontent.com/_F0_bs-g0cKE/TduF_IsNwCI/AAAAAAAABZc/GMO5Jvl8bII/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20010.jpg" width="560" height="400" /><br /><br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQewrmPV0XT1_qi3TnSMCdoixox8xGSkaV0534mpZ1DKG_uvIpR-lkJqZ7Ax82W12u9QxX_n-tzdxTTKHKV6DUlfyD4f6f3cep5a1drNlw-jJPWm1b7vRz8U5qDM5_ZxJ5a3IIWoTWCJT8/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20012.jpg" width="560" height="400" /><br /><br /><img src="https://lh3.googleusercontent.com/_F0_bs-g0cKE/TduIKl9NhLI/AAAAAAAABZ4/wh-akVZC1T0/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%20043.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />एका वेगळ्या कोनातून आज जंजिरा पहायला मिळत होता. सिद्दींचा हा अभेद्य नि बलाढ्य जलदुर्ग शेवटपर्यंत अजिंक्य राहिला. या दुर्गावर व सिद्दींच्या कारवायांवर लक्ष ठेवण्यासाठी इ.स. १६७५ मध्ये शिवाजी महाराजांनी मुरुड्च्या समोर खोल समुद्रात असलेल्या कांसा बेटावर पद्मदुर्गाचं बांधकाम करण्याची जबाबदारी दर्यासारंग व दौलतखानावर सोपवली. रसद पुरवण्याचे काम प्रभावळीचे सुभेदार जिवाजी विनायक यांच्यावर सोपवली होती. या सुभेदारांनी आपल्या कामांत कसूर केल्याचे महाराजांना समजताच संतप्त महाराजांनी १८ जानेवारी १६७५ रोजी लिहिलेले पत्र प्रसिद्ध आहे. त्यांत महाराज म्हणतात,<br />' पद्मदुर्ग वसवून राजपुरीच्या उरावरी दुसरी राजपुरी केली आहे, त्याची मदत व्हावी. पाणी फाटी आदि करून सामान पावावे, ते होत नाही. पद्मदुर्ग हबशी फौजा चौफेर जेर करत असतील आणि तुम्ही ऐवज न पाठवून आरमार खोळंबून पाडाल. एवढी हरामखोरी तुम्ही कराल. न कळे की हबशीयांनी काही देऊन आपले चाकर तुम्हांस केले असतील. त्याकरिता ऐसी बुद्धी केली असेल. तरी ऐशा चाकरांस ठाकेठिक केले पाहिजेत. ब्राह्मण म्हणून कोण मुलाहिजा करु पाहतो. या उपरि बोभाट आलिया उपरि तुमचा मुलाहिजा करणार नाही...ताकीद असे.'<br />सिद्दीशी संघर्ष करतच या दुर्गाची उभारणी झाली. पद्मदुर्गाशी संबंधित दुसरा महत्त्वाचा प्रसंग म्हणजे, ऑगस्ट १६७६ मध्ये मोरोपंतांनी पद्मदुर्गावर आरमारी चाकरी करणार्या सोनकोळ्यांना बोलावून त्यांचा सत्कार केला, त्यावेळी सोनकोळ्यांचा म्होरक्या लाय पाटील यांना 'जंजिरेयासी शिड्या तुम्ही लाऊन याव्या. आम्ही हजार धारकरी तयार केले आहेत' असे सांगितले. पंतांच्या सांगण्यानुसार लाय पाटलांनी आपली जबाबदारी पार पाडली. रात्र संपत आली तरी पंतांचे धारकरी आलेच नाहीत. शिड्या परत काढून घेऊन लाय पाटील पद्मदुर्गावर परत आले. नंतर ओशाळलेले पंत त्यांना म्हणाले,' आम्हापासून कोताई जाली. धारकरीयांनी माघार घेतली. आम्हापासोन अंतर पडले हे खरे..'. मोरोपंतांनी लाय पाटलांना रायगडावर नेले व सगळी हकिगत महाराजांच्या कानावर घातली. महाराज म्हणाले,' यांनी ऐसे कार्य केले असता तुम्ही कोताई केलीत्..कार्य राहून गेले..' या लाय पाटलांचा महाराजांनी पालखी देऊन सत्कार केला पण लाय पाटलांनी पालखी नम्रतापूर्वक नाकारली. महाराजांनी पेशव्यांना आज्ञा केली,' गलबत बांधोन त्या गलबताचे नांव पालकी ठेऊन लाय पाटील यांचे स्वाधीन करणे'. संभाजीराजांच्या काळातही पद्मदुर्ग मराठ्यांकडे होता. सिद्दीने तो नंतर जिंकून घेतला, तो शेवटपर्यंत त्याच्याकडेच राहिला.<br />इतिहासाची उजळणी करण्याच्या नादांत सुरुवातीस लांबवर दिसणारा पद्मदुर्ग आता हळूहळू जवळ येऊ लागला.<br /><img src="https://lh3.googleusercontent.com/_F0_bs-g0cKE/TduG2rXFLWI/AAAAAAAABZo/UDXYMztslMA/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20017.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />या दुर्गाजवळ बोट लावण्यासाठी धक्का किंवा एखादी बरीशी जागाही नसल्यामुळे गोपाळने बोट कौशल्याने ज्या ठिकाणी दोन खडकांमध्ये उभी केली तिथे लाटांमुळे तीचा एकदम भरात हलेडुले नाच सुरु होता. कसरत करतच गोपाळ आणि सहकार्यांच्या मदतीने सगळे कसेबसे त्या निसरड्या खडकांवर पायउतार झाले.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiC5JvjBaGsKEbd47ACWhTWZRutL7oYfp4NC6U7LZ3NpybuQGIYDTMrz-pAUd_9gITLrY53svo5cHFLM26Rg1lzbrTjXPx4BqpNif2KXm-f-cFMdFtcDC6gS1GDXgXpqXIST2_4XMphWP3A/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20023.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />जवळच पद्मदुर्गाचा पूर्वेचा दरवाजा आमच्या स्वागताला उभा होता.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjlmNqBc5Au52wqu3MaOgodeXd69KJu6T9V7KzvStU6CnlCvXOBt6RJM1mEIfuwDc2-amJxKmq8XrGJd5ZiX_qeYd0NRrf0XycEQl3N92XObtuj8EL2u3DpKabfnlkYwj9R1brJkmfEGJtG/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20025.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />ढोबळपणे पूर्वेच्या दरवाजापासून दुर्गाच्या बांधकामाचे ३ भाग पडतात. मुख्य किल्ला- पडकोट आणि भिंतीचे अवशेष. दुर्गाचं वैशिष्ट्य म्हणजे दरवाजाच्या बाहेरील भिंती आणि पुढेही काही ठिकाणी तटातले दगड समुद्राच्या पाण्याच्या शेकडो वर्षांच्या मार्याने झिजलेत पण त्या दगडांना जोडणारे चुन्याचे मिश्रण आजही तसेच टिकून आहे.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZHmBWsx6-Fdwn-3Izlqc71O8M3e5pi7Riwgi-xkWFCiO9F_u2EQWp3TcutE-RZiIknfDu8mOho_DMMZKSf00tN1nkh8akkjX_7kDmpjNDTLUNpUdwfnUA6mmCO4isnW2Fqi14slRoTjve/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20027.jpg" width="560" height="400" /><br /><br /><img src="https://lh6.googleusercontent.com/_F0_bs-g0cKE/TduJlWVBfTI/AAAAAAAABaQ/-qZodxr4Zhk/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20045.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />मुख्य किल्ल्याला वळसा मारून आम्ही प्रथम पडकोटाकडे मोर्चा वळवला. मुख्य किल्ला व पडकोट यांमध्ये एक छोटीशी पुळण आहे. इथे शंख शिंपल्यांच्या तुकड्यांचा खच पडलेला होता. पडकोटाचं मुख्य आकर्षण म्हणजे कमलदलाच्या आकाराचा बुरुज..!!<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh301A0_-OkLFjeC0bucRNd0YwhGEstK4Vw-XH22FEzx29i-ibA1-Z0dhcAl8KzgFBfJcSGtYrFI01NLRmUcZtcCRngDxMJ0gOSIZWV66GO3xffuHwkQimieC198zbcNzvZxrlzdUX02B8i/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20030.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />आपटेकाकांनी या किल्ल्यासंबंधीचा इतिहास व इतर माहिती सांगितली.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixooEt10OfN5elPleFZd10ZKbnSHBV8t1_pMMAw9Pqk4R8hEso2Lgtm19oXh5hsuoXcD8LvMvR7eVsYSvkqn9Xv3HxcE2j6IcNgPgMiFoc5zOxcb4A3_aqiorCMBZo3kQey05rfy_Whqw-/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20033.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />पाटी लिहावी ती पुणेकरांनी तर पाठीवर कांयबाय लिहावं ते म्हमईकरांनी...<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh7Kuq-vHajYJhwWhiKKrMuELUB8ItZQ4mbzKlSfdUsKJToSmo8n87LHh9X2pbpGf9cyWppH-AUTRAzU5nNbsgONulc3sxIH52EvTE89EWMbCN-OyNF9ejijkzlxFdiNYhc2Zq7JTBIw511/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20034.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />मी सुरुवातीला पद्मदुर्गाला चुंबक म्हणालो, त्याचा प्रत्यय इथे फिरतांनाही येत होता. थोडक्या वेळात कांय कांय पाहू असं झालं होतं!!<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgB1An_k0QiL4EUFzHNkznphKqurioTxb8sIUntwF12_CaaH9ompJjmIkT8EjXRDmHKR-QiwmvUN7Fi__6Hop5y-NqLh1Jz0O38Et0QVteWTP0QxkL1xJu9YTctMYz_HQLvQJv5RSB3YW-4/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20031.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />पडकोटातील तटांत शौचालयही आढळले.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiD1MDIoSoLLvy9yc0V8hC77B9AmyRyENAroB6S5D2W4hF8ltVRNzo19jXaEECtvwsvF7Q38tIiAqgrxvdt-s6Nqcu6UllX1rNAEwWZR047yJ1Doq3lr2l4SmCdsRHT5gUY1zlvc3-Uia9K/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20035.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />याशिवाय कबर, पाण्याचं कोरडं टाकं, कोठाराचे अवशेष दिसतात.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPN78Fd-N0a_igopxN9bfoKGwF_OgieuKTU3bcYutAxus0JWOEyEHJM6hbvShpdpEBaQSa0Ld9bBLXgHZ_sXswQ3Oqok5OWgNJBDzZDZL5aZV5U9I96zxo5coL4rduND16yY2wJ6r-28wu/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20044.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />इथून जंजिर्याकडे पहातांना अंगात एक वेगळीच खुन्नस चढत होती, कारण आजही पद्मदुर्ग हा पडीक अवस्थेत असला तरी आपल्या राजाचा किल्ला आहे ही भावना मनांत पक्की होती. आपल्या अपयशाचा इतिहास वाकुल्या दाखवित सांगणारा जंजिरा शासनदरबारी प्रमुख पर्यटनस्थळ... मान्य करतो की जंजिरा हा इतिहासाच्या दृष्टीने महत्त्वाचा दुर्ग आणि साहजिकच पर्यटकही मोठ्या प्रमाणात येणार..! ..पण म्हणून जंजिर्यापासून मैलभर अंतरावर असलेला, शिवरायांची आरमारी दूरदृष्टी नि लाय पाटलांची मर्दुमकी अभिमानानं मिरवणारा माझ्या राजाचा पद्मदुर्ग दुर्लक्षित...स्थानिकांच्या पार्ट्यांसाठी???? योग्य परवानगीने, स्थानिकांनी आणि शासनाने मनावर घेऊन पद्मदुर्गाची सफर आणि त्याचे महत्त्व लोकांपुढे आणायलाच हवं.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiLl17Px6gRkeRHEjrxHdmehJRYitc2L9V3dMK5BnOLHP-DaKegKBH9EsncDE5E08PpiAFQ-xO4niT-oDSEyc9RFY1sCay64jIleO3kqS_fLrmDXPlWXndcWZQSGFh_TQ_ASyK9ROFDs568/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%20094.jpg" width="640" height="359" /><br /><br />तटावरील चर्यांचा आकारही कमळाच्या पाकळ्यांचा आहे. या दुर्गाचं आढळलेलं आणखी एक वैशिष्ट्य म्हणजे दुर्गात विपूल असलेल्या तोफा. जवळपास पन्नासेकतरी तोफा आमच्या दृष्टीस पडल्या. बुजलेल्या अवस्थेतही आणखी काही असतीलही. त्याचप्रमाणे, दुर्गावर दिसलेल्या दारुच्या बाटल्या, पेपरडिशेस व बाकी कचरा या ठिकाणी स्थानिकांच्या पार्ट्या होत असणार हेच दर्शवत होता. पडकोटाच्या बाजूला खडकाळ भागानंतर भिंतीचं मोठं बांधकाम आहे. त्या भिंतीवर चढल्यावर तिथून पद्मदुर्गाचा एक वेगळा अँगल मिळेल म्हणून मी व किरण दोघांनीही वर चढून काही फोटो मिळवले.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgibxgfX0yShrYNFEhdCdI7Vhqn9jwb-h33cbJ9iRU8vDzIwvtr8mEs4u_0voXxX97imxXzxFdkTs574agCP6E_1u5mQFx0rke8hOrDHqciV0PkqY0dMxXv3nhDnai_guxuA_3De1N6jFvv/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20037.jpg" width="560" height="400" /><br /><br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjrV1XSX1lr6IrFjQUG-T4XrVB6vVMvgmitsMCRAa7qcE7C6RGSt6mIOpHVkta9pcITP9Ipah7nhKC5FJh5n3SrDNHI6-XIUs2kfKbe-o70YhWN7xb9xnIqQH1ZYSXojlDzcXNqzTSpJR7A/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20038.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />आता मुख्य किल्ला बघायचा राहिला होता. मुख्य किल्ल्यांत तटाला लागून रो हाऊसप्रमाणे एकाला एक लागून ८ पडीक खोल्यांचे अवशेष आहेत.<br /><img src="https://lh4.googleusercontent.com/_F0_bs-g0cKE/TduLHhFCJfI/AAAAAAAABa8/KCTDpQFG50M/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20047.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />अलिकडच्या काळांत कस्टमच्या लोकांसाठी बांधलेल्या सिमेंटच्या खोल्यांचेही अवशेष त्याचप्रमाणे त्यांच्या वापरासाठी बांधलेली पाण्याची टाकीही आहेत.<br /><img src="https://lh3.googleusercontent.com/_F0_bs-g0cKE/TduLRItn2HI/AAAAAAAABbE/H-w5RrOah-4/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20050.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />तटावर चढायला पायर्या बांधल्या आहेत.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZS6J9RZMnvZXZ-H426qh4d8Ju_SNWCwCGty8llOa02SG3LvV8ng-VF_HjxHSJf6rggBuqGyi6toRlYmksUijWleMRXgKI6olSe1YeNCACEt7rRJukVgxMxNvOBQ1gYnSdtacOWip6t2oz/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20048.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />तटामध्ये बांधलेल्या जुन्या खोल्यांचं बांधकामही पहाण्यासारखं आहे.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJ_lOLylxuJCKK3ZpF3-Iczw8iHUYe32uxYDQcnN7ttN49sF-cD0d-dDbYBWKaNEXM_tMVQK_6RhbkxQtdDmc_oTfunmAN3x1-2NAGJGCR8BA6-T3B1WCKDsOhzmeY2k9X1WAPwLXazLQH/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20051.jpg" width="560" height="400" /><br /><br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjxZinTcpTK642EpkqSkkitCMxg4234_RzwgJrfBv7TmqrfixVUeHW_RgGwcCd3_J_Cwe-QUZwNcPqHhbLJeTlyb2MPzAnWMwV4F9qsJkVUlIyxy0Su7rrIJx3YFHctsw2ZxD-a6Chc0EIJ/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%20144.jpg" width="480" height="640" /><br /><br />गोपाळने आता बोट आधीच्या जागेवर न आणता मधल्या पुळणीच्या ठिकाणी आणली.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgix8woGucqQZyIGjiIEG1Deqg4FUC1YutSn2F7tLb1csKMju3jBI2V7hq9qtGgXdtGBSoEKJD8yt3NRhELTu2SzyR6D658AYKPcgdWGHdifG3Eb-wAAiZBI-d5EW6h4UsSyDB2rcN2K_xN/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20060.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />जाता जाता कमळाकार बुरुजाचा फोटो घ्यायला एक भारी जागा दिसली. पळत जाऊन बुरुजाचा फोटो घेतला.<br /><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi8NVItczlf7a2rK2fEd8bOKAGCMIjSg9tqn4KnJFM7TegAEK40XIdZFOT1le0SiLfRFggSnZcwbPDvoyAUfrfjvVo58SGvroBfXLcfjUZN4zXoMPsgtJLGYeVDcYoCKoL1meCDPjcRUvTq/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20059.jpg" width="640" height="480" /><br /><br />समुद्रातल्या या राजांच्या पद्मशिल्पाला नमस्कार करून निघालो तोवर १० वाजले होते. येतांना विनयने आणखी एक बोनस दिला. जंजिर्याच्या मागच्या बाजूला प्रदक्षिणा घालून नेण्याची विनंती गोपाळला केल्यावर त्यानेही बोट तिकडे वळवली. गोपाळमुळे जंजिर्याचा दर्या दरवाजा आम्हांला दर्यातून पाहायला मिळाला.<br /><img src="https://lh6.googleusercontent.com/_F0_bs-g0cKE/TduNM5sbb6I/AAAAAAAABbg/WhoytT3s7qQ/s640/Padmadurg%20Samraj%20gad%201%20062.jpg" width="560" height="400" /><br /><br />राजपुरी कोळीवाड्यावर परत आल्यावर बोट धक्क्याला लावतांना लाटांमुळे नुसती लवलवत होती. गोपाळबरोबर असलेल्या मुलांना हा आटापिटा थोडा कठीणच जात होता. तो ओरडला-'.. नुसतेच पगार घेतात येड **.... काम नको करायला रांडेच्यांना...!!' गंमत म्हणजे त्यांत त्याचीही ३ मुले होती. गोपाळ नि राजपुरीचा निरोप घेऊन आम्ही ११ वाजता निघालो. आता लक्ष्य सामराजगड...!! (क्रमशः...)हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-76408411873280927082011-02-17T10:30:00.000-08:002011-02-24T10:31:07.542-08:00रथसप्तमी मुक्काम परुळे...!एका घरगुती समारंभासाठी गोव्यात जायचं ठरत असतांनाच बाबांनी हळूच एक पुष्टी जोडली- '..त्या समारंभाच्या दुसर्या दिवशी रथसप्तमी आहे. दरवर्षी परुळ्याला जायचं म्हणतोस, यंदा जमेल बघ..!' येस्स्स्स! ठरलं!! की, या वर्षी परुळ्याच्या श्रीदेव आदिनारायणाच्या रथसप्तमी उत्सवाला जाणे'च' आहे. पंचमी-षष्ठी-सप्तमी असा ३ दिवस दणक्यात चालणारा, भरपूर मनोरंजनाचे स्थानिक कार्यक्रम स्पर्धा- किर्तन- दशावतारी नाटक वगैरेंची रेलचेल असणारा हा उत्सव आता हळूहळू मोठं स्वरुप घेऊ लागला आहे. पूर्वी उत्सवादिवशी स्थानिक आणि काही मुंबईतून अशी शेकड्यांत जमणार्या मंडळींची संख्या आता उत्सवागणिक हजारोने होत आहे.<br />गोव्यातला कार्यक्रम आटोपून आम्ही त्याच रात्री मुक्कामी परुळ्याला आलो. कुडाळपासून साधारण १५ किमी. अंतरावर हे गांव आहे. बाबांचं बालपण याच गांवात आणि याच मंदिराजवळ गेलेलं.. आणि माझा जन्म इथला त्यामुळे माझं नाळकंही इथंच पुरलेलं!<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg4EEhCx_-iS-9jUM4KjMiME603tEgJqrxnvVXHHHa4hRh3oB3IG4RPMrubNyJjQBMpC3rcJVugZqaS7VlSHikgqC0e7fM3nmhiDtK2CB_M8FYyvFmRLgB0Fji_vzkwiU15GvvOgxl_2M9v/s640/IMG_2013.JPG"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer; width: 480px; height: 320px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg4EEhCx_-iS-9jUM4KjMiME603tEgJqrxnvVXHHHa4hRh3oB3IG4RPMrubNyJjQBMpC3rcJVugZqaS7VlSHikgqC0e7fM3nmhiDtK2CB_M8FYyvFmRLgB0Fji_vzkwiU15GvvOgxl_2M9v/s640/IMG_2013.JPG" alt="" border="0" /></a><br />गांवाचं लोकेशनही एकदम भन्नाट...मर्हाटीचा झेंडा ऑस्करपर्यंत नेणार्या 'श्वास' चित्रपटाचं चित्रिकरण याच गांवातलं! या चित्रपटाची सुरुवातीची नांवं येतात तेव्हा दर्शनी सुरु असलेलं गोफनृत्य या आदिनारायणाच्या मंदिरासमोरच चित्रित झालेलं. ...आणि तारकर्ली-भोगवे-निवतीसारखे सागरकिनारे एकदम जवळ..<br />.. गौड ब्राह्मणांपैकी धनंजय गोत्राच्या काही घराण्यांचं उपास्य दैवत असलेलं श्रीदेव आदिनारायण सूर्यमंदिर अंदाजे सातशे वर्षांपूर्वी बांधलं गेल्याचा तर्क आहे. याला निश्चित पुरावा नाही. <a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKPeMsYQXTMkJssgyiS3z-YIxjVLR73FB9DCRkCOUmSHcieNXttQe_CCv61B7CxHi-WXxBlWPkzTdX6h9TGte9LUHnueAYwbGbfk_gJIsVd6WTm6bxsx_1Ck5yPUULyq2iBriGwp_QilVm/s512/IMG_2007.JPG"><img style="margin: 0pt 10px 10px 0pt; float: left; cursor: pointer; width: 240px; height: 320px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKPeMsYQXTMkJssgyiS3z-YIxjVLR73FB9DCRkCOUmSHcieNXttQe_CCv61B7CxHi-WXxBlWPkzTdX6h9TGte9LUHnueAYwbGbfk_gJIsVd6WTm6bxsx_1Ck5yPUULyq2iBriGwp_QilVm/s512/IMG_2007.JPG" alt="" border="0" /></a>सध्या जी मूर्ती आहे तीदेखील साधारणपणे अडीचशे वर्षे जुनी असावी. मंदिराबाहेर असलेल्या पिंपळपारावर पूर्वी पूजेत असलेल्या पण भग्न झाल्यामुळे विसर्जित केलेल्या २ मूर्ती व त्यांचे अवशेष ठेवलेले आहेत. सध्याच्या मूर्तीपेक्षाही या जुन्या मूर्तींवर असलेलं कोरीव काम खिळवून ठेवतं.<br />या मंदिराचं बांधकामही दणकट आहे. सभामंडपातील लांब व मोठ्या परीघाचे असलेले लाकडी वासे, बाहेरील मोठठठे खांब आणि एकदम हवेशीर असलेली आटोपशीर बाहेरची ओवरी इथून हलू देत नाही. लहानपणी या मंदिरात जाम खेळणं-कुदणं झालेलं असल्याने सारखं रेंगाळायला होत होतं. मंदिराच्या मागील बाजूंस उमा- महेश्वर मंदिर आहे.<br />उत्सवाच्या तिन्ही दिवशी मूर्तीची वेगवेगळ्या आसनांमध्ये बांधलेली अत्यंत देखणी पुष्पपूजा बघण्यासारखी असते. पण खरा सोहळा असतो तो सप्तमीदिवशी. पहाटे साडेचारला उठून- आवरून सोवळ्याने अभिषेकाला बसल्यावर द्विभूज असलेली संपूर्ण मूर्ती मनसोक्त न्याहाळता आली. मुकूट-कर्णभूषणे- गळ्यात हार- बाहूभूषणे- कंबरेला मेखला, दोन्ही हातांत कमलपुष्पे, पायाजवळ दोन्ही बाजूंना उ<span>षा</span>- प्रत्युषा आणि त्याखाली सात अश्व असलेली पट्टी ... याशिवाय कोरीव गुडघे लक्ष वेधून घेत होते.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjAaCX7EfEEVjeLOMVy0y1_O0EQaQG7w84rwwtn5bqHwKaNq-ChSQRDiLTh6EAv9C2mf0kEnfETGri3dZPvAezogvV-1KQMaA6Hc9OSrhJ1TIrJLIlBPshNUHHudsS66o44DgdHoEyfznGf/s512/IMG_2036.JPG"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: left; cursor: pointer; width: 240px; height: 336px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjAaCX7EfEEVjeLOMVy0y1_O0EQaQG7w84rwwtn5bqHwKaNq-ChSQRDiLTh6EAv9C2mf0kEnfETGri3dZPvAezogvV-1KQMaA6Hc9OSrhJ1TIrJLIlBPshNUHHudsS66o44DgdHoEyfznGf/s512/IMG_2036.JPG" alt="" border="0" /></a><br /><br /><br />सकाळपासून<span>च</span> द<span>र्शनाला</span> येणार्या मंडळींची रिघ लागू लागली. येणार्या प्रत्येकाच्या जेवणाची सोय देवस्थानाने केलेली होती. श्री. चंदुकाका मणेरीकर आणि त्यांच्या सहकार्यांनी बनवलेलंसुग्रास जेवण जेवणारा पुढील वर्षी यासाठी तरी नक्कीच येणार हे जेवतं तोंडच सांगत होतं! संध्याकाळी मंदिरासमोरील जागेत सगळ्या स्त्रियांचा हळदीकुंकवाचा कार्यक्रम... रात्री मंगलाष्टकांच्या गजरात देवाची पालखी निघते तो कार्यक्रम..पालखीनंतर आरती.. श्री.मणेरीकरबुवांचं किर्तन आदी भरगच्च कार्यक्रमांनी दिवस भरलेला होता.<br /><br /><br /><br /><br /><br /><br />पालखीवेळी घराकडे आलो तोवर दशावतारी नाटक कलाकारांनी आख्खं अंगण काबीज केलेलं! सर्व कलाकारांचं वदन स्विकारण्यास श्रीदेव गजाननही अधिष्ठीत झालेले होते.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiigBXhn8_vuQxGfTSWi9d9jWOU2pazhkagXUokkV7v-rjL7-b9EIwYt2AlIvRWn4MgK-6QEL0NFwnZIdcyj8N34lXGxTxjWNN4YAMW1vXfbgni75ZfpeogbFevYSZNaw13AY-KN78uzAf4/s640/IMG_2042.JPG"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer; width: 480px; height: 320px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiigBXhn8_vuQxGfTSWi9d9jWOU2pazhkagXUokkV7v-rjL7-b9EIwYt2AlIvRWn4MgK-6QEL0NFwnZIdcyj8N34lXGxTxjWNN4YAMW1vXfbgni75ZfpeogbFevYSZNaw13AY-KN78uzAf4/s640/IMG_2042.JPG" alt="" border="0" /></a><br />दशावतारी कलावंत स्वतःचा मेकप स्वतःच करतात आणि तो करतांना त्यांच्या एकेक क्लृप्त्याही भारी बघण्यासारख्या असतात. अर्ध्या- पाऊण तासापूर्वीचा टकल्या- काळा इसम गोरीपान देखणी दुर्गादेवी म्हणून प्रवेशासाठी तयार होतो. शंकराचंही तसंच.... प्रत्येकाच्या स्वतःच्या स्वतंत्र पेटीतून कांय कांय निघत होतं? मेकपचा बेस असलेलं क्रीम, पावडरी, भडकपणा येण्यासाठी रंग, हार व इतर दागिन्यांपासून अगदी साड्या, शेले, मोत्यांच्या माळा ....आगागागा...!!! यांच्यावर एक स्वतंत्र लेखमालिका होऊ शकेल!<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://lh6.googleusercontent.com/_F0_bs-g0cKE/TVov9U3ClQI/AAAAAAAABHo/hhhmuRmIyZc/s640/IMG_2044.JPG"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer; width: 480px; height: 320px;" src="https://lh6.googleusercontent.com/_F0_bs-g0cKE/TVov9U3ClQI/AAAAAAAABHo/hhhmuRmIyZc/s640/IMG_2044.JPG" alt="" border="0" /></a><br />आणखी नवलाची गोष्ट म्हणजे हळू आवाजात कुजबुजत असलेला नि सामान्य पट्टीत बोलणारा कलाकार - प्रवेशानंतर ऐssssssय ही आरोळी ज्या वरच्या पट्टीत ठोकतो आणि त्याच पट्टीत न अडखळता संवाद म्हणतो तो फरक अनुभवण्यासारखा... रात्री २ वा. दशावतारी नाटक सुरु झालं तेव्हाही दिवसभराच्या दगदगीमुळे कमी असली तरी हौशी नि रसिकमंडळी हजर होतीच. साडेपाचला नाटक 'आवरलं'.... (छ्या: ! धयकाल्याचो नाटाक रात्री १० वाजेक आख्यान सुरु करतंत ते थेट पहाटे कोंबो आरवेपर्यात ....त्यामुळे आवरलं म्हटलं.) आता मीही आवरतो.<br /><br />फुड्ल्या रथसप्तमीयेक जमलां तर जरा मंदिराथंय दिस काढा वायंच!! नायतर हल्ली कर्लीचो पूल झाल्यामुळे बर्मुडा घालूनशान कारने देवबागेक/ मालवनाक जानारे -'पिउन पडो नि दंडवत घडो' अशा या बेतान येतंत नि जाता जाता कांय पुन्य गांवतां कांय बघतंत....!<br /><br />ता.क.: परुळ्याच्या गौरीशंकर मंदिरातही महाशिवरात्रीला मोठा उत्सव असतो. हा लेख वाचून पुढच्या रथसप्तमीपर्यंत कुणाला धीर धरवत नसेल तर हे निमित्त पुरवतो.हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-19422997754190252422011-01-19T08:52:00.000-08:002012-06-28T21:38:43.927-07:00किल्ल्यांवरची हागणदारी...!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
तिनेक दिवसांची जोडून सुट्टी आली की हौशा- नवशा- गवशा तथाकथित ट्रेकर्स लोकांची धिंगाणा घालायला काही हॉटट्ट डेस्टिनेशन्स ठरलेली आहेत. नाणेघाटाची गुहा, हरिश्चंद्रगड आणि रतनगड! ...त्याच्यात पावसाळ्याचे दिवस असतील तर ही सगळी झुंबड डॉट कॉम राजमाचीला लॉग इन असते! त्यांचा गोंगाट, प्लास्टीक कचरा आणि एकूणच वर्तणुकीचा पारंपारिक त्रास सगळ्यांना नेहमीच होतो आणि हे प्रमाण वाढतंच रहाणार आहे. आणखी एक त्रासाचा प्रकार गेल्या पावसाळ्याअखेरीस आम्ही रतनगडला अनुभवला तो म्हणजे या गडावर मुक्कामी असलेल्यांच्या प्रातर्विधीचा! नाणेघाट म्हणा किंवा हरिश्चंद्रगड, राजमाचीला मोठ्या पठारवजा जागा तरी आहेत पण रतनगडावर मुक्कामाच्या गुहांच्या जवळपास सपाटी नसल्याने (..आणि मुळातच रतनगडावर सपाटीचा भाग अतिशय कमी आहे) आणि जोडून कसल्यातरी आलेल्या सुट्ट्यांमुळे मुक्कामी असलेल्यांची संख्या मोठी असल्याने प्रातर्विधीच्या कार्यक्रमाला काहीच शिस्त नव्हती. रतनगडावर दरवाजा ओलांडून वर आलं की उजवीकडे वरील बाजूस राणीचा हुडा नांवाने ओळखला जाणारा गोल बुरूज आहे. तिथून थोडं डावीकडे वर पाण्याची टाकी आहेत. रतनगडावर मुक्कामी असणार्यांना पिण्यासाठी या टाक्यांचं पाणी सर्वात जवळ..! या टाक्यांजवळ कोंबड्यांच्या पिसांचा पसारा आणि इतर मद्य-मांसाहारी घाण टाकलेली होती. ( ..हा त्रास माहुलीलादेखील होतो) इथून मागील बाजूस जाणार्या पायवाटेवरच हागणदारीला सुरुवात झाली होती. आमच्याबरोबर दोघे- तिघे रतनगडाचे पहिलटकर होते, त्यांनी ही घाण पाहून तिथूनच कलटी मारायच्या गोष्टी सुरु केल्यावर मात्र त्यांना चुचकारत कसं तरी पुढे नेलं. पुढील गडदर्शनाने गेलेला मूड परत आला हा भाग वेगळा पण हा अनुभव वाईट्ट होता.<br />
<img height="216" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjwgUraCf5k8661UaE6slnX7jwX91-dTiqFEjvTCbhIYHj9RZzPY1ED-uW-tZzDK4foQbmUKCNqawfuV7HnHRHxjH9mM5iQK72FWgQWr2mMizYWgE9T5Y0sm6QrYsMzGmvSDMwCRv8d9DWb/s288/IMG_0849.JPG" width="288" /><br />
<a href="http://lh5.ggpht.com/_F0_bs-g0cKE/TTp5TZU5WZI/AAAAAAAABFc/AZJIUOEyEeE/s640/IMG_0822.JPG" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"></a><br />
गडावरील जाण्यायेण्याच्या वाटा, स्मारके इ. जागा टाळून मंडळींनी आपले विधी उरकायला हवेत . ..पण हल्ली होतं कांय की सुट्टीच्या दिवशी अनेक गट किल्ल्यावर मुक्कामी असतात, त्यांत वर वर्णिलेली जनताच भरपूर असते. सकाळी पॉटघाईच्या वेळी जागा शोधायला वेळही नसतो अशा वेळी मुक्कामी असलेल्या प्रत्येक गटाच्या नेत्याने आदल्या रात्री आपल्या गटाला प्रातर्विधीच्या जागेबाबत सूचना देणं अपेक्षित म्हणण्यापेक्षा अनिवार्य असतं. <a href="" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"><img alt="" border="0" src="" style="cursor: hand; cursor: pointer; float: right; height: 116px; margin: 0 0 10px 10px; width: 120px;" /></a> ते होत नाही आणि मग किल्ला दर्शनाच्या वेळी हा सगळा त्रास सोसण्याची वेळ बाकी जनतेवर येते. आता बायोडिग्रेडेबल वगैरे असलं म्हणून कांय कुठेही टाकायचं की काय? काही सूचनांचा अवलंब केला तर खूप त्रास कमी होईल. त्या म्हणजे - आदल्या दिवशीच नेत्याने सर्व सहभागींना योग्य जागा दाखवून ठेवावी. मुली/ महिलांना वेगळी जागा ठरवून ठेवावी. महत्त्वाची सूचना म्हणजे दगडाने छोटा खड्डा करावा आणि विधी आटोपल्यावर वर माती टाकावी याचे कारण एखादा कँप असेल आणि प्रातर्विधीची जागा जरी लांब असली तरी कँपवर माशांचा त्रास होतो तो होत नाही, हा अनुभव आहे! किमान एवढया सूचना अवलंबल्या तरी आपले व इतरांचे गडदर्शन सुखकर होईल.<br />
खरं तर हा खरडायचा विषय नव्हे पण भोग भोगल्यावर तितकाच महत्त्वाचा वाटला म्हणून खरडलं.</div>हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-91546140107155334692011-01-06T10:23:00.000-08:002011-01-19T08:52:07.032-08:00सुवर्णदुर्गाच्या मुलुखांत...भाग २आपटेकाकांनी रात्रीच एक मोठं आमिष दाखवून ठेवलं होतं '..सकाळी या मंडळींचं आवरून व्हायच्या आत आपण मुरुडचं दुर्गादेवी मंदिर बघून येऊया'.. आदल्या दिवशीच्या धावपळीचा शीण अंगात असूनही सकाळी लवकर जाग आली. आणखी काही जण तयार झाले. सेनापती विनयच्या कानांत कुजबुजून आम्ही मुरुडकडे पायीच निघालो. <br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKfNikkPycGE-HbYrcmfuWkeV36R3CISJ8KVmpeVNo474jpDufZpBu1kKxkRaqcJJaRx-hh7eh3Al22TWdpM_HoblbBicDyJomy2zysSyCB-XrdcXVN4KbAaugiu33w44wBXxUnO_8uvcM/s640/SD%20(128).JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 480px; height: 320px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKfNikkPycGE-HbYrcmfuWkeV36R3CISJ8KVmpeVNo474jpDufZpBu1kKxkRaqcJJaRx-hh7eh3Al22TWdpM_HoblbBicDyJomy2zysSyCB-XrdcXVN4KbAaugiu33w44wBXxUnO_8uvcM/s640/SD%20(128).JPG" border="0" alt="" /></a><br />मुरुड गांवात शिरल्याबरोबर समोरच दुर्गादेवीचं भव्य मंदिर दिसतं. पेशवेकालीन भव्य असलेल्या या मंदिरासमोर दगडी दिपमाळ आहे. <br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj76fCrrYj08DDH8aoyPjoCf-AU-FDGcfmtUlbmis1F4qKeWQBU-cA_JWk8FVJDkaAdvLNV1VjCmLWz7Ul7Lj9PbZdLQL98GXWw2tbPquhPg4339IoI6Y0bYeMx4mfQuHc0jP47FxAAuwiv/s640/SD%20(127).JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 480px; height: 320px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj76fCrrYj08DDH8aoyPjoCf-AU-FDGcfmtUlbmis1F4qKeWQBU-cA_JWk8FVJDkaAdvLNV1VjCmLWz7Ul7Lj9PbZdLQL98GXWw2tbPquhPg4339IoI6Y0bYeMx4mfQuHc0jP47FxAAuwiv/s640/SD%20(127).JPG" border="0" alt="" /></a><br />आत शिरल्यावर डावीकडे एक मोठी पितळी घंटा दिसते तिच्यावर पोर्तुगिज शब्द कोरलेले आहेत. आतमधील लाकडी खांब व वाशांवरील कोरीव काम खूप देखणं आहे. सध्या ऑइलपेंटने रंगवलेलं असलं तरी त्याचं सौंदर्य अजिबात कमी झालेलं नाहीये. पैकी हत्तींची झुंज, भल्या थोरल्या नागाचं शिल्प बघणेबल आहे. <br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://lh3.ggpht.com/_F0_bs-g0cKE/TTNDsSJ-iKI/AAAAAAAABEo/mTxmgr6i7Ps/s512/SD%20%28133%29.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 160px; height: 240px;" src="http://lh3.ggpht.com/_F0_bs-g0cKE/TTNDsSJ-iKI/AAAAAAAABEo/mTxmgr6i7Ps/s512/SD%20%28133%29.JPG" border="0" alt="" /></a><br />गाभार्यातील श्रीदुर्गादेवीची मूर्ती खूप सुंदर आहे. <br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKU0N5Y0nZ0XHiN-vqNmI5eoDcYzrf5T4R6FZSt2Nbs-zq_HgF6aZhqRWzLfyuZ_T6z1yDSREvL436sGW2DyvC6v22apGdBebohv_Uno63dKqt52tTjYzjZ83f30tFs5yPo0_RgnJ7Asf7/s512/SD%20(115).JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 160px; height: 240px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKU0N5Y0nZ0XHiN-vqNmI5eoDcYzrf5T4R6FZSt2Nbs-zq_HgF6aZhqRWzLfyuZ_T6z1yDSREvL436sGW2DyvC6v22apGdBebohv_Uno63dKqt52tTjYzjZ83f30tFs5yPo0_RgnJ7Asf7/s512/SD%20(115).JPG" border="0" alt="" /></a><br />मंदिरासमोर एक झिजलेला गधेगाळाचा दगड आहे. मंदिराच्या आवारातही आणखी छोटी मंदिरे आहेत. या दुर्गादेवी मंदिराच्या चौकातच महर्षी धोंडो केशव कर्वे यांचा अर्धपुतळा बसवलेला आहे.<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj8Fw6xv0yPgMoXNzc_1HqVilLg346a_MaS_bCdLsoR3jk2Bbjv_ih8PrQ-1HQFtgCIIROObAdUcM8MZzWte4wlZmAZEeGFGs-ktcSYwzjj7u3iJt-Z0Vfhg_Z5AjfU7lQ_JagwCvcE7Lwh/s512/SD%20(122).JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 160px; height: 240px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj8Fw6xv0yPgMoXNzc_1HqVilLg346a_MaS_bCdLsoR3jk2Bbjv_ih8PrQ-1HQFtgCIIROObAdUcM8MZzWte4wlZmAZEeGFGs-ktcSYwzjj7u3iJt-Z0Vfhg_Z5AjfU7lQ_JagwCvcE7Lwh/s512/SD%20(122).JPG" border="0" alt="" /></a><br />मुरुडच्या शाळेनं तीन भारतरत्ने निर्माण केली आहेत. पां. वा. काणे, महर्षी धोंडो केशव कर्वे आणि बाबासाहेब आंबेडकर हे तिघेही या मुरुडच्या शाळेचे विद्यार्थी. मुरुड हे कर्वेंचं गांव. चौकाजवळच महर्षी धोंडो केशव कर्वेंच्या वस्तू जतन करुन ठेवलेलं संग्रहालय आहे. महर्षी कर्वेंच्या पुनर्विवाहाचा योग ज्या वझे कुटुंबियांनी जुळवून आणला, त्या वझेंच्या आजच्या पिढीने स्व्तःच्या खाजगी जागेत हे स्मारक उभं केलेलं आहे. महर्षी कर्वेंच्या दैनंदिन वापरातल्या वस्तू, जगातील नामवंत मंडळींसोबत असलेली त्यांचे दुर्मिळ फोटो, त्यांच्या हस्ताक्षरातील कविता, त्यांच्या कार्याची ओळख व चरित्रपर माहिती येथे बघायला मिळते. येथे प्रवेश विनामुल्य आहे. या संग्रहालयाच्या मागील बाजूस वझेंचं सागरीका रिसॉर्ट आहे. (फोन नं. ०२३५८-२३४७३७) अगदी समुद्रकिनारी, नारळ-पोफळीच्या बागेत त्यांनी निवास व भोजनाची सोय केलेली आहे. आमच्यातील दोन आरंभशूर सदस्य मंदिर बघत असतांनाच आलेली बस बघून पळाली होती. आम्ही हे सगळं बघून सरळ रीक्षा करून पुन्हा जोशांच्या हॉटेलपाशी येऊन कळपांत सामिल झालो आणि सकाळची पोटपूजा करून घेतली.<br />आता टार्गेट मंडणगड. ..पण विनयच्या डोक्यात वाटेत लागणार्या पालगडाचा किडा (..की पालीची शेपूट!) वळवळत होता. पालगड गांवात गाडी घातली. स्थानिकांकडून गडाच्या वाटेबद्दल सामान्य ज्ञानाचा तास झाल्यावर लक्षात आलं की आत्त्ता हे होणे नाही. पालगड हे साने गुरुजींचं जन्मगांव. गांवात त्यांचं स्मारकही आहे. हम्म्म्म! पुन्हा कधीतरी!! आता मंडणगड... मंडणगड गावांत शिरतांना ड्रायव्हर केबिनमध्ये बसलेला मी, आपटेकाका आणि ड्रायव्हरने एक धमाल गोष्ट बघितली... <a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://t1.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcS94-Dokv_W2m29s5ogTOUi1Ttu0WvZqm6vibOHPTHHHTYBQVM7yw"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 219px; height: 230px;" src="http://t1.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcS94-Dokv_W2m29s5ogTOUi1Ttu0WvZqm6vibOHPTHHHTYBQVM7yw" border="0" alt="" /></a>एक बैल पुढचे दोन पाय वर करुन कशावर तरी चढला होता. लांबून काही अंदाज येईना की ह्याचं नेमकं कांय चाललंय! गाडी थोडी जवळ आल्यावर ड्रायव्हरने हॉर्न दिला...आणि पॅशन प्लस बाइकवर चढलेला बैल तिच्यासकट रस्त्यालगतच्या उतारावर धडपडला. कोण कशाने पॅशनेट होईल काssss ही सांगता यायचं नाही ..असो. आता जेवणाची काहीतरी व्यवस्था सांगूनच किल्ला बघायला जायचं असा बेत ठरला होता. एकाने गांवाच्या अलिकडे एक घैसास म्हणून खानावळ आहे म्हणून सांगितले होते, तिथे गेलो तर आम्ही त्यांची वडीलोपार्जित जमिन मागत असल्याप्रमाणे अटी घालायला सुरुवात केली. शेवटी वैतागून निघालो आणि मुख्य चौकाच्या थोडं अलिकडे उजव्या हाताला बेसमेंटला एक छान हॉटेल गावलं..तो पहिल्याच्या बरोबर उलट! सगळ्या गोष्टींना 'हो' देत आमच्या सॅक्स ठेवायला वेगळी जागाही दिली. त्याला ऑर्डर दिली आणि आम्ही मंडणचढाईकरीता कूच केले. मंडणगडावर जायला वरपर्यंत कच्चा गाडीरस्ता झालेला आहे. त्याच रस्त्याने पाउण ते एक तासात वर पोहोचायला होतं. शेवटच्या टप्प्यांत थोडया पायर्या आहेत. वर आल्यावर उजव्या बाजूला काही जोती, थडगी सोडली तर फारसे अवशेष नाहीत. मागे फिरून डावीकडच्या बाजुला निघालं की बांधकामाचे अवशेष, तटबंदीचे अवशेष दिसतात. एक मोठा तलाव व त्याच्या वरच्या बाजूला गणेशमंदिर आहे. <br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiZcPofUxLHB1Q420xOJkJm6JGxAAONHIAZeIt83sxfMaaZ8Jmo4mo1RUNKPmcx6oQ1mLCPQl4yXWbAlDF_S39eejE1wGU8RzLbcmgJ5uj8nmE_FYPh0qW7kGdDqf8smtOBzVfoJoRCkQTD/s640/SD%20(157).JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 480px; height: 320px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiZcPofUxLHB1Q420xOJkJm6JGxAAONHIAZeIt83sxfMaaZ8Jmo4mo1RUNKPmcx6oQ1mLCPQl4yXWbAlDF_S39eejE1wGU8RzLbcmgJ5uj8nmE_FYPh0qW7kGdDqf8smtOBzVfoJoRCkQTD/s640/SD%20(157).JPG" border="0" alt="" /></a><br />तलावाकडून दक्षिण टोकाकडे जातांना उजवीकडे एक देवकोष्ठासारखी कमान दिसते, ती कसली याचा मात्र उलगडा झाला नाही. <br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://lh4.ggpht.com/_F0_bs-g0cKE/TTNDt_IJRTI/AAAAAAAABE0/i9sYt8uwIPQ/s512/SD%20%28147%29.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 160px; height: 240px;" src="http://lh4.ggpht.com/_F0_bs-g0cKE/TTNDt_IJRTI/AAAAAAAABE0/i9sYt8uwIPQ/s512/SD%20%28147%29.JPG" border="0" alt="" /></a><br />पुढे गेल्यावर एक टाकं आहे, तोफा आहेत. शिलाहार राजा भोजाने १२व्या शतकांत या किल्ल्याची उभारणी केली. १६व्या शतकांत अदिलशाहीकडे हा किल्ला होता. खोगिरासारख्या आकाराच्या गडफेरीला दिडेक तास पुरतो. उतरतांना पोटांत कावळ्यांचा डीजे चालू झाला होता, त्यांत त्रास म्हणजे त्या उन्हांत उतरतांना जेवणाचा माहित असलेला फर्मास मेन्यू डोळ्यासमोर नाचत होता. एकदाचे त्या हॉटेलात जाउन कोसळलो. तृप्त होऊन परतीच्या प्रवासात बसल्याबरोबर पुर्णब्रह्म अन्न डोळ्यांत उतरले. सुवर्णदुर्गाच्या सुवर्णमुलुखाची आलेली सुवर्णनशा घरी आल्यावरही तशीच होती... ! अजूनही अधूनमधून तरंगवतेय!!हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-79873983924952949832010-12-04T10:38:00.001-08:002011-01-06T23:18:37.967-08:00सुवर्णदुर्गाच्या मुलुखांत...भाग १संयोजन- चक्रम हायकर्स, मुलुंड.<br /><br />दि. २८.११.२००९<br />रात्री १ वा. मुलुंडहून निघालो. सकाळी ६ वा दापोली. पावणेसातला सालदुरे (मुरुड) इथे पोहोचलो. आसुदच्या जोशींनी अनिष निवासमधील (प्रोप्रा प्रताप भोसले. फोन २३४६१५-२३४८९७) डॉरमेटरीमध्ये व्यवस्था करुन ठेवली होती. या जोशींचं आसुदमध्ये समाधान नांवाचं हॉटेल आहे. (फोन- (०२३५८) २३४५२६, २३४५६१). झटपट फ्रेश होवून, चहा घेउन मुरुड बीचवर गेलो. हंगाम असल्याने भरपूर सीगल्स होते. उजवीकडे लांबवर समुद्रात शिरलेला कनकदुर्गाचा भूपट्टा दिसत होता.<br />हॉटेल समाधानमध्ये नाश्त्याला चविष्ट मिसळ, बटाटावडा, पोहे व परत चहा इ. उरकून पुढे केशवराज थांब्याव्रर- दाबकेवाडीत उतरलो. इथून पोफळीच्या आगारातून व गर्द झाडीच्या आसूद बागेतून केशवराज मंदिराकडे जाणारी वाट अत्यंत सुंदर आहे. वाटेत २ ठिकाणी गुलाबी फुलांचा गालीचा अंथरलेला होता.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgnCM90a13HYphf7HhFeUfq8udDXshJbf2Zr1bk_tM3yqIkDKH8CzuZKGv4M3WEgyL55U92SPpClJiZBLQWCQzC0p7-ZKxDkg3XT7GfvkpIIz34lYg7EVc8oSmSGPe6P2CkXkvuI5QlRgeE/s1600/SD+%252816%2529.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 300px; height: 225px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgnCM90a13HYphf7HhFeUfq8udDXshJbf2Zr1bk_tM3yqIkDKH8CzuZKGv4M3WEgyL55U92SPpClJiZBLQWCQzC0p7-ZKxDkg3XT7GfvkpIIz34lYg7EVc8oSmSGPe6P2CkXkvuI5QlRgeE/s200/SD+%252816%2529.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5547580193356480978" /></a><br />वाटेत एक ओढा ओलांडावा लागतो. पूर्वी यांवर एक लाकडी सांकव होता. आता बळकट पूल बांधला आहे. हा संपूर्ण परिसर श्री. ना. पेंडशांच्या 'गारंबीचा बापू' कादंबरीतला परिसर आहे. त्या कादंबरीवर निघालेल्या चित्रपटाचं शुटींगही इथलंच.केशवराज मंदिराच्या थोडं अलिकडे डाव्या बाजूला उघड्यावर एक शिवलिंग दिसतं. रम्य झाडीतल्या केशवराजासमोर बारमाही धो धो पाणी वहाणारं गोमुख आहे. गोमुखांतून येणारं पाणी वरच्या डोंगरातून ज्या दगडी पाटपन्हळीतून आणलं आहे, ती व्यवस्थाही बघण्यासारखी आहे.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiqtLLhP19Vnhq-IrwsurpF04KLgbtMFcGBhwUA_YF-EKSK47-WZfLDUvPC-ne0Ybm_Qxldu0rSlFvBlnsRII-eZR8MSy5BST0i8yF9VGq-2L5t2LHdqbfapnQkmCl-9eRwvpTlGz_s-4vZ/s1600/SD+%25288%2529.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 240px; height: 320px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiqtLLhP19Vnhq-IrwsurpF04KLgbtMFcGBhwUA_YF-EKSK47-WZfLDUvPC-ne0Ybm_Qxldu0rSlFvBlnsRII-eZR8MSy5BST0i8yF9VGq-2L5t2LHdqbfapnQkmCl-9eRwvpTlGz_s-4vZ/s320/SD+%25288%2529.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5559338679803378002" /></a><br />एका झाडाच्या बुंध्यातून हा प्रवाह १२ महिने सुरू असतो. त्या ठिकाणच्या 'अॅनोडेंड्रॉन' जातीच्या वेलीचे वळकट्यांचे आकारही बघण्यासारखे. केशवराज मुर्तीचा आयुधक्रम पद्म, शंख, चक्र, गदा असा आहे. बाजूलाच एक गणपतीचं स्थान आहे. दाबकेवाडीतही एक गणपती मंदिर आहे.<br />इथून पुढे हर्णै गांवात गेलो. सकाळी दिसलेल्या कनकदुर्गाच्या भुपट्ट्याच्या पायथ्यातूनच जेट्टीकडे जाणारा रस्ता आहे. जातांना उजवीकडे दणकट तटबंदी असणारा गोवा किल्ला दिसतो. नंतर दाट वस्ती असलेला फतेगड व शेवटी lighthouse असलेला कनकदुर्ग! नावाडी आधीच ठरवलेला असल्याने जास्त वेळ गेला नाही. नुकत्याच येऊन गेलेल्या फयान वादळाची तारीख ११.११.२००९ एका खडकावर लिहीलेली होती. एका नांवेत ११- १२ जण याप्रमाणे आमच्या ३ नांवा सुवर्णदुर्गाकडे निघाल्या.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpzQMg2wQcShgEMoIQZ7jv95qq3YPFRR9EO1OfM9dy3W56owN5bqMPMsY3LjKngO7j9qbsKC_81TnwbaVsbYGW-oPeYQKdWZG2mhciPqHwfG8pcy3WIunhNS7ieziRL2mw3WrK5i1gxFGP/s1600/SD+%252863%2529.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 300px; height: 225px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpzQMg2wQcShgEMoIQZ7jv95qq3YPFRR9EO1OfM9dy3W56owN5bqMPMsY3LjKngO7j9qbsKC_81TnwbaVsbYGW-oPeYQKdWZG2mhciPqHwfG8pcy3WIunhNS7ieziRL2mw3WrK5i1gxFGP/s200/SD+%252863%2529.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5547583206011954146" /></a><br />२०- २५ मि.त पिवळ्याधमक रेतीच्या पुळणीवर नांव लागली.<br />२ एकर जागा व्यापलेला सुवर्णदुर्ग १६६० च्या सुमारास शिवाजीमहाराजांनी जिंकला व त्याची फेरबांधणी केली. खडक फोडून तयार केलेली तटबंदी हे 'सुवर्णदुर्गा'चं वैशिष्टय़..छ्त्रपती संभाजी महाराजांच्या कारकिर्दीत सुवर्णदुर्गावर सिद्दींचे आक्रमण झाले असता मुख्य किल्लेदाराची फितुरी कान्होजींनी उघडकीस आणली व त्याचा शिरच्छेद करून लढ्याची सुत्रे हातांत घेउन हल्लाही परतवून लावला. यामुळे नंतर 'सरखेल' या पदवीबरोबरच मराठी आरमार प्रमुख म्हणून त्यांची नेमणूक झाली. १६९६ च्या सुमारास हा दुर्ग आंग्र्यांचे केंद्र होते.<br /><br />एक थोडी विषय सोडून अवांतर माहिती म्हणजे 'सुवर्णदुर्ग' पुन्हा चर्चेत आला तो ब्रिटीश राजवटीत.. त्याबद्दल <a href="http://www.loksatta.com/index.php?option=com_content&view=article&id=111081:2010-10-28-14-59-36&catid=217:2009-08-20-12-40-36&Itemid=215"><span style="font-weight:bold;">इथे</span></a> वाचा..<br /><br />हेही वाचा..<br /><a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Sir_William_James,_1st_Baronet"><span style="font-style:italic;">सर विल्यम जेम्स</span></a><br /><a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Severndroog_Castle"><span style="font-style:italic;">सेवेनद्रुग कॅसल</span></a><br /><br />१८०२ साली यशवंतराव होळकरांच्या हल्ल्यामुळे २ रा बाजीराव पुणे सोडून काही काळासाठी सुवर्णदुर्गावर आश्रयाला होता. नोव्हें. १८१८ साली इंग्रजांनी पेशव्यांकडून हा किल्ला ताब्यात घेतला.<br />या दुर्गाची चहूंकडील शाबूत दणकट तटबंदी लक्षवेधी. गोमुखी बांधणीच्या दरवाजाकडे जातांना बाहेरील बाजूंस आणखी काही तटबंदीसारखं बांधकाम दिसतं! तिथेच डावीकडे दोन तोफा पडलेल्या आहेत. उंच बुरुजांमधुन शिरल्यावर मुख्य प्रवेशद्वारापुर्वी उजव्या हातांस मारुती व द्वाराच्या पायरीवर कासव कोरलेले आहे. आंत दोन्ही बाजूंस देवड्या आहेत. पैकी डाव्या देवडीत आणखी एक खोली व बाहेरुन तटावर जायला सोपान आहे. वर चढल्यावर उजवीकडे तटावर ध्वजस्तंभ आहे. डावीकडील वाट सरळ पलिकडील तटातल्या चोरदरवाज्याकडे जाते. चोरदरवाज्याचं बांधकाम पहाण्यासारखं आहे. ओहोटीवेळी दुर्गाला प्रदक्षिणाही घालता येते. पुढे हिरव्या शेवाळाने रंगलेली पाण्याची प्रचंड टाकी.. ध्वजस्तंभाच्या खालच्या बाजुला विहीर व बांधकामाचे काही अवशेष दिसतात. तटावरून फिरतांना फांदीवर एक घरटे व निळसर अंडी दिसली. सुवर्णदुर्गाचा आकार फुलपाखराप्रमाणे आहे. प्रचंड माजलेल्या गवतामुळे सर्व अवशेष नीट बघता आले नाहीत. होडीतून हर्णैकडे परततांना डॉल्फिनने दर्शन दिले. मुरूडच्या किनार्यावरून डॉल्फिन बघायला होडीवाले खोल समुद्रात पर्यटकांना घेउन जातात. इथे इतक्या सहज डॉल्फिन दिसणं हा आमच्यासाठी बोनसच होता.जेटीवर आल्यावर पाणी भरून लगेच जेवायला बसायचा बेत होता, पण इथे आणखी एक अडचण समजली म्हणजे पिण्याचे पाणी आधीच भरून आणायला हवं. सुवर्णदुर्गावरही सहजी पाणी नाही. शेवटी भुकेल्या व तहानेल्या अवस्थेतच आधी कनकदुर्ग बघायचं ठरवलं! सुरूवातीच्या दोन बुरूजांमधून थेट वर काँक्रीटच्या पाखाडीने दीपगृहाकडे निघालो.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0Gp8mAKG1idrpPN_TE13TmbsfzOOCUv1sC8HULV0W1zd_V9Mm40nRS0cO1_AiJb5QdmJ7vHt4ikXuptVdcdAY4mlME6aWwRKCIRKLZBgVR1upRPMyJDN5y0vLEjTlf-aujk8P1uB6O_U5/s1600/SD+%252862%2529.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 300px; height: 225px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0Gp8mAKG1idrpPN_TE13TmbsfzOOCUv1sC8HULV0W1zd_V9Mm40nRS0cO1_AiJb5QdmJ7vHt4ikXuptVdcdAY4mlME6aWwRKCIRKLZBgVR1upRPMyJDN5y0vLEjTlf-aujk8P1uB6O_U5/s200/SD+%252862%2529.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5547585111985669634" /></a><br />उजवीकडे खाली पाण्याची खोदीव टाकी आहेत. हे दिपगॄह १०० वर्षांपुर्वीचं व कोकण किनार्यावरील सगळ्यात जुनं आहे. वर सोलर सिस्टीम असल्याने वर जाता येत नाही. फतेगडावर दाटीने कोळी वस्ती असल्याने तो नीट बघता येत नाही आणि किल्ल्याच्या खुणाही नाहीशा झाल्या आहेत. आणखी थोडं पुढे आल्यावर गोवा दुर्गाचं प्रवेशद्वार दिसलं, तिथे वॉचमनकडे नोंदणी करुन आत शिरलो. या ठिकाणी तटबंदी पडलेली आहे.उजव्या बाजुस असलेले मुख्य प्रवेशद्वार चिणून बंद केलं आहे. या दरवाजावर बाहेर समुद्राच्या बाजूने तळांत गंडभेरुंड व त्याने पकडलेल्या ४ हत्तींचं शिल्प आहे. सध्या इथे सगळी घाण आहे आणि या दुर्मिळ शिल्पावर पांढरा रंग फासला आहे. बाजूला तटांत मारुती आहे. किल्ल्याची तटबंदी बर्या अवस्थेत आहे. सुवर्णदुर्गाचं इथून सुरेख दर्शन होतं. जास्त वेळ न घालवता आमच्या गाडीनं आंजर्ल्याकडे मोर्चा वळवला. आंजर्ल्याचा कड्यावरचा गणपती प्रसिद्ध आहे. येथील गणेशमूर्ती साडेतीन- चार फूट उंचीची आहे. मंदिराची स्थापना इ.स. १४३० च्या सुमाराची असावी. पूर्वी लाकडी बांधकाम होतं. सध्याचं मंदिर १७८० मध्ये बांधलं गेलं आहे. चारही बाजूने संरक्षक भिंत असून समोरील भागांत दगडांत मोठं तळं खोदलेले आहे. आम्हांला सुवर्णदुर्गामागील सूर्यास्त अनुभवायचा होता पण इथूनही सुर्यास्त सुरेख टिपता आला.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhXPwVximUn8XADLPL4n5xuLrguU2wco8Wv8dI_EwjCfPz6ObOld-2srQmEGFq3rEBx0ECs7RX_iCmoSyRYZQCDj1VYxqnDtn-6acXc3QqjCMPdpSBkGwp2u5wbe7hilO05EWNCxAA3O_r9/s1600/SD+%2528105%2529.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 320px; height: 240px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhXPwVximUn8XADLPL4n5xuLrguU2wco8Wv8dI_EwjCfPz6ObOld-2srQmEGFq3rEBx0ECs7RX_iCmoSyRYZQCDj1VYxqnDtn-6acXc3QqjCMPdpSBkGwp2u5wbe7hilO05EWNCxAA3O_r9/s320/SD+%2528105%2529.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5547587145043463122" /></a><br />आजच्या दिवसभराच्या सुंदर भटकंतीवर कळस चढवला तो समाधान हॉटेलातील उत्तमपैकी जेवणाने... वालाची उसळ आणि सोलकढी...! रात्री झक्कास झोप लागली!<br />(क्रमशः...)हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-42632907320364936822010-10-12T10:28:00.001-07:002010-10-18T03:35:37.807-07:00भंभागिरी - १५ ऑगस्ट २०१० भाग २भामेरकडे वळतांनाच 'बलसाणे २५किमी' ची पाटी बघितल्यावरच डोक्यात ट्युब पेटली होती की, प्राचिन मंदिराचा ठेवा असलेलं धुळे जिल्ह्यांतलं ते हेच गांव, पण आत्तापर्यंत कुठेही वाचनात हे नव्हतं की भामेरपासून बलसाणे इतक्या जवळ आहे. पोटपूजा आटोपून बलसाण्याकडे जाण्याबाबत सगळ्यांचं एकमत झालं होतं. साक्री- नंदुरबार मार्गावर बलसाण्याचा फाटा लागतो. फाट्यापासून ३-४ किमी. आत गांव आहे. मंदिराची चौकशी केल्यावर सगळे जैन मंदिराची माहिती सांगत होते, त्यांवरून जैन मंदिराचे या गांवात बर्यापैकी प्रस्थ असल्याचे जाणवत होते. मात्र आम्ही शंकराच्या मंदिराची माहिती विचारल्यावर 'पुराना मंदिर....'म्हणून ओळखलं जाणारं मंदिर जरा उपेक्षितच असल्याचं लक्षात आलं.गांवातील मुख्य जैन मंदिराजवळून पुढे गेल्यावर गांवाबाहेर एका कुंपण घातलेल्या शेतात हा मंदिरसमुह आहे. गेट उघडंच होतं, त्यांतून आंत शिरून शेताच्या बांधावरुन या समुहापाशी आलो. <br />मुख्य मंदिराच्या डावीकडील २ मंदिरे अत्यंत भग्नावस्थेत आहेत. हा जर पंचायतन समूह असेल तर उजवीकडील २ मंदिरांचा मागमूसही दिसत नाही. आवारातील १ ल्या मंदिराचं छप्पर व गाभारा साफ ढासळलेला आहे. मात्र शाबूत असलेल्या खांबांवरील व तुळईवरील कोरीव काम गतवैभवाची साक्ष देतात.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijFeJfIKU4DHImlepsZbQjiFjfHqEI2UWVCsTGQghEkA2jRT6VuBVwAP1LSpgBZrdcWQd0T5umVBc9smqlKtxyuVehxmBZIfV7EEhIPor9WkbAT8YhiTUMImmMacxQ6kq-aWwkb25-vi6q/s1600/IMG_1409.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 320px; height: 240px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijFeJfIKU4DHImlepsZbQjiFjfHqEI2UWVCsTGQghEkA2jRT6VuBVwAP1LSpgBZrdcWQd0T5umVBc9smqlKtxyuVehxmBZIfV7EEhIPor9WkbAT8YhiTUMImmMacxQ6kq-aWwkb25-vi6q/s320/IMG_1409.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5527472725352873346" /></a><br />हे बहुधा पंचायतनातील गणपतीचं मंदिर असावं, कारण मंदिराबाहेरच पोटावरील भाग गायब असलेली गणरायाची भग्न मूर्ती पहायला मिळते, पण अशाही स्थितीतील मूर्तीच्या डाव्या हाताची बोटे, पाय व उंदीर यांच्या घडणीतली सुबकता लक्षात येते.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsfCeRzhfLSaFkGa1ZT8eRyns04p0LJht3wmJI5b-bK5lyehiUnirbVIYLUBBwqsV6wkf7e3MHyfUu3qHnmzDoQVL_ztk-0l3FwAQtjjmJXGuPyZ4slu_CzPWR26Yrn3nY-c-M6F6OXSxQ/s1600/IMG_1426.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 320px; height: 240px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsfCeRzhfLSaFkGa1ZT8eRyns04p0LJht3wmJI5b-bK5lyehiUnirbVIYLUBBwqsV6wkf7e3MHyfUu3qHnmzDoQVL_ztk-0l3FwAQtjjmJXGuPyZ4slu_CzPWR26Yrn3nY-c-M6F6OXSxQ/s320/IMG_1426.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5528533371813600514" /></a><br />२ रं मंदिरही छप्पर उडालेल्या स्थितीत आहे. गाभार्यामध्ये देवीची छातीपासून खालचा भाग नाहीशा अवस्थेतील मूर्ती आहे, पण प्रभावळीच्या रचनेवरुन मूळ स्वरुपातील रेखीव मूर्तीची कल्पना येऊ शकते.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjl6oConSQfuoOugSqd0eg5VFkmQ4cmvlWiE81gJ10YHtpL9skMphjOsbunt74AhwXKX2q77YWzNu3g7oPk-Cxgyac1oIOEKAXSm8rKlgkCIctyvIdadHhFHZfkvafQfm1HVVtRe1jwYdKO/s1600/IMG_1420.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 240px; height: 320px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjl6oConSQfuoOugSqd0eg5VFkmQ4cmvlWiE81gJ10YHtpL9skMphjOsbunt74AhwXKX2q77YWzNu3g7oPk-Cxgyac1oIOEKAXSm8rKlgkCIctyvIdadHhFHZfkvafQfm1HVVtRe1jwYdKO/s320/IMG_1420.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5528534234812580994" /></a><br />गाभार्यातील वरच्या कोपर्यांत किर्तीमुखं कोरलेली आहेत.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDGqXGXh6-KTlY51RCIiPGeJRfKqkiuad_2c8KME8eepXQ5wuSLmTlQz8wBc6rcUPJyzRZbs54kORTowATYRU0j7LYS8hZY3m0ER60kaawWEzQuMlKw5rid9pX1XiOnC6G440UP6IwiEmh/s1600/IMG_1421.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 320px; height: 240px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDGqXGXh6-KTlY51RCIiPGeJRfKqkiuad_2c8KME8eepXQ5wuSLmTlQz8wBc6rcUPJyzRZbs54kORTowATYRU0j7LYS8hZY3m0ER60kaawWEzQuMlKw5rid9pX1XiOnC6G440UP6IwiEmh/s320/IMG_1421.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5528534694412482818" /></a><br />संपूर्ण मंदिराचं छप्पर नाहीशा स्थितीत असलं तरी कोरीव खांब, तुळया व एकूण प्रमाणबद्धतेची कल्पना येते.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgGZnLjNpYrLtarG5G151OskgulrW9UAhAqmHiXDIpFBRAQVlP0XVHtbx6SyomZYQcXHe1lxj7jsA8iHia7gZI4DjRdCN9GeRrtMVO1QYQ5JyzuqxuEEVJkYOk8vhO6g6PtA9z3UPdWOA0J/s1600/IMG_1423.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 320px; height: 240px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgGZnLjNpYrLtarG5G151OskgulrW9UAhAqmHiXDIpFBRAQVlP0XVHtbx6SyomZYQcXHe1lxj7jsA8iHia7gZI4DjRdCN9GeRrtMVO1QYQ5JyzuqxuEEVJkYOk8vhO6g6PtA9z3UPdWOA0J/s320/IMG_1423.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5528535297178949394" /></a><br />बाकी २ मंदिरांपेक्षा मुख्य मंदिर बर्यापैकी अवस्थेत आहे. भूमीज शैलीचं शिखर असलेलं हे मंदिर ११ व्या शतकांतलं असावं. भूमीज शिखर स्थापत्त्यशैलीमध्ये, शिखर सुरु होते तिथल्या कोनाड्यापासून ते कळसाच्या भागापर्यंत मध्यभागी चटईसारख्या नक्षीची पट्टी असते व पट्ट्यांमधील जागेत छोट्या शिखरप्रतिकृतींचे थर असतात.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiOAglS3qtVul4U_852CBaXHebjQGl1cPXLYrAHhfAEVkEfYzpmlArbiHReksI-GaUw3a6Mrx2YOUOA-S8EUrPYXShKkz8BHw6l6GOamUJTTwNlIvrX-BACNwQcQCkU0A5NsttIooD9Usvv/s1600/IMG_1414.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 240px; height: 320px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiOAglS3qtVul4U_852CBaXHebjQGl1cPXLYrAHhfAEVkEfYzpmlArbiHReksI-GaUw3a6Mrx2YOUOA-S8EUrPYXShKkz8BHw6l6GOamUJTTwNlIvrX-BACNwQcQCkU0A5NsttIooD9Usvv/s320/IMG_1414.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5528536381773946818" /></a><br />मंदिराच्या बाह्यांगावर सूरसुंदरींची शिल्पे आहेत. ही शिल्पे झिजलेल्या अवस्थेत असली तरी खिळवून ठेवतात. <br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdZRz1CdJp9F500aXe_AnY2_Pzt7MKrizqPizb3xC2R6W_nT-fEOF6bela44Gcb8KfdYOHVvh0uYJdIjDWdKVNj5NyFiPB4MjuTRjeUp87jvyviSC_waUrxWOBSNclQsIL1AiejTmiYf6C/s1600/IMG_1413.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 320px; height: 240px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdZRz1CdJp9F500aXe_AnY2_Pzt7MKrizqPizb3xC2R6W_nT-fEOF6bela44Gcb8KfdYOHVvh0uYJdIjDWdKVNj5NyFiPB4MjuTRjeUp87jvyviSC_waUrxWOBSNclQsIL1AiejTmiYf6C/s320/IMG_1413.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5528539113902238354" /></a><br />हा समूह पाहून गेटमधून बाहेर पडल्यावर जवळच एका चौथर्यापाशी विष्णू, गणपती यांची भग्न शिल्पे ओळीने मांडून ठेवलेली दिसली. या गांवात आणखीही मंदिर/ शिल्पं असणार, पण मूळ कार्यक्रमांत अचानकपणे हा शिल्पपसारा शिरल्यामुळे आमच्याकडे वेळ कमी होता व प्रवासाचा पल्ला लांबचा होता, त्यामुळे पुन्हा कधीतरी शांतपणे हे बघायला यायचं ठरवून परतीचा प्रवास धरला. रात्री ९ वा. नासिकला परतलो.हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-75904686218161862042010-08-19T08:28:00.000-07:002010-09-02T11:05:22.334-07:00भंभागिरी - १५ ऑगस्ट २०१० भाग १'सकाळी सहाऐवजी साडेसहाला हुतात्मा स्मारकाबाहेर जमायचे आहे' राहुलचा रात्री मेसेज मिळाल्यावर सुट्टीची साखरझोप अजून अर्ध्या तासाने वाढली. पहाटे खुडबुडत सॅक भरून अशोकस्तंभावर गाडी लावली. दिवाळी, गुढीपाडवा, दसरा, २६ जाने. यादिवशींच्या पहाटवेळांत खूप वेगळं चैतन्य असतं, त्यापैकीच एक १५ ऑगस्टचीही असते. एरवी दिसतात ते पोटार्थी (म्हणजे पोटासाठी कामाला लागलेले आणि पोट कमी करण्यासाठी नाईलाजाने चालणारे/ धावणारे). लहान मुलांची झेंडावंदनासाठी कडक कपड्यांत शाळेत जाण्याची लगबग सुरू होती. आमचंही, नाशिकच्या वैनतेय गिर्यारोहण-गिरीभ्रमण संस्था आणि यंदाच्या गिरीमित्र संमेलनावेळी स्थापन झालेल्या दुर्गभरारी संस्थेतर्फे झेंडावंदन ठरलं होतं ते आडबाजुला असलेल्या धुळे जिल्ह्यातल्या भामेर दुर्गावर. ७ वा. ७ भिडू घेऊन आमची टवेरा एकदाची निघाली. वाटेत वडाळीभोईला जैन हॉटेलात मिसळ, भजी, पेढे आणि चहाचं पेट्रोल भरून निघालो तोवर साडेआठ वाजत आले होते.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpx5FYGm4PJYVNOzomdd8nb8-Fxf8bHQmdgL7EpzVabxMmX_8qK915AOOHZIYI4jJxc6pCfqcDJDuDWWdbL6vO8s1dwKwpdS6Fl-B75afaWH8dhnbQvmQojGIjulIckkO4_J5W0UCe9WkG/s1600/IMG_1312.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:left;cursor:pointer; cursor:hand;width: 240px; height: 160px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpx5FYGm4PJYVNOzomdd8nb8-Fxf8bHQmdgL7EpzVabxMmX_8qK915AOOHZIYI4jJxc6pCfqcDJDuDWWdbL6vO8s1dwKwpdS6Fl-B75afaWH8dhnbQvmQojGIjulIckkO4_J5W0UCe9WkG/s320/IMG_1312.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5508630612260087746" /></a><br />आता कुठेही टीपी न करता थेट साक्रीला पोहोचणे होते. वाटेत चौल्हेर, डोलबारी रांग, पुढे मांगी- तुंगीची सेलबारी रांग, उजवीकडे पिसोळ- डेरमाळ दुर्गांची रांग डोंगरटोके उंचावत साद घालत होती.साक्री- नंदुरबार रस्त्यावर भामेर किल्ल्याकडे जायचा फाटा लागतो. नाशिक ते भामेर गांव १८० किमी. अंतर आहे. गांवात शिरल्याबरोबर प्रवेशद्वाराचं गतवैभव दाखवणार्या कमानीने लक्ष वेधून घेतलं. या कमानीच्या बाजूलाच बारव आहे. बाजूलाच भल्या थोरल्या डोणी आहेत आणि अजूनही वापरात आहेत. <br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi66wZ18ySjXmBTo4x-5OIQn1I9FXbpaI1w_wHjaN7zC-RvwSy951PdGeDq0IvIMAv1pPHUWItsD82tQB4-iy7mTLhncLVYXNpfVLpXVV7eP3YwtrBsAc56ppVeBOdPLCYONXzkQIPT-zup/s1600/IMG_1399.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:left;cursor:pointer; cursor:hand;width: 240px; height: 160px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi66wZ18ySjXmBTo4x-5OIQn1I9FXbpaI1w_wHjaN7zC-RvwSy951PdGeDq0IvIMAv1pPHUWItsD82tQB4-iy7mTLhncLVYXNpfVLpXVV7eP3YwtrBsAc56ppVeBOdPLCYONXzkQIPT-zup/s320/IMG_1399.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5508632779220798386" /></a><br />भग्न प्रवेशद्वारामागील नक्षी कोरलेले ८-९ फूट उंच खांब देखणे आहेत. पैकी एका खांबाचं फिनिशिंग एक्दम ग्रॅनाईटप्रमाणे गुळगुळीत आहे. जवळच एका जुन्या मशिदीचेही पडके अवशेष दिसतात. <br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1ovThjXoYfFx4F9BN04_s1LGUFb9oyPjvAzANzluFBE-R7arsWBcT1Y9FhhPonRbz81AnFuKPmG8o1QtUavSZQ5VD_t2HmKBJZZMbXlGRp8IJHxTv_Fae7nWaauCNQHRnfaTaaCkdHe23/s1600/IMG_1400.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 240px; height: 160px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1ovThjXoYfFx4F9BN04_s1LGUFb9oyPjvAzANzluFBE-R7arsWBcT1Y9FhhPonRbz81AnFuKPmG8o1QtUavSZQ5VD_t2HmKBJZZMbXlGRp8IJHxTv_Fae7nWaauCNQHRnfaTaaCkdHe23/s320/IMG_1400.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5508633695280482034" /></a><br />एका मुलाने गाडी किल्ल्याच्या पायथ्याकडे असलेल्या शिवमंदिरापर्यंत जाईल असं सांगितल्यामुळे गांवातले अवशेष नंतर बघायचं ठरवून गाडी अरूंद बोळांतून शेवटपर्यंत दामटवली. साडेअकरा वाजत आले होते. दोघेजण बरोबर घेतले आणि चढाईला निघालो. भामेर दुर्गाच्या डोंगराचे ३ भाग आहेत. गांवात घुसलेल्या डोंगरसोंडेवर पांढरा रंग दिलेली पिराची घुमटी आहे. या पीराला पांढर्या कापडाचे बैल वाहिलेले दिसतात. मधल्या टेकडीच्या पोटाच्या घेराशी खोदलेल्या गुहा-टाकींचा पट्टा आवळलेला आहे. तिसरा सगळ्यांत उंच असलेला तो बालेकिल्ल्याचा डोंगर आहे. पायथ्याशी असलेला खंदकाचा बुजत आलेला खड्डा ओलांडून १५ मिनिटांत पिराची टेकडी व मधल्या डोंगराच्या खिंडीत पोहोचलो. येथील प्रवेशद्वार ढासळलेलं असलं तरी दुतर्फा उभे असलेले उंच दगडी खांब व बुरुज गतवैभवाची साक्ष देतात. डावीकडे वळून पायर्या चढून वर आल्यावर शिलालेख कोरलेल्या भग्न कमानीचा आडवा झालेला तुकडा दिसला. इथून उजवीकडे जाणारी वाट गुहा कोरलेल्या टेकडीकडे जाते. या टेकडीच्या पोटांत रांगेने ही पाण्याची गुहा टाकी मोठ्या संख्येने खोदलेली आहेत. अरूंद पायवाटेने जात ती सगळी टाकी बघता येतात. <br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjcEhdAanZEk0V-uxgDdHuApz5eiGmYlwILByZKBongJYUe4F_wIU2ZW8dP7lSmyF5ufbz5iuj7yl3jaRDTCNzI8JACpwwLjErSD59MD9kquNvMGfXwLHDt1dsKOiZu8zCFI3Nc3Q7NseEz/s1600/IMG_1332.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 240px; height: 160px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjcEhdAanZEk0V-uxgDdHuApz5eiGmYlwILByZKBongJYUe4F_wIU2ZW8dP7lSmyF5ufbz5iuj7yl3jaRDTCNzI8JACpwwLjErSD59MD9kquNvMGfXwLHDt1dsKOiZu8zCFI3Nc3Q7NseEz/s320/IMG_1332.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5508634649918338226" /></a><br />टेकडीला प्रदक्षिणा घालत सगळी टाकी बघून वर आलो आणि बालेकिल्ल्याच्या दिशेने निघालो. इतक्या प्रचंड संख्येने गुहाटाकी दुसर्या कुठल्याही किल्ल्यावर नसतील. बालेकिल्ल्याकडे जातांना मध्येच कातळ कापून खाच पाडल्याने हा भाग थोडा विलग झाला आहे. या खिंडीत पायर्या आहेत. इथून पुढे पायर्यांच्या वाटेने चढतांना आणखी एक प्रवेशद्वार लागलं. इथे डावीकडे रचीव दगडांचा बुरूज आणि उजवीकडे रचीव तटबंदी दिसली. वर आल्यावर सतीमातेच्या छोट्याशा मंदिराच्या डावीकडे वळून टोकाकडे जाऊन पलिकडचा देऊरचा डोंगर पाहून परत फिरलो. <br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-wY0KguQE1jJr0vxgvZsud44O9S2FTlBGMcQZBwCsc3zaQBhkn3fV_loKXkgRSnwCsBQvazq8iZ5hzMPZmD87sYhtqQgel0mxeGRT_4yUSsyS8uE9uVGVS1mwVlo4hbFG2rDhPOrdXuqm/s1600/IMG_1363.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 240px; height: 160px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-wY0KguQE1jJr0vxgvZsud44O9S2FTlBGMcQZBwCsc3zaQBhkn3fV_loKXkgRSnwCsBQvazq8iZ5hzMPZmD87sYhtqQgel0mxeGRT_4yUSsyS8uE9uVGVS1mwVlo4hbFG2rDhPOrdXuqm/s320/IMG_1363.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5508635350941399858" /></a><br />या डोंगरावरही काही लेणी आहेत. पूर्वेला जुळे सुळके दिसतात, ते रवळ्या- जवळ्या नांवाने ओळखले जातात. (रवळ्या-जवळ्या हे सातमाळा रांगेतले २ किल्ले वेगळे). <br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjMrj49P76sXmnUS5xBzuDMVTrBh9gpRh2sx43VzieFGDkCmkW5keBzbajmMD0BvmHYcnc34ZceMFuutiQUJBKUF27EOklKzdpkG_PzmKLVYSRHXecasK8BS-HUM4uaVdyxjGLgECVAqZPa/s1600/IMG_1327.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 240px; height: 160px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjMrj49P76sXmnUS5xBzuDMVTrBh9gpRh2sx43VzieFGDkCmkW5keBzbajmMD0BvmHYcnc34ZceMFuutiQUJBKUF27EOklKzdpkG_PzmKLVYSRHXecasK8BS-HUM4uaVdyxjGLgECVAqZPa/s320/IMG_1327.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5508636237210649954" /></a><br />मंदिराची जागा झेंडावंदनाला योग्य होती. मंदिराच्या शेजारी खोदीव टाके आहे. <br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhGBKC11MSshd1M5sW36bUe8mg_S5Qp4ysDQfWLJQHT_aEdpVo_RLZ_r-ZOJk5a2mc4kktGn5TFQvnhzZSAndaruqsrhG5CTtl91VKR3TOI0tx8fYGkWFMr2o4p-j-yCzRat0XanBi2HGxj/s1600/IMG_1371.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 240px; height: 160px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhGBKC11MSshd1M5sW36bUe8mg_S5Qp4ysDQfWLJQHT_aEdpVo_RLZ_r-ZOJk5a2mc4kktGn5TFQvnhzZSAndaruqsrhG5CTtl91VKR3TOI0tx8fYGkWFMr2o4p-j-yCzRat0XanBi2HGxj/s320/IMG_1371.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5508637029529325138" /></a><br /><br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEha8ZpJOsf1Ayjs30IaD9FassnhwqTvxmIaca7F671MUnHHp5qZMQ4uwzD_J8CAurvMqFrJa0hyiy4q4QRE8kezOhHaL9MILP6IQt66e4TRrtWYTEqtH_OiOd5JqZfo-Yi5Nv3tE2hK_nQM/s1600/IMG_1365.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 240px; height: 160px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEha8ZpJOsf1Ayjs30IaD9FassnhwqTvxmIaca7F671MUnHHp5qZMQ4uwzD_J8CAurvMqFrJa0hyiy4q4QRE8kezOhHaL9MILP6IQt66e4TRrtWYTEqtH_OiOd5JqZfo-Yi5Nv3tE2hK_nQM/s320/IMG_1365.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5508637870100095490" /></a><br />झेंडावंदन व राष्ट्रगीत झाल्यानंतर उतरतांना मधल्या डोंगराच्या पोटात असलेली लेणी वाटेतच दिसली. तिनही द्वारांच्या चौकटींवर नक्षी आहे. पहिल्या द्वाराच्या उंबर्याकडे दोन्ही बाजूंना द्वारपाल आहेत. शेजारीच भली मोठी कोठाराप्रमाणे वापरली जात असावी अशी गुहा खोदलेली आहे. सध्या त्यांत पाणीच साठलेलं आहे. इथून खाली गांवाकडे पाहिल्यावर किल्ला व गावांच्या मध्ये असलेली खंदकरेषा स्पष्ट दिसते. उतरायला लागून वीसेक मिनिटांत परत गाडीकडे पोहोचलोसुद्धा. गांवातच दक्षिण भारतीय घडण वाटावी अशा एका मोठ्या नंदीची भग्न मुर्ती दिसली. त्याला लागूनच नक्षी असलेला खांबही आडवा झालेला आहे.<br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgVuXwZxXIAFjt0Wo9UJjnfbQ6wJLaPAdN_XDMu0xq0CegnFfZ9PgZagdIKP7EO_3mQPdOgP5ocyDm6lOqyOPwiUoIdugU-krUXVJZugdUiKN0Mjik9uL6UYNPPcsU6wqcL3b6I2SMnREs8/s1600/IMG_1405.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 240px; height: 160px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgVuXwZxXIAFjt0Wo9UJjnfbQ6wJLaPAdN_XDMu0xq0CegnFfZ9PgZagdIKP7EO_3mQPdOgP5ocyDm6lOqyOPwiUoIdugU-krUXVJZugdUiKN0Mjik9uL6UYNPPcsU6wqcL3b6I2SMnREs8/s320/IMG_1405.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5508639293994320402" /></a><br />पूर्वी इथे मंदिर असावं. गांवात ठिकठिकाणी तटबंदीचे, विविध नक्षीं कोरलेल्या भग्न दगडांचे अवशेष दिसतात. <br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3wEhEEB_S2ohb9Kuz83d1UMkQnILnUOO81sTt22u4-4Xe_4hW3zhE2W4QEu8Oquz12ZX2-vwr1K-fQ0kdYRs0oThwWMSZH3FHybK_xCglTmxJiILWluPPcNJlAmNf011BK5qszh7Wota0/s1600/IMG_1402.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 240px; height: 160px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3wEhEEB_S2ohb9Kuz83d1UMkQnILnUOO81sTt22u4-4Xe_4hW3zhE2W4QEu8Oquz12ZX2-vwr1K-fQ0kdYRs0oThwWMSZH3FHybK_xCglTmxJiILWluPPcNJlAmNf011BK5qszh7Wota0/s320/IMG_1402.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5508640805177202994" /></a><br />महाभारत काळांत भामेरचं नांव भंभागिरी असावं. त्या काळांत इथे युवनाश्व राजा राज्य करीत होता. पांडवांनी सोडलेला यज्ञाचा घोडा या राजाने भामेरला अडवला. पांडवांनी युद्ध करून तो घोडा परत नेला. महाभारत युद्धावेळी हा राजा पांडवांच्या बाजूने लढला, अशी दंतकथा.गडावरील लेणी- गुहांवरून हा किल्ला सातवाहन काळात अस्तित्वात असावा. लेणी असल्यामुळे भामेरजवळून प्राचिन राजमार्ग जात असावा. १२ व्या शतकांत अहिर कुळांतील लक्ष्मीदेव हा राजा भामेरला राज्य करीत होता. देवगिरीच्या सिंधण यादवाच्या सेनापतीने लक्ष्मीदेवाचा पराभव केला. इकडे यादव राजांना गवळी राजेही म्हटले जाते. भामेर बहामनींच्या काळापासून १८ व्या शतकापर्यंत इस्लामी सत्तेच्या वर्चस्वाखाली होता. १८ व्या शतकाच्या सुरूवातीला दाभाडे घराण्याकडे भामेर प्रांताची व्यवस्था आली पण भामेर मराठ्यांच्या ताब्यात सन १७५२ मध्ये आला. त्यानंतर भामेर मुलुखाचा सरंजाम विठ्ठल शिवदेव विंचूरकर यांच्या नातवाकडे देण्यात आला होता. इंग्रजांनी सन १८१८ मध्ये सगळे किल्ले ताब्यात घेतल्यानंतरही सन १८२० मध्ये कालेखान या पेंढार्यांच्या सरदाराने बंड करून भामेर ताब्यात घेतला पण कॅ. ब्रिग्जने हे बंड मोडून काढतांना इथल्या इमारती व तट नष्ट केले. गांवाबाहेर एका वडाच्या झाडाखाली पोटपुजा केली आणि जवळच असलेल्या आणि अचानकपणे गवसलेल्या, प्राचिन ठेवा असलेल्या गांवाकडे गाडी वळवली.... (क्रमशः)<br /><br />संयोजनः वैनतेय गिरीभ्रमण, नासिक<br />सहभागी: राहुल सोनवणे, हेमंत पोखरणकर, सुदर्शन कुलथे, पी.के. पाटील, हेमंत देशमुख, नील माहिमकर, अनुपम कामतहेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-36103516506421374272010-07-18T05:11:00.001-07:002013-09-16T18:32:05.517-07:00एक सकाळ फळाफुलांची..<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
नासिकरोडवरून देवळाली कँपकडे जातांना जकात नाका ओलांडल्यावर, डाव्या हाताला बेलतगव्हाणकडे जाणारा फाटा लागतो. या फाट्याच्या पुढे 'मॅराथॉन आर्केड' या इमारतीत श्री. धर्मेश त्रिवेदी यांचं 'हेल्थकेअर फुड अँड ज्युस' नांवाचं छोटंसं रेस्टॉरंट आहे. राहुल सोनवणेनं फोनवरून, खंडोबाच्या टेकडीवर जाणार असशील तर या ठिकाणी आवर्जून जायला सांगितलं होतं. तसं देवळाली कँपमध्ये 'भारत कोल्ड्रिंक्स' कुल्फी आणि फालुद्यासाठी प्रसिद्ध आहेच. त्रिवेदींचं हेल्थकेअर फुड- ज्युस सेंटर, बाहेरून बाकी सामान्यपणे ज्युस सेंटर असतं तसंच..! ..बाहेरच मांडलेल्या खुर्चीवर बसून मेनुकार्डवर नजर फिरवतांना नेहमीच्या सवयीप्रमाणे वेगळं काही ढोसणेबल आहे कां ते बघत असतांना एकदम कोकोनट मिल्कच्या म्हणजे नारळाचं दुधाच्या कॉलमपाशी थबकलो. खवलेलं ओलं खोबरे वाटून पिळल्यावर जो रस निघतो तो म्हणजे नारळाचं दुध. नारळाचं दुध आतापर्यंत उकडीच्या मोदकांबरोबर, तांदळाच्या शेवयांबरोबर, कैरीच्या आमटीत, पुरणपोळीबरोबर,सोलकढीत अशा सपोर्टिंग पोझिशनला चाखलेलं, ...पण डायरेक्ट मेन रोलमध्ये पेयांत? .. त्यांतही प्रकार , म्हणजे १) प्लेन नारळाचं दुध २) नारळाचं दुध आणि गुलकंद ३) नारळाचं दुध आणि खजूर ४) नारळाचं दुध आणि चॉकलेट ५) नारळाचं दुध आणि अंजीर. <br />
याशिवाय मुगाच्या आणि मक्याच्या पोह्यांचे चाट आणि वेगवेगळ्या प्रकारची सँडविचेस हेही वैशिष्ट्यपूर्ण वाटलं. येथील ज्युसचं वैशिष्ट्य म्हणजे साखर कशातही घालत नाहीत, त्यामुळे फळाची मूळ चव जीभेवर येते. पार्सल देतांनाही ग्राहकाला १ तासाच्या आत ज्युस संपवण्याची सूचना त्रिवेदीजींनी दिलेली मी ऐकली. ऑर्डर द्यायला काउंटरवर पोहोचताच प्रसन्न व हसतमुख अशा धर्मेश त्रिवेदींशी बोलतांनाच डाव्या हाताला लक्ष गेलं. काउंटरवरच ठेवलेल्या टेराकोटाच्या पसरट भांड्यात पिवळीजर्द कण्हेर व जरबेराच्या फुलांची रांगोळी रेखीवपणे मांडलेली दिसली. ..अक्षरशः खेचला गेलो!<br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLDG_V1p4PRc0PjBCfEjpQwK3wy4iDVa1yUFZKtb9fE87tfqLYVTNxfVneKby3Tz01Jf6SXz7B78C_lQss_0o_JZ_u4kmWVhBr20Tn3L4XBj090TEkxOokg6vtvq_5tfY5uOSEUEYgmMon/s1600/IMG_1295.JPG" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"><img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5498255785264485042" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLDG_V1p4PRc0PjBCfEjpQwK3wy4iDVa1yUFZKtb9fE87tfqLYVTNxfVneKby3Tz01Jf6SXz7B78C_lQss_0o_JZ_u4kmWVhBr20Tn3L4XBj090TEkxOokg6vtvq_5tfY5uOSEUEYgmMon/s400/IMG_1295.JPG" style="cursor: hand; cursor: pointer; display: block; height: 300px; margin: 0px auto 10px; text-align: center; width: 400px;" /></a><br />
..समोर साईबाबांच्या प्रतिमेच्या पुढ्यातही वेगळी पुष्परचना मांडलेली होती. भराभर फोटो काढले.<br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhS1hR4v53RLHXliSPpY3wIYa3_0dVLNTDo2u8QvY_Id__0hJNIwjlogXnDiFScpXCQSCq4yTHf2rDKe3BIOTjMkq2Mypxk2VB5uYFzxISvql5FdCWozFmv2RrDW3joSlIf6uVGkEO8Y6ug/s1600/IMG_1297.JPG" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"><img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5498260785609188706" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhS1hR4v53RLHXliSPpY3wIYa3_0dVLNTDo2u8QvY_Id__0hJNIwjlogXnDiFScpXCQSCq4yTHf2rDKe3BIOTjMkq2Mypxk2VB5uYFzxISvql5FdCWozFmv2RrDW3joSlIf6uVGkEO8Y6ug/s400/IMG_1297.JPG" style="cursor: hand; cursor: pointer; display: block; height: 300px; margin: 0px auto 10px; text-align: center; width: 400px;" /></a><br />
त्रिवेदीजी आणि त्यांचे मदतनीस गालात हसत माझा हा उद्योग बघत होते. पोटोबा झाल्यानंतर पुन्हा मी फुलांच्या सजावटीकडे वळालो. पण याबाबत काही छेडण्याआधीच त्यांनी छोटासा अल्बमच समोर ठेवला. पूर्वी वेगवेगळ्या रंगांचे धान्य वापरूनही ते विविध रांगोळ्या बनवत असत, पण त्यासाठी लागणारा प्रचंड पेशन्स आणि जाणवू लागलेला पाठीचा त्रास यामुळे धान्यरंगावलीचा छंद कमी केला. व्यवसायानिमित्ताने एकदा पाँडीचेरीला गेले असतांना मदर मेरीच्या समोर विविध पुष्पगुच्छांची केलेली आकर्षक सजावट मनाला भावून गेली. स्वतःच्या दुकानातही फुलांची अशी काही छोटी सजावट करता येईल असा निर्मितीविचार मनात घेउन रोज नविन काहीतरी वेगळी सजावट करता करता हजारो देखण्या पुष्परंगावल्या साकार झाल्या. सुरूवातीला नुसत्या फुलांची रांगोळी फुले लवकर सुकून जात असल्याने त्यांनी पाण्यावर फुलांची रांगोळी काढण्याचा यशस्वी प्रयोग केला आणि आता ते विविध आकारांची छोटी भांडी वेगवेगळ्या आकारांसाठी वापरतात. <br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijI2gu1Nnb7H_ox60V9E4ga7TqV6fk4rteUnXi6CLNbFScSALRNm8IL5pYgRo6olyBQH4Q5I4HgyRbTKSm_U6kqJ5XGTxeT6bnCrvOM14OgwdK4nUi5KPtfdZgTscQuwF6bCudbIGUFtPP/s1600/15032008208.jpg" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"><img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5494563892211498930" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijI2gu1Nnb7H_ox60V9E4ga7TqV6fk4rteUnXi6CLNbFScSALRNm8IL5pYgRo6olyBQH4Q5I4HgyRbTKSm_U6kqJ5XGTxeT6bnCrvOM14OgwdK4nUi5KPtfdZgTscQuwF6bCudbIGUFtPP/s400/15032008208.jpg" style="cursor: pointer; display: block; height: 300px; margin: 0px auto 10px; text-align: center; width: 400px;" /></a><br />
रानफुले असोत किंवा राजफुले असोत, त्रिवेदीजीं त्यांच्या सजावटीत प्रत्येक पाकळीला न्याय देतात. प्रत्येक फुलाचा रंग, आकार वेगळा त्यानुसार मांडणीत प्रत्येकाचं स्थानही उठावदार ठरतं. <br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiW6_xHMuQPCnaumbfvZ0Iufbum1NU6iCVRUaOTNto9Y7rNB3tvFLpTA9pTs0LZdssXv5fRM55JfsL8IIWU8fvo5Wu8qrwwcYPMrrCjgzX1FkUap4CF5kF6c4AuXlaK-PBcC0UoLmYyjdUK/s1600/IMG_1296.JPG" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"><img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5498272213806437954" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiW6_xHMuQPCnaumbfvZ0Iufbum1NU6iCVRUaOTNto9Y7rNB3tvFLpTA9pTs0LZdssXv5fRM55JfsL8IIWU8fvo5Wu8qrwwcYPMrrCjgzX1FkUap4CF5kF6c4AuXlaK-PBcC0UoLmYyjdUK/s400/IMG_1296.JPG" style="cursor: hand; cursor: pointer; display: block; height: 300px; margin: 0px auto 10px; text-align: center; width: 400px;" /></a><br />
त्यांच्या मोबाईलवर शेकडो सजावटींचे फोटो पहायला मिळतात आणि ते उत्साहाने दाखवतातही. त्यापैकी काही रचना...<br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguq4J-30pchx0ChSexsrqqvPdEm_lmkobGx-bNXNcsuPG9vW6gNJVss3H2aMPynJE2qjXvitfC_sQFdsCPQ0VSW48i7MQzl2YpNxBL-M3YTVJl_XNbfHugW47GR_h9o881qCwv8uTlrv35/s1600/11012009164.jpg" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"><img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5494563620775615794" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguq4J-30pchx0ChSexsrqqvPdEm_lmkobGx-bNXNcsuPG9vW6gNJVss3H2aMPynJE2qjXvitfC_sQFdsCPQ0VSW48i7MQzl2YpNxBL-M3YTVJl_XNbfHugW47GR_h9o881qCwv8uTlrv35/s400/11012009164.jpg" style="cursor: pointer; display: block; height: 300px; margin: 0px auto 10px; text-align: center; width: 400px;" /></a><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYubBG4yPsFrzH5VWxwSUKG3FOzY4PbLH-Mo7J5XxtUbPdE4WT5XzPC5Un-av3PSUOWX9kc7Mu0j8dmL0XCDhPv5xVzWJLUDmXM6HY41_Z7NHp0FsJvx9YWdMJ8gIZLgdY_DPrGKk7cMsi/s1600/01082008054.jpg" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"><img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5494563417727010626" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYubBG4yPsFrzH5VWxwSUKG3FOzY4PbLH-Mo7J5XxtUbPdE4WT5XzPC5Un-av3PSUOWX9kc7Mu0j8dmL0XCDhPv5xVzWJLUDmXM6HY41_Z7NHp0FsJvx9YWdMJ8gIZLgdY_DPrGKk7cMsi/s400/01082008054.jpg" style="cursor: pointer; display: block; height: 300px; margin: 0px auto 10px; text-align: center; width: 400px;" /></a><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCZADDsnQYhG7QxAYyPRuC9Uu6yocW3ZvCuvo9bDP09aXnyv3y8wsXUFg4nDDwR0mDL5eGNCiObISqAdObaqhkO177eyU28knRP08sPlwApeVdVtJdeMr_Mq-UaZVvoQ_Qz-kZLrlkFKdL/s1600/30072008048.jpg" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"><img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5494563231617353874" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCZADDsnQYhG7QxAYyPRuC9Uu6yocW3ZvCuvo9bDP09aXnyv3y8wsXUFg4nDDwR0mDL5eGNCiObISqAdObaqhkO177eyU28knRP08sPlwApeVdVtJdeMr_Mq-UaZVvoQ_Qz-kZLrlkFKdL/s400/30072008048.jpg" style="cursor: pointer; display: block; height: 300px; margin: 0px auto 10px; text-align: center; width: 400px;" /></a><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhOqZwVwmqEi0TaOBb25GvzdRc_n8skA-QERj_NTcwCbTb6Q5WcH9BC1RvirakJfK_8ntJYf82xmWwrh_7UOrMPdK01YwGyN3in-rslaCTqj5sDiQ1WnelaQ20gcpW6cqHlInNKzmwpgJpV/s1600/30072008047.jpg" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"><img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5494562410659143618" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhOqZwVwmqEi0TaOBb25GvzdRc_n8skA-QERj_NTcwCbTb6Q5WcH9BC1RvirakJfK_8ntJYf82xmWwrh_7UOrMPdK01YwGyN3in-rslaCTqj5sDiQ1WnelaQ20gcpW6cqHlInNKzmwpgJpV/s400/30072008047.jpg" style="cursor: pointer; display: block; height: 300px; margin: 0px auto 10px; text-align: center; width: 400px;" /></a><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjd87-0lp4CzoCneXtiQ3QaT7qt32cduUvqaq8GVATh1h43sxDOvsWfUqfWT1U5GCOcu_8BspbyysVZzpNZiXX4YVz1VBagDPRPhghDhDhFjyylPP-y7VVhOfLQ_0qqf8tAHT2vG-lr-lOP/s1600/09042008226.jpg" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"><img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5494560250367378786" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjd87-0lp4CzoCneXtiQ3QaT7qt32cduUvqaq8GVATh1h43sxDOvsWfUqfWT1U5GCOcu_8BspbyysVZzpNZiXX4YVz1VBagDPRPhghDhDhFjyylPP-y7VVhOfLQ_0qqf8tAHT2vG-lr-lOP/s400/09042008226.jpg" style="cursor: pointer; display: block; height: 300px; margin: 0px auto 10px; text-align: center; width: 400px;" /></a><br />
साधारण २ दिवसांपर्यंत सजावट टिकून रहाते, त्यानंतर मात्र त्यांतील ताजेपणा उणावायला लागतो. मग एवढी मन ओतून केलेली सजावट मोडतांना <span style="font-style: italic;">इमोशनल अत्याचार</span> होत नाही कां? या माझ्या शंकेवर स्मित करत त्यांनी उत्तर दिलं '..जिसका सर्जन हुआ है, उसका विसर्जन तो होनाही है'क्या बात है!<br />
ज्युसमध्ये घालायच्या साखरेचा सर्व गोडवा त्रिवेदीजींच्या जीभेवर पसरला आहे. निघतांना त्यांच्याकडे व्हिजिटिंग कार्ड मागितल्यावर पुन्हा साखरेची उधळ्ण झाली - 'आप जैसे मित्रही मेरे व्हिजिटिंग कार्ड है. इसलिये मुझे उसकी जरुरत नही लगती.' एकशे एक टक्के खरं आहे!!!</div>
हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-33105329224560460872010-07-16T10:29:00.000-07:002010-07-18T05:21:00.307-07:00खंडोबाची टेकडीखंडोबाची टेकडी हे ठिकाण माहित नाही असा माणूस नासिकमध्ये विरळाच! नासिकपासून १५ किमी. वरील देवळाली कॅंप भागात असलेली ही टेकडी स्वच्छ, मोकळ्या हवेमुळे व निरव शांततेमुळे प्रसिद्ध आहे. देवळालीतून निघाल्यावर काही मिनिटांतच टेकडीजवळ पोहोचायला होतं.हा संपूर्ण भाग सैन्याच्या ताब्यात असल्याने पायथ्यापाशी जवान उभे असतात. पायथ्यापाशीच डावीकडे एक तोफ दिसते. चढाईच्या सुरूवातीलाच या ठिकाणाबद्दलची माहिती लिहिलेली आहे. त्यांत या टेकडीचा विश्रामगड आणि शिवाजीमहाराजांच्या या टेकडीवरील वास्तव्याचा चुकीचा उल्लेख आहे. खरं तर विश्रामगड म्हणजे इथून जवळच असलेला पट्टा किल्ला व महाराजांचं वास्तव्य पट्टा किल्ल्यावर होतं. असो. टेकडी चढतांना रूंद व कमी उंचीच्या पायर्या असल्याने दमछाकही फारशी होत नाही. टेकडीचं सुंदर सुशोभीकरण केलं आहे. माथ्यावरील घुमटाकृती खंडोबाच्या मंदिराला आटोपशीर तट आहे.<br /><br /><br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg71PXvLO25PS-Ej-Vxll-dGfibH8cGKAqWXp-S9KF12_H-e5xiaNE-dTqh5eoK1SCkz3QmvmrO3cUFrffHzGxI5k47qqqoJmlsK0jjY6ovzBbqiARaxGFx8ciwdoXJzy6csUZl738yHc6u/s1600/Image0171.jpg"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 400px; height: 300px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg71PXvLO25PS-Ej-Vxll-dGfibH8cGKAqWXp-S9KF12_H-e5xiaNE-dTqh5eoK1SCkz3QmvmrO3cUFrffHzGxI5k47qqqoJmlsK0jjY6ovzBbqiARaxGFx8ciwdoXJzy6csUZl738yHc6u/s400/Image0171.jpg" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5495195931615550210" /></a><br /><br />मंदिराच्या आवारामध्ये बघण्यासारखे म्हणजे एक मोठी घंटा ...<br /><br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3qc8ezOhMwPjwzfU0yN6inGASKocpJdvEJtgr0wPRj95qsUTdSkoTst2hePvGxIXRQftCNlVl1NB5lVhv2GFtjmHr8ZY-JTElrCpk65NkZa_5riRvroGqNVUYkeeQd4HaJnEh2wb3cc26/s1600/Image0168.jpg"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 400px; height: 300px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3qc8ezOhMwPjwzfU0yN6inGASKocpJdvEJtgr0wPRj95qsUTdSkoTst2hePvGxIXRQftCNlVl1NB5lVhv2GFtjmHr8ZY-JTElrCpk65NkZa_5riRvroGqNVUYkeeQd4HaJnEh2wb3cc26/s400/Image0168.jpg" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5495198412567791826" /></a><br /><br />..आणि बसलेल्या शंकराच्या डोक्यावर तोंड रेलवून मागे उभ्या असलेल्या नंदीची मूर्ती आणि द्वारावर उभे असलेले २ राक्षस-- मणि आणि मल्ल. या मणी आणि मल्ल या राक्षसांपासून भक्तांचे संरक्षण करण्यासाठी शंकराने मार्तंड भैरवाचा अवतार घेऊन त्यांचा विनाश केला. ते दोघेही शिवभक्त होते. परंतु त्यांना शंकराचाच विसर पडला होता. त्यामुळे त्यांचा नाश करण्यासाठी शंकराला मल्हारी मार्तंडाचा अवतार घ्यावा लागला होता, अशी आख्यायिका. <br /><br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMpmQVUgKX_eQP7xlF9_ftavPIFad-0OJOCMVGOj1QOmNoMRdZ5YepzhP2CkQCD88EkCpdHr46vMG6eyyv21IHKh2NJ9pnZIsCF0e2T87-ayqmu4dEPgLsJDEr82JR5EGgvomjWe0RQr8Q/s1600/Image0166.jpg"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 400px; height: 300px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMpmQVUgKX_eQP7xlF9_ftavPIFad-0OJOCMVGOj1QOmNoMRdZ5YepzhP2CkQCD88EkCpdHr46vMG6eyyv21IHKh2NJ9pnZIsCF0e2T87-ayqmu4dEPgLsJDEr82JR5EGgvomjWe0RQr8Q/s400/Image0166.jpg" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5495198665783330882" /></a><br /><br />गाभार्यात ८ फुटी मुर्ती असलेल्या खांडधारी खंडोबाच्या दोन्ही बाजूंस बाणाई व म्हाळसाई यांच्याही मुर्त्या आहेत.राक्षसांशी झालेल्या युध्दात 'खांड' नामक तलवारीचा वापर कण्यात आल्याने खांडधारी 'खंडोबा'च्या नावाने मार्तंड मल्हारी ओळखले जाऊ लागले. खंडोबा मुळात कर्नाटकमधील देव आहे. कानडी भाषेत येळू म्हणजे सात व कोट म्हणजे कोटी म्हटले जाते. खंडोबाचे सात कोटी सैन्य होते.सात कोटींच्या संख्येत आपल्या घरात धनधान्य संपत्ती नांदावी,असा हेतु त्यांत आहे. त्यामुळे 'तळी आरती'च्या वेळी 'येळकोट येळकोट जय मल्हार' असा जयघोष केला जातो.<br />खंडोबाच्या पत्नीचे नाव म्हाळसा होते म्हणून खंडोबांला म्हाळसाकांत म्हटले जाते. खंडोबाची दुसरी पत्नी बाणाई धनगर होती. धनगर समाजाची ती कुलदेवता आहे. खंडोबाची पूजा करताना तळी भंडार्याला खूप महत्व आहे. नवीन येणारी बाजरी, वांगी, गुळ, लसुण, कांदे यांचा नैवेद्य यावेळी दाखविला जातो. खोबर्याचा प्रसाद देऊन कपाळावर हळदीचा भंडारा लावला जातो. त्यासोबत 'येळकोट येळकोट जय मल्हार' च्या जयघोषात 'तळी' उचलून खंडोबाचा उत्सव मोठ्या उत्साहात साजरा केला जातो.खंडोबाचा उत्सव चंपाषष्ठीला असतो.<br /><br />अशी ही अर्ध्या दिवसाची खंडोबाची टेकडीची वारी सुफळ संपुर्ण...हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-49506509108936510312010-05-27T23:08:00.000-07:002015-01-09T07:01:46.593-08:00मिसळ<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
कुणीतरी आयत्या वेळी आल्यावर कांय करायचं या गरजेतून जसा भडंग चा जन्म झाला, त्याप्रमाणे उरलेल्या चार-दोन जिन्नसांचं नाष्ट्यासम काहितरी करण्याच्या प्रयोगातून मिसळीचा जन्म झाला असावा, मिसळीच्या जन्मठिकाणावरून मतभेद होऊ शकले तरी मिसळीच्या लोकप्रियतेबाबत मात्र सर्वदूर एकमत असेल यांत शंका नाही.<br>
<br>
स्वतःला मिसळभोक्ते म्हणवत असाल तर तुम्ही सकाळी मिसळवाला फोडणी देत असलेल्या वेळीच तिथे हजर असायलाच हवं. सूर्य वर चढत जातांना ज्याप्रमाणे नीरेची ताडी होते त्याप्रमाणे मिसळीची उसळ होत जाते. नाक झणझणावून टाकणार्या फोडणीच्या वासासारखा ब्रह्मानंद नाही. 'पंगतीत बसल्यावर वाढपी ओळखीचा हवा.कारण तुम्ही कुठेही कोपर्यांत बसला असाल तरी तुम्हांला हवे ते व्यवस्थित मिळते' असे पूर्वीचे लोक म्हणत, त्यांवरून जर मिसळवाला तुमच्या ओळखीचा असला तर तुमच्या मिसळीला बाकीच्यांपेक्षा चव आलेली असते.<br>
<br>
मिसळस्थानांचे प्रकार दोन. पहिला प्रकार म्हणजे ज्या ठिकाणी आपण कुटुंबासहित बसून सुटसुटीतपणे मिसळ खाऊ शकतो, अशी hotel किंवा तत्सम जागा. दुसरा प्रकार म्हणजे रीक्षावाले वा तत्सम मंडळींबरोबर पंगतीला उभे राहून गाडयाच्या तिन बाजूंस असलेल्या लाकडी तटबंदीवर ठेवलेल्या पलेटमधला पाव हातांत धरुन दुसर्या हाताने तुकडे मिसळीच्या रश्श्यांत भिजवत मिसळ हाणणे.<br>
<br>
मिसळीला फाकडू बनवण्यांत तिच्यात असलेल्या घटकांचा 'वाटा' फार महत्त्वाचा ठरतो. पहिला म्हणजे मिसळीचा बेस असलेली उसळ. ही जर व्यवस्थित मोड आलेली असली तर मजा आणते. त्याच्यावरचा थर हा प्रत्येक मिसळवाल्यासाठी optional असतो. यांत पोहे, भावनगरी, शेव, साबुदाणा खिचडी, चिवडा इ. पदार्थांपैकी काहिही असू शकते. या सर्वांवर कडी करणारा तिसरा थर आणि प्रत्येक मिसळीचा अतीमहत्त्वाचा घटक म्हणजे मिसळीचा रस्सा आणि त्यांवर तरंगणारी तर्री! 'मिसळीची तर्री' हा शब्द जरी उच्चारला तरी भल्याभल्यांच्या (आता हे वाचणार्यांच्यासुद्धां!) लाळग्रंथींचे नळ धो धो वहायला सुरुवात होते, आणि शेवटी कांदा, कोथिंबीर, लिंबू वगैरे मंडळी लज्जत वाढवण्यास मदतीला असतातच. काही ठिकाणी हंगामात कैरीच्या बारीक फोडीही वरुन घालतात. मिसळ ही मूळ चवीप्रमाणे तिखटच खायला हवी. तिखटपणा झेपत नाही म्हणून मग दही, पापड इत्यादींशी सलगी करून मिसळ खाणार्यांना काटकोनाच्याच पंगतीत बसवायला हवं! हे म्हणजे मूळच्या गोडसर असलेल्या भोपळयावर फोडणी व तिखटमिठाचे संस्कार करून तथाकथित भाजी करण्यासारखं झालं! त्यापेक्षा भोपळयाचे घारगे केले तर किती दणादण संपतात! <br>
मिसळीबरोबर घट्ट नातं आहे ते पावाचं.. अमुक एका ठिकाणी तर स्लाईस ब्रेड मिळतो म्हणून तिथल्या मिसळीकडे पाठ फिरवणारी मंडळी आहेत इतकं पावाचं महत्त्व मिसळीसोबत आहे. पण हे काहीही असलं तरी पहिला मान मिसळीचाच.. मिसळ समोर आली की थेट पाव मोडून रश्शात बुडवण्याआधी नुसत्या मिसळीचे दोन चमचे चाखून बघा. त्याचे कारण म्हणजे पावामुळे मिसळीची मूळ चव बरेचदा लक्षात येत नाही. नुसतंच उदरभरण होतं. आम्हांला काही ठिकाणी तर उसळीला आंबूस वास यायला लागलाय हे केवळ या सवयीमुळे लक्षात आलेलं आहे. बाकीचं पब्लिक मात्र मजेत खात होतं, कारण फुल्ल तर्री-रस्सा-पाव आणि गप्पा यामुळे तो किंचित आंबूसपणा लक्षात येत नव्हता. म्हणून पहिले दोन चमचे नुसत्या मिसळीचे खा, मग समजेल मामलेदार कचेरीच्या मिसळीतली उसळ किती चवदार असते आणि दिवसभर तिथला घाणा कां सुरु असतो ते..!<br>
ट्रेकर्स मंडळींचे नि मिसळीचे एक वेगळे भावानुबंध आहेत. सह्याद्रीत सक्काळी कुठल्याही दुर्गपायथ्याच्या मोठ्या गांवात जाऊन पडलात तरी मिसळ ही मिळणारच आणि ती एकदा चापली की दुपारच्या जेवणापर्यंत निश्चिंती असते. कैकदा तर आख्खा ट्रेकही मिसळ तारुन नेते. ट्रेकच्या फोटोंमध्येदेखील आधी मिसळीचा फोटो आणि मग किल्ल्याचा पायथ्याकडून घेतलेला फोटो असतो इतका मान मिसळीचा आहे. या मंडळींची कुठल्या गांवात कुठल्या हाटीलात किंवा गाडीवर मिसळ चांगली मिळते या विषयावर पीएचडी असते आणि चांगल्या ठिकाणांची प्रसिध्दीही हेच लोक जास्त करत असतात.<br>
'येथे ट्रेकर्सना सवलतीच्या दरात मिसळ मिळेल' अशा पाटीच्या आम्ही शोधात आहोत... :)</div><div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br></div><div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">(हा लेख लोकप्रभा ऑक्टो. २०१३ च्या अंकात प्रसिद्ध झाला आहे)</div>
हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-23335112803595768982010-03-15T22:57:00.000-07:002013-09-16T23:37:49.738-07:00घनगड- तेलबैला- वाघजाई घाट- ठाणाळे लेणी- सुधागड<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span class="submitted"></span>
<br />
<div class="content">
जलाशयांची रेलचेल असलेल्या लोणावळ्याच्या आसपास मुक्कामी
डोंगरयात्रा करणार्यांना पर्वणी असलेले किल्ले आहेत, त्यापैकी
लोणावळ्याहून ३०-३५ किमी. वर असलेल्या घनगड- तेलबैलाची रांग कित्येक
दिवसांपासून चिन्मय व माझ्या डोक्यात होती.<br />
प्रचि १<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjti5mWrfVjyBSs0ZfEU8mj_ND_osjwtoh5E1SePykkEZz8S3U268uu-xB7dw0cXfILvZYjVe6nWBKkX_NnPIBZBHVjPdanCmsBsbeqCtzK7-3b69FMCTmea5H_8wh0fHO2EoTXln-RwgB0/s640/IMG_0993.JPG" width="640" /><br />
प्रत्येक ३ दिवसांच्या जोडून आलेल्या सुट्टीसाठी ही रांग आमचा पहिला
ऑप्शन असे व काहितरी कारणाने दरवेळी तो बारगळतही असे. शेवटी या वर्षी
शुक्रवारी आलेल्या महाशिवरात्रीचा मुहूर्त साधून चिन्मयने ट्रेकचं सगळं
प्लॅनिंग केलं. आमच्या वैनतेय संस्थेचा २ वर्षांपुर्वी घनगड-तेलबैला-
कोरीगडचा ट्रेक झाला होता तेव्हाची बहुतेक मंडळी आमच्या ट्रेकच्या सवाष्णी
घाट व सुधागडच्या extra premiumमुळे लाळ गाळू लागली.सरतेशेवटी ती मंडळी
आमच्यानंतर १ दिवस उशीरा निघुन सुधागडावर आम्हाला गाठणार असं ठरलं.
नकटीच्या लग्नाचं सतराशेवं मोठं विघ्नं म्हणजे या ट्रेकची बांधणी करणारा
आमचा हिरोजी, 'चिन्मय' ट्रेकच्या २ दिवस आधी त्याच्या बँकेतील महत्वाच्या
कामामुळे गळाला. पोटासाठी माणसाला तंगडतोड करावी लागते, पण इथे पोटासाठी
तंगडतोडीला ब्रेक लागला होता. सरतेशेवटी नाशिकहून मी एकटा तर पुण्याहून
दुर्गेश व सत्यजित असं त्रिकुट आणि लोणावळ्याला एकत्र येणे... ठरलं!<br />
पहिला दिवस<br />
मी कसार्याहून सकाळी ६.१०ची लोकल पकडून ७.३० ला ठाणे, तिथून ८.१० ची
डेक्कन पकडून पावणेदहाला लोणावळ्यात पोहोचलोसुद्धा! ठाण्याला चिन्मय
शोलेतल्या हात कापलेल्या ठाकुरसारखा चेहरा घेउन भेटायला आला होता. लोणावळा
शहर म्हणजे अजब रसायन आहे. ५० रू. साठी १०-१५ किमी. पायपीट करून मध, खवा
वगैरे आणणारे आदिवासी इथे आहेत तर दिवसाला ५ अंकी रक्कम उडवत फिरणारी
मंडळीही आहेत. विरोधाभासाचं उत्तम उदाहरण म्हणजे दिवसाला रहाण्याचं तिसेक
हजार रू. भाडं असलेल्या अँबी व्हॅलीपासून अवघ्या १२-१५ किमी वरील
तुंगवाडीसाठी लोणावळ्याहुन दिवसाला फक्त एकच बस (संध्या. ४) आणि जवळपास
तेवढ्याच अंतरावरील भांबर्ड्यासाठीही २ बसेस (दु साडेबारा व साडेचार).<br />
दोन तास वाट पाहिल्यावर पुण्याची जोडगोळी आली. बसस्टँडच्या बाजूला असलेल्या
जोशांच्या अन्नपुर्णामध्ये मस्तपैकी जेवलो. साडेबाराची भांबर्डे बस जवळपास
भरली होती. पाउण वाजून गेला तरी बस हलण्याची चिन्हं दिसेनात तेव्हा
तेलबैलाला जाणार्या ज्येष्ठ नागरिकांच्या तरूण चमुतील एका ज्येष्ठाने खास
पुणेरी भाषेत कंडक्टरला सोलल्यावर गाडी हलली. कोरीगडाच्या पेठ शहापुरपर्यंत
म्हणजे अँबी व्हॅलीपर्यंत रस्ता हेमामालिनीच्या गालासारखा असल्याने
लागलेली डुलकी पुढे ओमपुरीच्या गालासारख्या सुरू झालेल्या खड्डेबाज
रस्त्यामुळे भंगली. आंबवण्यानंतर बर्यापैकी जंगलझाडी सुरू होते ती थेट
सालटर खिंड ओलांडून तेलबैला फाट्याला लागेपर्यंत. सालटरच्या बसस्टॉपच्या
शेडमध्ये हागणदारीमुक्त गांव योजनेचा मजेदार स्लोगन दिसला.<br />
" सालटर ते आंबवणे पेरला आहे लसूण. संडास नाही बांधला तर राहिन मी रूसून..!" <img alt="स्मित" class="smiley-content" src="http://cdn1.maayboli.com/sites/all/modules/smileys/packs/hitguj/happy.gif" title="स्मित" /><br />
तेलबैलाच्या जुळ्या भिंताडांचं प्रथमदर्शन भेदक आहे. तेलबैला फाट्यापासून
तेलबैला गांव चारेक किमी. तर भांबर्डे सरळ तेवढ्याच अंतरावर. भांबर्ड्यात
उतरल्यावर समोर नवरा- नवरी- करवलीचे सुळके दिसतात. <br />
प्रचि २<br />
<img height="480" src="https://lh5.googleusercontent.com/-BTYwW7kEMfU/UR0s7GBfoJI/AAAAAAAACaY/msDMdYg9eKs/s640/IMG_0946.JPG" width="640" /><br />
उजवीकडे दुसर्या टोकाला ठेंगुटका घनगड सुटावल्यामुळे ओळखता
येतो.भांबर्ड्यातून येकोले वस्ती गाठायला अर्धा तास लागतो. घनगडाच्या
शेजारील उंच डोंगराचे नांव कुणाही गांवकर्याला सांगता आले नाही किंवा नांव
माहित असलेला आम्हांला भेटला नाही- येकोल्यातलं हनुमानाचं उघडं मंदिर
मुक्कामयोग्य आहे.येकोल्यातून दाट झाडीत लपलेल्या गारजाई मंदिरात पोहोचायला
२० मि. लागतात. गाभार्याच्या डाव्या भिंतीवर देवनागरी शिलालेख आहे. "श्री
गारजाई माहाराजाची व किले घनगडची". हा महाराज कोण? .. माहित नाही.
मंदिरासमोर दिपमाळ आहे. तिच्या पायथ्याला काही शिल्पे आहेत. बरोबर पुरेसे
पाणी असेल तर हे मंदिर ७-८ जणांसाठी बरं आहे.<br />
प्रचि ३<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjSha6qnf0lRIBaXRn7E74xdu87XErPUkDFFMeCV-os-VL5JXNsyaiJyt_zhwjezGmNuso90x7vm2zGYVVtwybkhAcM53Cyz8ZAfaIquqbPq6_gBw72SgDU0J6A4o7hQz2bCi4sXTDqYNTa/s640/IMG_0959.JPG" width="640" /><br />
मंदिरातून घनगडावरील जोडगुहेत पोहोचायला विसेक मिनिटे लागतात. वाटेत
ढासळलेलं प्रवेशद्वार लागतं. डावीकडच्या गुहेत थोडी सपाटी असल्याने तिथे
सॅक्स ठेवल्या. उजवीकडे एक मोठा शंभरेक फुटी उंच शिलाखंड कड्याला रेलून उभा
असलेला दिसतो. <br />
प्रचि ४<br />
<img height="640" src="https://lh6.googleusercontent.com/-eXNtZlpNWdE/UR0tPiSu_9I/AAAAAAAACcE/j-r9G8fjU5I/s640/IMG_0971.JPG" width="480" /><br />
त्या मधल्या जागेत देवी वाघजाईचं स्थान आहे. मूर्ती सुबक आहे. आणखी थोडं
पुढे सध्या पिणेबल पाणी असलेलं गडावरील एकमेव टाकं गाठून तळाला गेलेलं
पाणी भरुन घेतलं. गुहांच्या डावीकडे माथ्यावर जायची वाट आहे. इथे १५
फुटांचा पॅच आहे. सोपा आहे पण सेफ्टीसाठी ५० फुटी दोर जवळ हवा. माथ्यावर
टाकी, दोन बुरुज, जोत्यांचे अवशेष आहेत. तेलबैला, सुधागड व वरून दिसणारा
एकुणच परिसर फोटोजेनिक। <br />
प्रचि ५<br />
<img height="480" src="https://lh6.googleusercontent.com/-4vx9PoKgipA/UR0tVbRjRQI/AAAAAAAACcs/fC8Fah2Jx_c/s640/IMG_0980.JPG" width="640" /><br />
पेशवेकाळांत सदाशिवभाउंचा तोतया कनोजी ब्राह्मणाला घनगडावर कैदेत
ठेवल्याचा उल्लेख सापडतो.खिचडीची तयारी करायचे असल्याने सुर्यास्त शो रद्द
करून झटपट उतरलो. रात्री खिचडी, पापड, बायकोने दिलेले अप्पे+चटणी वगैरे
हादडून झोपलो. दोनेक उंदीर सारखे डोकावत होते. कदाचीत त्यांची बेडरूम आम्ही
बळकावल्यामुळे त्यांची घालमेल झाली असावी. आम्हीही सावध होवून खाण्याचे
पदार्थ सॅकमधून काढुन सुरक्षित टांगून ठेवले, नाहीतर वासाने उंदीर सॅक
कुरतडतात..!<br />
दुसरा दिवस<br />
पहाटे गजर झाल्यावर तिघेही उठलो, पण एकुणच अंधार पहाता पुन्हा लवंडलो.
सकाळी ८ वा. भांबर्ड्यातून थेट तेलबैला गांवात जायला बस आहे. थोडं रेंगाळतच
आवरल्यामुळे ती चुकली. येकोल्यातून भांबर्डयाला न जाता शेताडीतून वाट
तुडवत मोठा ओढा ओलांडून रस्त्याला लागलो. या ओढ्यात मार्चपर्यंत पिण्याचं
पाणी असतं. तेलबैला फाट्यापासून गांवापर्यंतचा ३ किमी. चा डांबरी रस्ता
चांगला आहे. तेलबैला गांवाचं location भन्नाट आहे. इथल्या जुळ्या भिँतीँचा
निसर्गाविष्कार जगांत कुठेही नाही. <br />
प्रचि ६<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgTWC17ju0auNSwvQQJnOpAnN_dYEZZVjtSu8k1VtBYY_808XsUuYOsrstyRaorK0LqHd3S5nx4aUJ8-LGWvS_IGs9RoHFXcs8s6WHlSLr8ZcpM-7pIoyupvJKBHfGpg46RoOb4ZZLsHxxp/s640/IMG_0997.JPG" width="640" /><br />
डाव्या भिंतीवर पायर्या, गुहा वगैरे किल्ल्याचे अवशेष आहेत. गांवात
जास्त वेळ न काढता चिंधू लक्ष्मण मेणेमामांना बरोबर घेतलं व तेलबैलाच्या
गांवात उतरलेल्या सोंडेवर स्वार होऊन उजव्या भिंतीस उजवीकडे ठेवत अर्ध्या
तासांत मधल्या खिंडीत पोचते झालो. खिंडीत डाव्या भिँतीच्या पायथ्याला
भैरवाचा तांदळा, गार पाण्याचं टाकं आहे. <br />
प्रचि ७<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5J6anYZ6nq9ErSJJTfs9MImeJrzP5tcXk4NAp8aVBLA9kE_IDX4fAtxDp2hDqkWjWMvkX9J2oe20zZDBUKR3mr1PC99JwIqsDYC3hKzaPbUduyIzpxjYLpKcvNoWQIMUhKwIm6y9zB805/s640/IMG_1012.JPG" width="640" /><br />
माथा गाठायचा प्रस्तरारोहण मार्ग बोल्ट्स ठोकलेले दिसत असल्याने ओळखू
येत होता. खिंडीतून सुधागड माथा दिसत होता. आता मामा हाताशी असल्याने
आमच्या मनांत ठाणाळे लेणी पहाण्याची कातील योजना चालू झाली. आधी
ठरल्याप्रमाणे आम्ही सवाष्णी घाटाने उतरणार होतो. या मार्गे ही लेणी वळसा व
वेळ घेतात असं ऐकलेलं, पण वाघजाई घाटाने उतरलं तर बरं असं बर्याच
जाणकारांकडून ऐकल्यामुळे आम्ही वाघजाईची वाट निश्चित केली. एव्हाना
साडेअकरा वाजले होते. तेलबैला उतरल्यावर साधारण अर्धा तास घाटधारेवर यायला
लागतो. <br />
प्रचि ८<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjsjOUe88hgp4TkjeudkNn62ljDMQmqn_stTRMEEShUkjxzEHZQ9Dx66wgbt7Ut9UmEJd4RS6xvL1i7eVnJfgk8HrrIlSnnUdziGEFBSn_UVc9_8C2lhazZWU6knkzMwaQk5dR_Gv2ZOeCu/s640/IMG_1017.JPG" width="640" /><br />
उतरायला सुरुवात केल्यावर लगेच वाघजाई देवीचं देऊळ लागलं. देवळांत ७-८
मुर्त्या ओळीने मांडून ठेवल्या आहेत. त्यांतली वाघजाई नेमकी कुठली याचा
विचार करायला सवड व डोके दोन्हीची वानवा असल्याने नमस्कार करून पुढची वाट
धरली. ऊन्हाने आसमंताचा पुर्ण ताबा घेतलेला.. पाणी अजून तरी मुबलक होते.
मध्येच मामाने जाहीर केलं की लेण्यांकडे उतरणारी वाट बहुतेक बुजली आहे व
आपल्याला पुढे जाऊन वळसा मारून उतरतच लेणी गांठावी लागणार आहेत. ह्या
वळशाच्या ढोरवाटेने आमच्या तोंडाला चांगलाच फेस आणला. सकाळी उठल्यापासून
पोटांत पाण्याशिवाय का sssही नव्हतं! लेण्यांत पोहोचेपर्यंत पावणेतीन
वाजलेले. <br />
प्रचि ९<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjcgNJuJFC4sMJlqd9NE1Rrd7KoGgQzuBCAgZqcqdjmAX1GSBm8pJSEkCgHB1BtRhyUYYp5jm4uwVhDQjvDZYcVrpmWz1Cofhun6-EbtrsPS3HPRFeak0rum_IFEsVU8Cumpo7Hr-S09NMI/s640/IMG_1031.JPG" width="640" /><br />
या हीनयान लेण्यांचा खोदकाल भाजे लेण्यांच्याही आधीचा म्हणजे इ.स्.पू. २
र्या शतकांतला आहे. इथे प्रथमच मौर्यकालीन (अशोक) चांदीची नाणी सापडली
आहेत. या लेण्यांचा नव्याने शोध मिशनरी जे. अॅबट यांना जाने. १८९० मध्ये
लागला. क्रांतीकारक वासुदेव बळवंत फडके यांनीही काही काळ या लेण्यांचा
आश्रय घेतला होता. <br />
प्रचि १०<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhCmiLdhoDA5cuPNJMju46E7L9eZ41jQlNQknQoOGCuwX1Cjp7YMe1ev5ia1UfQsjZIeDBmS96b3hMGtRiTmjXSSQSpsN3OjBpj7o0oLYd6auNZmN1BEjzBAzAS_YHWof3Yq3wgRLN2Hc3R/s640/IMG_1032.JPG" width="640" /><br />
लक्ष्मीच्या प्रतिमा कोरलेल्या आहेत, त्या अर्थाने जुने 'श्रीस्थान'.
पांडवलेण्यांच्या शिलालेखांतील सिरीटन म्हणजे श्रीस्थान म्हणजे ठाणाळे असा
एक तर्क आहे. १९५४ मध्ये राष्ट्रीय पुरातत्व वास्तू म्हणून संरक्षित. एकुण
२३ विहार आहेत. २ ब्राह्मी शिलालेख आहेत. <br />
प्रचि ११<br />
<img height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjrLF-tPE5Dkn95-UF_2ZX3cSCyxMshrnKK0oInQiyclRWYAxwcL0T6FMOlYc6fOp12UYvOhP_ipvw_ZPd34y7_SwIY5AqLcPMBx-T_DAbt0JK2RkfYagO0Zo4EV3pZV9RS6zxpHwWv_Q2K/s400/IMG_1044.JPG" width="400" /><br />
कमानींवरील विविध प्राण्यांची शिल्पे अप्रतिम आहेत. पैकी मोठे नागशिल्प पहाण्याजोगे आहे. <br />
प्रचि १२<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNWuGcq61AzLbRK59AzKlWMtyCaNLjI4wEUDEWihrqPDmXECwWQYPUfXu42NRF8Eb-aXY3mLpp6ECWxh3cwW8-ZDq90zXUBDk8vE_AWJnXjcwruhnxJsnKUuj7LID5r57vdsBbf0MZqrCp/s640/IMG_1050.JPG" width="640" /><br />
अनेक स्मारकस्तूप असलेली एक गुंफा आहे. लेणी पाहील्यावर झटपट मॅगी
करायचं ठरवलं तर मामाने आणखी एक बॉम्ब टाकला.' आता पाणी खाली
बेहरामपाडयाशिवाय कुठेही नाही. असलं तर खालच्या ओढ्याला!'. तिघांचीही
तपासणी घेतली तर मोजून २ लि. पाणी होते. पैकी दिड लि. मध्ये मॅगी केली. गरम
आहुती पोटात जातांच डोळ्यांच्या झापडांनी हट्ट सुरु केला. त्यांना न
जुमानता अर्ध्या लि. पाण्याचे रेशनिंग करायचे ठरवून निघालो. १०० पावलांवरील
ओढयामध्ये बारीक धार असलेलं पाणी दिसताच आम्हांला झालेला आनंद कसा असेल हे
केवळ ही स्थिती भोगलेलेच अनुभवू शकतील. बाटल्या फुल्ल करून निघालो.
जंगलातली वाट असली तरी कोकणातला उष्मा गोंजारुन हैराण करत होता! <br />
प्रचि १३<br />
<img height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi8WYf5v7f1KzrCb_5EON8Zwd4Y6t7jqyLJpsrFgPOQ1VJQHwLfRsEkXCCvq1iHe0YPoAay_f6Y0ZU3MyDs8AVgPhhxBil8qfyYwOmL_aRkLNYt8K8YwF9Mp9xnrx8z3BAhZeQZQ_JIR1B_/s640/IMG_1058.JPG" width="480" /><br />
साधारण पाउण तास चालल्यावर वरच्या बाजूला आवाज ऐकु आले, तेवढ्यात मामा
म्हणाला, हा सवाष्णीचा घाट. आवाजही दुसर्या दिवशी निघालेल्या आमच्या
मंडळींचे होते. आमच्या दुर्गेशने सरळ लोळण घेतली व आता त्यांच्याबरोबरच
पुढे जायचं जाहीर केलं. पाउण तासात वरची मंडळी झटपट खाली आली. पाच वाजलेले.
ते १४ व आम्ही ३ अशा १७ जणांना सुधागडमाथ्यावर नेण्याची जबाबदारी मामांनी
घेतली व खाली गांवात न जाता एका आडवळणाच्या वाटेने आम्ही निघालो. <br />
प्रचि १४<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRGw2gSZub9TGdhbnoHdMNFmY4mz_5B4wt2M8vMB8RFxYJXSqd757WuPmoPkQKSCKTeovntlae0GzZ-B1XifpSlGMroOo7fdwGN7foRoQZSjdW0oNElApmCckQRkiiAmGWXepDPpnTYBC0/s640/IMG_1059.JPG" width="640" /><br />
सुधागडाच्या पायथ्याला भोज्ज्या करेपर्यंत अंधारलं. मावळतीकडे सरसगड उंचावलेला दिसत होता.<br />
प्रचि १५<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiZn-fuQkbeVgD7hgAf7V9a_p4M-LCG5O2Ejga9etanlouS7U6ac4GBgNYDKCX7hzRBhYU4kTNMtq2gDFlBiQ_g9C3So0QqbvTc3Tjo2G4rIW-T_aFLwWXYFw4TLm4Y64Ww6aMXNacS4-RH/s640/IMG_1061.JPG" width="640" /><br />
कासारपेठ मारुती व तानाजी टाकं मागे टाकेपर्यंत पूर्ण अंधार झालेला होता
आणि आम्ही, त्या शिलाखंडांच्या राशींवरुन धडपडत, एकमेकांना सावरत
महादरवाजात आलो. त्या मिट्ट अंधारातही सुधागडाच्या त्या महादरवाजाचं भव्य
वैभव जाणवत होतं. गार वार्याने माथा आल्याची जाणीव दिली. गडदेवता
भोराईच्या देवळांत दुसरा ग्रुप असल्याने आम्ही आणखी थोडं पुढे
पंतसचिवांच्या वाड्याकडे गेलो. चौसोपी वाड्यातल्या सारवलेल्या ओसरीवर सॅक
ठेवतांनाच सगळा थकवा पळुन गेला होता. वाडा मोडकळीला आलेला असला तरी
गतवैभवाची जाणीव होत होती. <br />
प्रचि १६<br />
<img height="480" src="https://lh4.googleusercontent.com/-bxeOhJwrIjs/UR0upTGVrzI/AAAAAAAACj0/PD-PQCYzgfI/s640/IMG_1066.JPG" width="640" /><br />
सकाळी पावणेसात ते रात्री ९ अशा बेभान तंगडतोडीने आमचाही पायांवरचा
विश्वास दुणावला होता. त्यांच्या मागणीप्रमाणे आमच्या राहुल वस्ताद व
भाउसाहेबांनी बनवलेला गरम गरम कांदा-बटाटा रस्सा व भात ओरपला. शेकलेल्या
पोटाने चढलेल्या गुंगीला शरण जात झोपी गेलो.... <br />
तीसरा दिवस<br />
गडावरच वस्ती करुन रहाणारी पाच्छापुरातली २-३ घरे आहेत. मामाने
त्यांच्याकडून तांब्याभर धारोष्ण दुध आणलं. झटपट चहा-भिस्कुटं खाऊन
गडफेरीला निघालो. सुधागड डोंबिवलीच्या ट्रेकक्षितिज ग्रुपने दत्तक घेतलाय.
ओसरीवरच किल्ल्याची माहिती व नकाशा असलेले २ फ्लेक्स आहेत. वाडयाशेजारीच एक
खोल चौकोनी विहिर व महादेव मंदिर आहे. <br />
प्रचि १७<br />
<img height="480" src="https://lh3.googleusercontent.com/-6JDuRqhn9Fc/UR0uuXL8rDI/AAAAAAAACkM/nw7aRoThDwA/s640/IMG_1070.JPG" width="640" /><br />
वाडयापासून श्रीभोराईदेवीमंदिरापर्यंत पाखाडी बांधलेली आहे. भोरच्या पंतसचिवांची ही कुलदेवता आहे. <br />
प्रचि १८<br />
<img height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg4yQwLAdlL3ClvPCd56BsT1bl05yENj93S5JSpwJyrXNX6te8UBgd7c_U5sAmN9YldYfOsqeQSajIAOWda2izvmhu3chg4obu1fIe0i9qngNs0V2uKrSEWOv0A0jwhBMObXrlYVamlbnxb/s640/IMG_1081.JPG" width="480" /><br />
मंदिराच्या भवताली अनेक समाध्या दिसतात. नवरात्रांत गडावर उत्सव असतो.
सभामंडपात वाघाची मूर्ती व जुनी मोठी घंटा आहे. समोर हत्तीने पाठीवर तोलून
धरल्याची रचना असलेली दिपमाळ आहे. बाकी गडावर अनेक थडगी, अंबारखाना, २ तलाव
व अनेक पडीक अवशेष दिसतात. एका तलावात भरलेलं कुमुद फुलांचे संमेलन.<br />
प्रचि १९<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9k67MfoINobKKASUxhCm5jAkSWkBnUB5IoYFoEZxffzl6AADxDZV0dce90rI952dqQEqPtGA4i6gM5zEDQAsyprX2MrA2WWTe3y1CA8vjZSj7WLKl3rBYmvd7z1jCnAqYSdvDS3qfZ1aM/s640/IMG_1095.JPG" width="640" /> <br />
गडाची रचना इ.स्.पू. २र्या शतकांतच झाली असावी कारण परिसरातली ठाणाळे व
खडसांबळ्याची लेणी त्याच काळांतली आहेत.१४३६ मध्ये बहमनी सुलतानांनी गड
जिंकल्याचा उल्लेख. १७ व्या शतकाच्या मध्यांत मराठी राज्यांत दाखल झाल्यावर
जुने भोरपगड नांव बदलून सुधागड ठेवण्यांत आले. सुधागडाचा महादरवाजा थेट
रायगडाची आठवण करुन देतो.<br />
प्रचि २०<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEid_FZGID0_aRbURHQGuDo5A6a2tsOHH5ntT2mRq_LqSQwWQPfm_nlFzb1HQVJPkrgVlqNVDHSM9b0kRo0uiXHeCe350JrwPxSQWLYR3DInWNwxPpBub7OfGqIGlpg58NljeEsEzZKiFZOi/s640/IMG_1092.JPG" width="640" /><br />
मंदिरातले गुरव पाच्छापुरांतले होते. त्यांनी ठाकुरवाडीतून पालीला जायला
सकाळी ११ नंतर दिडची बस असल्याचे सांगितले. गडफेरीमुळे ११ ची बस चुकणारच
होती. ठाकुरवाडीच्या वाटेने उतरायला लागल्यावर सुरुवातीलाच गार पाण्याचे
टाके आहे. <br />
प्रचि २१<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhF4cayRiMzObQRUH1QdDzxPFCb7MjfuMETpv-Z_OTWYEQ9NYsJapP7OshZ6OLdYx0DtGG0KnQCyFMnZB9UoKJUHbTY945eA13mwVZn1Xz2gU1p5lCiuGfvgLHFGt6jurgRpTv67PYxKpT0/s640/IMG_1099.JPG" width="640" /><br />
इथे बुरुजाचे अवशेष दिसतात. ठाकुरवाडीच्या वाटेवर हल्ली लोखंडी शिडी लावल्यामुळे पाउणएक तासांत गांवात उतरलो. <br />
प्रचि २२<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3lvJ1i-B4gJKkvisHNKBm0hmPMc7l3OV8CN06G_pkrzHEBo89qKvxK-PB8me3jmNSoAij72nRp6BpJUZOtVHlYR8jrk0e6tDe72OGFQZq-cccGAeHvz9zsoxgLzExiuXf5JQ1VJe4Ys3Z/s640/IMG_1103.JPG" width="640" /><br />
प्रचि २३<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiv1fPn7dQbgdOyd1T6-Tj2YR8bZeKlOzGXC1QUXkJBc6Alrz-_P4-SAkLDTsUzYqJwAUI-5H_t7b0UYp2yuzKQfHboU94YwhMZvGZkcYwZ0bH_M0MuL7I277ObuNQocjFQbKzSF0zKMhfn/s640/IMG_1108.JPG" width="640" /><br />
वाडीतून दोनेक किमी.वर पाच्छापूर आहे. गांवात आल्यावर समजले, इथून ८
किमी.वर पाली फाटयावर एका मोरीच्या बांधकामामुळे सर्व वाहतुक बंद झाली आहे.
११ वा. आलेली बस शेवटची होती व त्या ड्रायव्हरनेच गांवात ही बातमी
सांगीतली होती. कोकणातल्या झापडवणार्या उन्हामुळे आधीच वैतागलेल्या
मंडळींच्या परीक्षेचा हा क्षण होता, पण आमच्या भाउसाहेबांनी एका
मोटरसायकलस्वाराला धरून फाट्यावर जाउन काम चालू असलेल्या ठेकेदाराचाच डंपर
भाड्याने ठरवून आणल्यामुळे सर्वांचा जीव भांड्यात (की डंपरमध्ये) पडला. <br />
प्रचि २४<br />
<img height="480" src="https://lh4.googleusercontent.com/-xhAt_bweRHY/UR0vYwDLyBI/AAAAAAAACn0/Y9HoFAqwhkU/s640/IMG_1111.JPG" width="640" /><br />
फाट्यावरून भिरा- पाली बस पकडून पाली, मग बस नसल्याने व्हॅनने नागोठणे,
पॅसेंजरने दिवा, मग डोंबिवलीत जेवण. मग ठाण्यातून तुफान स्पीड्च्या अमरावती
एक्स्प्रेसने २ तास ५ मि. त नासिकरोड.<br />
प्रचि २५<br />
<img height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiUjJqt5mIPy0OrJr638PB4DkD_hfdiEHYhY_P4U_pGOZy9T5YjEw9QZpiYSlKS6CR279qF0tT4xv7OcYAvi4hArn7vYd5d0UVidodnfKT5lmQiPZz-oH_2JmztGvrxllQKLzgbgQfCWjV5/s640/IMG_1105.JPG" width="640" /><br />
( हा लेख गिरीमित्र संमेलन 2012 च्या स्मरणिकेतही समाविष्ट केला गेला आहे.)</div>
</div>
हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-81561860506875466412010-02-18T20:25:00.000-08:002015-01-13T03:33:48.804-08:00चक्रमांकित सह्यांकन २००९.<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
'जसा भावला तसा लिवला' पध्द्तीचां ह्यां लिखाण आसां. कोनाचा नांव घेऊचा र्हवलां आसां, कोनांक कांय खट्कला आसांत तेंची हंयसरच माफी मागतंय आनि ज्यां कांय लिवला हां,.. तां गोड मानांन घ्यावा नि आमकां अशेच तुमचे वांगडा भटकत ठेवा ह्यां तुमचे चरणी गाराणां घालतंय म्हाराजां..!<br>
*************<br>
मुलुंडची चक्रम हायकर्स संस्था १९८३ पासून दर २ वर्षांनी सह्याद्रीरांग परिसरात ५ दिवस मनसोक्त भटकण्यासाठी 'सह्यांकन' मोहिम आयोजीत करते. या वर्षी सह्यांकनचा मार्ग होता, मोरोशीचा भैरवगड-नळीच्या वाटेने हरिश्चन्द्रगड- शिरपुंज्याचा भैरवगड- घनचक्कर- रतनगड. एवढा भन्नाट चान्स कोण सोडेल?..............<br>
सह्यांकनबद्दल अधिक माहितीसाठी...<br>
http://www.chakramhikers.com/activities/major.html<br>
*************<br>
<br>
आमच्या ५ व्या बॅचचे लिडर्स- विनय नाफडे व विनय कुलकर्णी<br>
आमच्या ५ व्या बॅचमधील सहभागी- १.चिन्मय देशमुख २.गौरव भिडे ३.मकरंद देशपांडे ४.निखिल फडके ५.स्वप्निल आवटे ६.अविनाश आवटे ७.योगीराज माने ८.प्रणव नाफडे ९. अमित पराडकर १०.हेमंत पोखरणकर ११.शील फडके १२.प्रकाश वाणी १३.प्रमोद वाणी १४.रविराज वाणी १५.श्रीकांत शिरूडे १६.सुधिर कुलकर्णी १७.केतन केतकर १८.प्रणव हसबनीस १९. विनायक पाटील २०.स्वर रवेशिया २१.रोहित २२.अंकित... ज्यांची नांवे नाहित त्यांनी add करा.<br>
<br>
आमच्या ५ व्या बॅचची वैशिष्ट्ये- १) एकही मुलगी नाही.. त्यामुळे होल वावरांत आमचाच वावर..! २) १५ ते सत्तरी ..सर्व वयोगट ३)सर्व ठिकाणी वेळेआधी पोहोचली. ( १ ली बॅच सोडून सर्व बॅचेसना असंच सांगीतलं असेल कां??..)<br>
<br>
*************<br>
<br>
दि. २५.१२.२००९ शुक्रवार<br>
<br>
नासिकहून आम्ही तिघे मी, स्वप्निल व अविनाश संध्या. निघून रात्री ८ वा. मुलुंडला पोहोचलो.पुण्याहून आलेला योगीराज भेटला आणि आमचा कोरम पूर्ण झाला...आमचा लिडर विनय नाफडे उर्फ लांबा... बरोब्बर ९ वा. बस निघाली... टोकवड्याच्या पुढे hotel शेवंतीमध्ये चहा. (आमचा एक पी.जे. - say one tea = शेवंती). रात्री १२ वा. मोरोशी छावणी..<br>
<img height="216" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdM-esUlMpAtFrUddLm92up8xc_0w2tDOcnxnoOM4zMpfUoADuHacY-JWiiMHrUp-LE1NFqVBfFcXKFiJsaeVLmaNy1yQ_wm4jNfUhUH0QIbsjc95GOc6eSmdbTxY8PDNPH8S71UFBA1rb/s288/IMG_0567.JPG" width="288"><br>
स्वागताला आमचा दुसरा नेता विनय कुलकर्णी... या camp वर समीर कर्वे, नरेन्द्र तांबे आहेत... भैरवगडाच्या चढाईची तांत्रिक बाजू राजेश गाडगीळ, नरेन्द्र तांबे, सुशील देसाई व अंजु पनिकुलम सांभाळणार आहेत... ते तिघे भैरव माचीवर मुक्कामाला आहेत.<br>
<br>
दि. २६.१२.२००९ शनिवार<br>
५ वा. उठलो.. आवरुन ६ वा. जवळच्या हॉटेलमध्ये उपमा व चहा घेतला..सॅक्स खालीच ठेवून पावणेसातला चढाई सुरू.. तासाभरात भैरव माची गाठली.. एका बोल्डरनंतर भैरवगडाचे रौद्र दर्शन... माचीवर झोपडी.. <br>
<img height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjn-4RtKdNwezdN4GwFdWDBzOUH895iFPGc4KFg2eCUezVvXuync6BpdKNYTFTtcBnx8jtPbo41IhtPuY5lFP17_2RiYVN9qknfW34AaOiNu_JU7xaWya8cZLhbPenv9aC3qoyyBZ364B3A/s400/IMG_0557.JPG" width="400"><br>
राजेश, अंजू व सुशीलने प्रत्येकाला हार्नेस बेल्ट व स्नॅप बांधली..सूचना झाल्यावर भैरव व वर्हाड्याच्या डोंगरामधील खिन्डीकडे अर्ध्या तासात.. वाटेत थोडं वर २ खांबी गुहा टाकं.. नितळ पाणी.. प्रचितगडाची आठवण करून देणारं.. खिंडीच्या अलिकडे वर आणखी एक गुहा.. घसार्याची वाट.. खिंडीतून समोर भैरवची रौद्र कातळभिंत.. पायर्यांची नागमोडी वाट.. थोडं चढल्यावर वाटेत डावीकडे गुहेप्रमाणे जागा, त्या पॅचजवळ सुशील.. त्यावरच्या वळणावर राजेश.. ५ व्या दिवशीही पहिल्याच उत्साहाने सूचना व प्रत्येकावर काहितरी कॉमेंट करतोय.. तो जिथे उभा आहे, तिथे प्रत्येक बॅच आल्यापासून उतरेपर्यंत टळटळीत ऊन आहे.. अरूंद पायर्या व उजवीकडचा अंगावर झुकलेला कडा व डावीकडे खोल खिंड.. पायर्या संपल्यावर पुढे सर्व तुटलेलं.. हा वळसा म्हणजे भैरवचं दुर्गमत्त्व.. इथेच नरेंद्र तांबे ३ स्टेप्सची शिडी घेवून गेले ५ दिवस जवळपास १५० सहभागींना चढवत उतरवत बसलेला.. त्याच्या खांद्यांना कुठलं Lubricant लावलंय कोण जाणे! ..आता आमची बॅच झाल्यावर ही मंडळी वरपासून खालपर्यंत सगळं windup करून उतरणार आहेत.. वरची superfast batch घेऊन लांबा व अंजू माथ्यावर.. सगळे एकत्र झाल्यावर परिसर माहिती.. परतीला सुरुवात.. खिंडीत मस्त सरबत.. माचीवर जेवण्..स्नॅप्स जमा केल्या व बेल्ट्स जवळ ठेवले ते उद्या नळीच्या वाटेला वापरायचे आहेत..<br>
<img height="288" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjz2Zh0mJ2WT3xBwW4hGkcOzo6qWLIJAuEHoRZs_aTh1a_QxT8S3fk_nQx7aZRx7mLRIv4xzbCvuoFu73hpz0C9nt_wxGIXq6xlyHes_QKBBvtepg-BNRo9rd_NKlQt1-raZeRujTOCM2PX/s288/IMG_0554.JPG" width="216"> <br>
भैरवचे सिंहावलोकन करून खाली हॉटेलात आलो.. चहा होईपर्यंत आम्हाला पुढे वोलिवरे गांवात घेउन जाणार्या जिप्स आल्या..अर्ध्या तासांत वोलिवरे गांव.. इथून कोकणकड्याचा नैसर्गिक रंगमंच खिळवून ठेवतो..<br>
<img height="216" src="https://lh3.googleusercontent.com/-hjzT1zU1M60/T-yVZaT1qWI/AAAAAAAACOQ/VhQOq_I-IEU/s288/IMG_0576.JPG" width="288"><br>
पाऊण तास कोकणकडयाच्या पायथ्यादिशेने चालल्यावर जंगलात लावलेला बेलपाडा कँप लागला..या कँपवर गोविलकरकाका.. मावळत्या सोनेरी सूर्य किरणांनी झळाळलेला कोकणकडा ... कॅंपवर तंबूत मुक्काम.. सूचना झाल्या.. चहा, कचोरी..दोन तासासाठी जनरेटर चालू रहाणार होता.. त्याचा आवाज खटकतोय... जेवायला वांगी-बटाटा, आमटीभात..स्स्स्स्स!! मस्त.. आमच्या स्वप्निलचा पी जे: "उद्या नळीच्या वाटेनं जायचंय, तर प्रत्येकानं आपापली नळी आणलेय कां?? "...<br>
रात्री कोकणकडयावरून व कड्याच्या उजव्या बाजूने टॉर्चचा प्रकाश., त्याचे कारण उद्या समजेल!! थोडा वेळ जंगलगप्पा मारून झोपी गेलो.. झोपेत भैरवची कातळभिंत व सोनेरी कोकणकडा यांची काहितरी खिचडी...????<br>
लांबाची आजची फटकेबाजी....(विनयच्या भाषेत Lamba's फेकॉलॉजी):<br>
- गवताची काडी चावून तहान कशी भागवावी!<br>
- 'पडलास तरी घाबरू नकोस.... मागचा पडतो!' (क्या लॉजिक है!)<br>
<br>
दि. २७.१२.२००९ रविवार<br>
ज्यांच्या पायांना ब्लिस्टर्स होते किंवा पायाची बोटे घासत होती त्या जागी टेप लावण्याचं मोठं काम सकाळी शंतनू पंडीतने हातात घेतलेलं..नाश्त्याला पोटभर पोहे.. पॅकलंच घ्यायचा होता... नळीच्या वाटेचा पहिला अडीच तासाचा टप्पा काळू नदीच्या उगमाच्या ओढयातील मोठे बोल्डर्स व दगडधोंडे यामधून आहे... पायथ्याशी उभे राहून कोकणकडयाची भव्यता निरखतांना शहारा येतो.. अर्ध्या पाऊण तासांत डावी मारून चढाई सुरू ठेवली.. फक्त चढ आणि चढ.. थोड्या वेळाने खडकाचं स्वरूप बदललं.. स्लेट्ससारखा खडक..<br>
<img height="288" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhh_r15ad-7BRgrpvwRA9tX5H6tqWlrU_zvQ0lp9kJjGG7PArN5kavDxWX7QgG9WRHNrh9lCJdmMOlfqwPnX1WY32wSYRxhYTCGYZ87blv-oD7AKgOkQ4ZlMFCYyVn_xssJ_gpax_AmCJcP/s288/IMG_0595.JPG" width="216"><br>
मुख्य नळीच्या घळीत ४ ठिकाणी सुरक्षित दोराची व्यवस्था होती.. पैकी २ ठिकाणी शिडी.. पहिले २ टप्पे झाल्यावर घळीला dead end.. इथून उजवीकडे ३ रा टप्पा चढून खडकाला वळ्सा मारायचा व ४ था टप्पा चढून नळीतून वर यायचं.. इथेच विनय व आशूची आठवडयाभरानंतर भरतभेट झाली...वर एको पॉईंटपाशी ५ वा सुरक्षित दोर.. वर छोटं पठार व पलिकडे झाडी.. इथे सरबत पॉईंट.. जेवण वाटेतच उरकून घेतलेलं.. झाडीतल्या जाम घसार्याच्या वाटेने वर आल्यावर पुन्हा ६ वा दोराचा टप्पा चढून वर थेट कोकणकड्याच्या कडेवर विसावलो..या सहाही टप्प्यांवर किती दिग्गजांनी आम्हांला सांभाळलं!!..सुदिप बर्वे, महेश केंदूरकर, अनिकेत चौधरी, शारंग थोरात, महेश कदम, शंतनू पंडीत, भाऊ गोगटे, मकरंद- रेश्मा बेडेकर, आशु साळवेकर, उदय पोवळे, वैभव इंगळे, वैशंपायन....!!!<br>
<img height="216" src="https://lh3.googleusercontent.com/-rKK535OUB3k/T-yU9lJIqOI/AAAAAAAACN0/IZyDr_531SI/s288/IMG_0634.JPG" width="288"><br>
कोकणकड्यावर त्या दिवशी Mountain Holidays या संस्थेने कोकणकड्यावरून डावीकडील खडकावर Valley crossing व Rappling camp घेतलेला आहे. त्यांचे लाईट्स काल रात्री आम्हांला दिसत होते. कोकणकड्यावर चिवडालाडू चहा घेऊन सूर्यास्त पाहून छावणीकडे आलो..<br>
<img height="216" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7ZX77YEsLaJrBbFZ0LFY4C8-_mvxud9fL_hnM_Ev2Gdt20Irf9HrjJW28uiJH5ZNJ3-xADJDN0-HX-A2jMqZx0cYrIdsAnw0E4cfQJE5zQpxn-ORD7LoSMiAkh0GwQLLoZX4DTRZOr1PR/s288/IMG_0651.JPG" width="288"><br>
गणेशगुहेशेजारील साहेबाच्या गुहेत आमचा मुक्काम.. गेल्याबरोबर गरम सूप... जेवणाला छोलेपुर्या, कढीखिचडी, कोशिंबीर, नागली पापड!! ..(न आलेल्यांना जळवण्यासाठी ही मेनूलिस्ट् देतोय...दखल घ्यावी)....!! कालसारखा जनरेटरचा आवाज आजही..<br>
लांबाची आजची फटकेबाजी....(विनयच्या भाषेत Lamba's फेकॉलॉजी):<br>
- सॅकची डेन्सिटी कशी मोजावी- सॅक कशी भरावी..!<br>
- कोणत्या रंगाची टोपी घातल्यावर फोटो चांगले येतात<br>
- कॅमेर्याच्या बदलत गेलेल्या जनरेशन्स<br>
- तुम्हाला माहित असलेल्या १०० विषयांपैकी मी ९८ विषयांवर बोलू शकतो.<br>
<br>
दि. २८.१२.२००९ सोमवार<br>
सकाळी आवरून हरिश्चंद्रेश्वराचं दर्शन घेऊन निघालो. आज थोडा रेस्ट डे.. दिडेक तासांत पांचनईत उतरलो. लांबाने एका पेढे विकणार्या बाईकडून पेढे घेऊन प्रत्येकाला वाटायला सुरुवात केली होती.. बिनसाखरेचा ढ्ब्बू पेढा ५/- ..३ जीप्स तयार होत्या.<br>
<img height="216" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpSYJodobBnnm0Nz6PnY_qQqqS81B7tX7X_aIdYGGnALVAoDBTD_xG4khd8hAnnOkxuByGo0DtuqEpb7tckZYKAgCFY-dlHe9Ntuu3_Semtjy47V3N29AkQiIAAH1zXxFQMmBU9ENvyptN/s288/IMG_0684.JPG" width="288"> <br>
त्या आम्हांला आंबितला सोडून आमच्या सॅक्स शिरपुंज्यात छावणीवर उतरवणार होत्या.. पांचनईच्या ईशान्येला कलाडगड... राजूरकडे जाणारा पक्का गाडीरस्ता सोडून जीप्स डावीकडे कच्च्या रस्त्याला वळाल्या.. या रस्त्याने आंबित आठेक किमी. पडते व मोठा वळसा वाचतो मात्र या रस्त्याने ६ वळणे इतकी विचित्र होती की, प्रत्येक ठिकाणी जीप मागेपुढे करुन न्यावी लागत होती.. आंबितचं नविनच झालेलं ....नदीवरचं धरण. भिंतीजवळूनच जाणार्या रस्त्याने नदी ओलांडली.. आंबित.. आता फक्त पाण्याच्या बाटलीच्या हाताने भैरवचा पाउण तासाचा चढ चढायचांय..<br>
<img height="216" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgDZYzw1YG_hUyK2DIs6SD8hMwobP4RtrLKjyMxr0_hae967CqK0ER4kx0eijcWSrvC6x5yvx2mAiBorXodljs6kP7wijbNHSRynl1EO-LcYjhjWTa53bKkEizNvYxMcNIvpC1MYx4YYjGn/s288/IMG_0691.JPG" width="288"> <br>
खिंडीतून पायर्या केल्या आहेत.. ६-७ वर्षांपूर्वी चिन्मयबरोबर आलेलो तेव्हा या पायर्या नव्ह्त्या.. खिंडीत सरबत.. गांवकर्यांच्या व लिडरच्या सांगण्यावरून शूज खिंडीतच काढले त्यामुळे अनवाणीपणे मी प्रथमच किल्ला हिंडणार होतो..किल्ल्यावर भरपूर टाकी, खंडोबाचं गुहामंदिर (गुहेतील मुर्ती घोड्यावर बसलेली आहे. याला भैरवनाथ कां म्हणतात? जाणकारांनी शंका निरसावी), शिल्पशिळा व भरपूर बागडणारी माकडं... शिरपुंजे छावणीतून विंदा देशमुख व सुखदा बर्वेंनी आणलेला पॅकलंच..खिंडीतून शिरपुंज्यात उतरतांना अर्ध्यात डावीकडे घनचक्करला जाणारी वाट विनयने दाखवली पण हिच्यापेक्षा शिरपुंजे गांवातून चढणारी वाट अधिक सोपी आहे..गांवात मारूतीच्या प्रशस्त मंदिरात छावणी.. मस्तपैकी चहा, हसतमुख छावणी शिलेदारांशी म्हणजे दोघींबरोबरच माधव फडके, चंद्रशेखर दामले, विसुभाऊ कर्हाडकर यांच्याशी ओळख, झकास भेळ... त्यानंतर आजचा बिग बोनान्झा म्हणजे नदीवर धमालपैकी आंघोळ.. गरम सूप.. लांबाचं मॅनेजमेंट स्किलवर तासाभराचं उत्तम टॉकसत्र.. जेवायला जिराराईस, बटाटावडे-चटणी, मारूतीच्या पायाशी विनाव्यत्यय झोप..- what a day!!!<br>
लांबाची आजची फटकेबाजी....(विनयच्या भाषेत Lamba's फेकॉलॉजी):<br>
- उकडीच्या मोदकांची पाककृती..(अगदी तांदुळ कुठला घ्यावा इथपासून..!)<br>
- one hr seminar on management skills..<br>
<br>
दि. २९.१२.२००९ मंगळवार<br>
लांबाचं चहावर काहितरी पहाटसत्र सुरू असतांना जाग आली.. आवरून सुर्योदयाचे फोटो, पॅकलंच, ओळखपरेड, सूचना वगैरे आटपेतो अंमळ उशीरच झाला..आज विनयची strategy थोडी चेंज.. बॅचमधील स्लो बॅट्समन रोहित व मकरंद यांना घेऊन तो पुढे होणार होता.. आमची चौकडी नेहमीप्रमाणे सगळ्यांत मागे, .. फुल जोक्स, टवाळ्या करत, त्यांत officially आम्हांला लांबा backbench leader मिळाला.. धमाल only! अवाढ्व्य पसरलेल्या घनचक्करबद्दल कुतूहल होतेच. शेंडीतुन रतनवाडीकडे जातांना घनचक्करच्याच कुशीतूनच तर रस्ता आहे.. कळसूबाई, साल्हेरनंतरचं तिसरं उंच मुडा शिखर घनचक्करवरच विसावलंय.. घनचक्करवर एकूण ३ शिखरं! घनचक्कर, मुडा आणि मार किंवा गवळीदेव..<br>
साधारण दिडेक तासाच्या चढाईनंतर कळसूबाई रांग उजवीकडे सतत दिसत रहाते..तिन शिखरांना वळसा मारून कात्राबाई खिंडीत येईपर्यंत सह्याद्री इतकी नानाविध रूपं दाखवतो की कांयकांय घ्यावं! त्यांत या दिवसांत शिखरांना ढगांचं कार्पेट!..<br>
<img height="216" src="https://lh6.googleusercontent.com/-v6H0oiUqog4/T-ydvvOvWXI/AAAAAAAACR4/wY1MRjTfN3k/s288/IMG_0761.JPG" width="288"><br>
पुढे रतनगड व खुट्टा सुळका सुरेख कोनांतून दर्शन देतांत्..पाणी पाहून जेवण आटोपलं .. जेवण झाल्यावर विनयने सगळया संपलेल्या जामच्या बाटल्या गोळा करून, पाणी भरून त्या त्या फ्लेवरचं सरबत बनवण्याची idea दाखवली..गवळीदेवाच्या डोंगराला डावीकडून वळसा मारतांना मागून शिरपुंज्यातल्या छवणीविरांनी तिकडची बांधाबांध आटोपून आम्हांला गाठलं देखिल! वळणं वळणं करत जातांना लांबवर कुणीतरी आजची कँपसाईट दाखवली.. वाह! बॅकग्राउंड्ला कात्रा डोंगर असलेली साईट एकदम कल्लास!!<br>
<img height="216" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhiVRtEWYB9CIcYbqBVx0LBT1y_NdAwo4ZvFojpY9pbH7azwyWIBS3WVHPwlQiihS5yC3O6PY4U_1EMmyFd_bxW3Vz51ODfbrSZ_RwklqF1SPZw3ry9-8C5-uOofvz8_ZkXdtVT0Ms92knO/s288/IMG_0790.JPG" width="288"> <br>
साईट्च्या अलिकडे १५ मि.वर थोडं खाली जाऊन ओढ्यावर सेमीआंघोळ केली व कँपवर आलो.. अध्यक्षांनी रानफूल देऊन प्रत्येकाचं स्वागत केलं.. आपटेकाकांच्या प्रसन्न हास्यदर्शनाने दिवसभराचा शिणवटा दूर केलाच होता.. चहा तंबूवाटपानंतर आपटेकाकांनी भवतालच्या सर्व परिसराची व शिखरांची ओळख करून दिली.. अंधार होतांना सगळे एकत्र आले. संयोजनाविषयी तक्रारी ऐकल्या गेल्या... मला तक्रारीच्या सूरापेक्षा संयोजनावरची मेहनत जास्त भावली..सूचना, ट्रेक प्रमाणपत्र, स्मरणिका, ओळखपरेड, आटोपल्यावर जेवण.. उद्या शेवट्चा दिवस असल्याने या कँपसाईटवर पुरणपोळी-मसालेभाताचा पावणेर आमकां गांवला!.. रात्री चक्क पाउस, पण जास्त वेळ राहिला नाही.. टेंट चौघांना थोडा अपुरा पडला पण अॅड्जस्ट झालो.. good night!!<br>
लांबाची आजची फटकेबाजी....(विनयच्या भाषेत Lamba's फेकॉलॉजी):<br>
- खोकल्यावरील औषधाच्या श्लोकापासून मोरोपंतांच्या आर्यांपर्यंत सबकुछ..!<br>
<br>
<br>
दि. ३०.१२.२००९ बुधवार<br>
सकाळी उठल्याबरोबर पहिलं आकर्षण सुर्योदयाचं.. भंडारदरा भवतालाच्या कुठल्याही शिखरमाथ्यावरून सुर्योदय अनुभवणं विलक्षण आनंददायी असतं. आणखी एक वेगळं म्हणजे सुर्यकांतचं पी.टी. सेशन.. स्नायू relaxation साठी त्याने करवून घेतलेले प्रकार मस्त होते..आज शेवटचा दिवस म्हणून थोडी रूखरूख.. गेले ४ दिवस कसे गेले ते...(सगळं लिहिलंय.. उगाच सेंटी व्हायला नकोय!)<br>
आवरून १० मि.त कात्रा खिंडीत उतरलो.. कात्राबाईचं ठाणं एका झाडाखाली.. या खिंडीपासून रतनगडापर्यंतची एकदिड तासाची जंगलातली चाल एकदम मस्त! या वाटेवरचं आणखी एक आकर्षण म्हणजे कात्रा डोंगराला लगटून असलेला अग्निबाण सुळका!<br>
<img height="288" src="https://lh3.googleusercontent.com/-UPSwrZ2Pls4/T-yd75cDRqI/AAAAAAAACSM/7Ss5xvYQpbY/s288/IMG_0818.JPG" width="216"> <br>
याच्या पायथ्याकडूनच आपण रतनगडाकडे सरकतो.. लांबा आमच्यातच असल्याने जोक्सना उधाण आलेलं! रतनगडावर जाणार्या वाटेआधी लागणार्या टाक्यातली तळाची पाणवनस्पती फोटोजेनिक.. रतनगडावरची गुहा पाहुन अग्निबाणाच्या दिशेकडील बुरूजाकडे.. गडावरील वास्तुविषयक व ऐतिहासिक माहिती देण्याची सर्व सुत्रं लांबाने घेतली होती.. आजोबा, बाण स्वच्छ वातावरणामुळे व्यवस्थित दिसत होते.. फटाफट सगळं बघून रतनगड उतरायला सुरूवात.. पहिल्या टप्प्यावर येऊन जेवलो व सह्यांकनची शेवटची उतरंड उतरायला लागलो..!तासाभरात खाली येउन hotel त भज्यांवर तुटून पडलो! .. काही वेळाने कात्राबाई कँपवरची मंडळी पाठीवर, पोटावर बोजे घेवून आली.. मान गये उनको! ही शेवटची बॅच असल्याने सगळी बांधाबांध गाडीत भरली गेली.. अमृतेश्वर मंदिर, रतनवाडी, रतनगड, wilson dam, सूर्यास्त आणि संध्याकाळचं गुढ वातावरण.. आलेला सह्यांकन sickness!<br>
<br>
ता.क. : प्रत्येकवेळी हेच दोन लिडर्स मिळोत म्हणून येत्या वटअमावास्येला वडाला रोप बांधणार आहोत..!</div><div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"><br></div><div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">(सदर लेख सह्यांकन २०११ च्या स्मरणिकेत प्रसिद्ध झाला आहे.)</div>
हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-7841871604465446064.post-35678102874053503002009-10-16T05:15:00.000-07:002010-06-06T06:39:33.845-07:00रतनगडच्या माथ्यावर धुकं... धुकं......धुकं.. (3 Oct. 09)<div style="text-align: justify;" align="justify"><span class="Apple-style-span" style="font-size:medium;">येत्या शनीवारी रतनगडला येतोस कां?' ह्रषीकेशची विचारणा माझ्या chatbox वर झळकली, त्यावर माझी प्रतिक्रिया 'हो'च असण्याला मुख्य कारण म्हणजे माझ्या नविन कॅमेर्याला पहिल्या ट्रेकसाठी रतनगडासारखी तालेवार शिकार मिळत होती. ठरल्याप्रमाणे ठरल्याघरी ठरल्यावेळी ठरल्या सवंगडयांची जमवाजमव झाल्यानंतर स. ६ वा. निघालो. नविनच झालेल्या मुंबई एक्स. वे वरुन घोटी गाठायला फारसा वेळ लागला नाही. घोटीला रेल्वे crossing कडे रस्ता वळतो, त्या तिठ्यावर hotel संताजीमध्ये तर्रीदार मिसळ, पोहे व चहा हाणला. पुढे रस्त्यावरील खड्ड्यांसाठी टोल घेणार्या महाराष्ट्रातील एकमेव टोल नाक्यावर रु. ३१.५० मात्र टोल </span><span class="Apple-style-span" style="font-size:medium;">भरुन भंडारदर्याकडे कूच केले.</span></div><div style="text-align: justify;" align="justify"><span class="Apple-style-span" style="font-size:medium;">शेंडी गांवाजवळील भंडारदरा धरण काठोकाठ भरलेलं होतं. शेंडीपासून पुढे २ किमी. वर उजवीकडे रतनवाडीचा फाटा लागतो. जलाशयाच्या कडेने वळवळत जाणार्या रस्त्याने १८ किमी. वरची रतनवाडी गाठली. हा रस्ता पुढे सरळ ७ किमी. वरील साम्रदला जातो. येथील सांदण दरी प्रसिद्ध आहे. तिथून ५ किमी. घाटघर व तिथून २२ किमी शेंडी अशी ५४ किमीची जलाशय परीक्रमा आहे.</span></div><p align="justify"><img style="margin: 0px 0px 10px 10px; float: right; width: 240px; cursor: pointer; height: 180px; text-align: justify;" alt="" src="http://lh5.ggpht.com/_NLWcp1tCxJ8/Ssl2ZbYuVEI/AAAAAAAAHYk/oxMTUNcTmxc/s640/Ratangad%20HRW%20041.JPG" border="0" /> <span class="Apple-style-span" style="font-size:medium;">रतनवाडीत शिरल्याबरोबर उजवीकडे कोरीव कामाने नटलेली पुष्करणी दिसते. इथून जवळच अम्रुतेश्वर मन्दिर आहे. सध्या मन्दिराच्या जिर्णोद्धाराचं काम चालू आहे. रतनगडावरुन आलेल्या प्रवरा नदीच्या ओढ्याकाठाने निघाल्यावर अर्ध्या तासात गडाचा पायथा गाठता येतो. पायथ्यापासून तासाभरांत पहिल्या गणेश दरवाजाच्या शिडया गाठेपर्यंत खाली उतरणारे दोन ग्रुप्स भेटले. गांधी जयन्ती व शनी-रवी एकत्र आल्यामुळे ३ दिवसांच्या सुट्टीची ही गर्दी होती. गांबुडाचे (</span><span style="font-size:0pt;"><span class="Apple-style-span" style="font-size:medium;">हेमंत देशमुख. गांबुडा शब्दाचा अर्थ हवा असल्यांस ग्रंथभवन, नासिक फोन २५८११८५ वर संपर्क करावा) </span></span><span style="font-size:0pt;"><span class="Apple-style-span" style="font-size:medium;">सतत फोन चालू होते आणि walk n talk ऐवजी त्याचे stop n talk चालू असल्याने चढाई व नंतर उतराई दोन्हीला वेळ झाला. पुढील वेळी चुक भूल सुधारली जाईल अशी वेडी आशा करुया. दोन शिड्या चढ्ल्यावर येणार्या गणेश दरवाजाच्या डाव्या भिंतीवरगणेशमूर्ती कोरली आहे. पायर्यांनी वर चढून रत्नादेवी गुहा, हनुमान दरवाजा (यांवरही मारुती, भैरव, मत्स्यावतार कोरलेले आहेत), राणीचा हुडा इ. बघून कात्राबाईच्या दिशेकडील दगडी बुरुजाकडे आलो. संपुर्ण धुक्यामुळे काहिच दिसणे शक्य नव्ह्ते. राणीच्या हुड्याजवळील टाकी पाहून पुढे निघालो. टाक्याजवळच कोंबडीची पिसे व इतर घाण पडलेली होती. ही घाण करणार्यांचा धिक्कार असो. पुढील जन्मी त्यांची पिसे ऐतिहासिक ठिकाणांऐवजी खाटिकांच्या दुकानांत निघायला हवीत.</span></span><span style="font-size:0pt;"></span></p><p align="justify"></p><p style="text-align: justify;" align="justify"><span style="font-size:0pt;"><span class="Apple-style-span" style="font-size:medium;">आश्विनांतल्या तरारून फुललेल्या सोनकीच्या लाखों फुलांनी रतनगड झळाळला होता, मात्र धुक्यामुळे डावीकडील कोकणातल्या बाण सुळक्याचे दर्शन घडण्याचा योग आज नशिबी नव्ह्ता. कोकण दरवाजा पाहून तुडुंब भरलेल्या टाक्यांपाशी शिदोर्या सोडल्या. थोडा वेळ पाठ टेकवून रतनगडाचे वैशिष्ट्य असलेले नेढे ओलांडून त्रिंबक दरवाजात उतरलो. हा दरवाजा हळुहळू ढासळत चालला आहे. पायर्या उतरल्यानंतर खुट्टा सुळक्याच्या पायथ्यापर्यंत सुरेख फुललेल्या तेरड्याच्या लाखो फुलांनी आमचे स्वागत केले. पुरुषभर उंचीचं तेरड्याचं रोप मी तरी प्रथमच पाहिलं. खुट्टयाच्या खिंडीतून खाली रतनवाडीत पोहोचायला दिड तास लागला. साम्रद्ची सांदणदरी पुढच्या वेळी पुन्हा यायला निमित्तासाठी बाकी ठेवून परतीला लागलो. ७ वा. नासिक.<br /></span></span></p><div style="text-align: justify;" align="justify"><span><span style="font-size:100%;">सहभागी:</span></span><span style="font-size:0pt;"><span class="Apple-style-span" style="font-size:medium;"><span><span></span></span>ह्र्षीकेश वाकदकर, रोहित धारडे, हेमंत पोखरणकर, सारंग ढोके व हेमंत देशमुख.<br /></span></span></div><span style="font-size:0pt;"><span class="Apple-style-span" style="font-size:medium;"><p style="text-align: justify;" align="justify"><br /></p></span></span><span style="font-size:100%;"><p style="text-align: justify;" align="justify"><br /></p></span>हेमंत पोखरणकरhttp://www.blogger.com/profile/05349757397717600620noreply@blogger.com4